Odkaz marca 1938 pre dnešok

Tok nových udalostí prehlušil pre nás tu, na Slovensku význačné výročie. Nastávajúce výročie 80 rokov od vzniku Slovenského štátu. Zlomový dej sa odohrával aj v susednom Rakúsku, Anschluß, pripojenie k Nemecku v roku 1938.

Medzivojnové Rakúsko bolo torzom, zostatkom (Rest) bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie – K und K Monarchie, CK monarchie. Veľká krajina s obrovským zázemím zostala ako relatívne malá, niektoré jej časti pripadli iným krajinám. Taký je osud po prehratej vojne. Nie je úlohou popisovať známe skutočnosti, ale aj tak treba upozorniť na niektoré osudné omyly a príčiny, ktoré k nim viedli. Možno lepšie pochopíme toľko a tak často kritizovaný vznik Slovenského štátu, ale predovšetkým niektoré deje zo súčasnosti.

Hospodárske pomery v povojnovom (po tzv. Veľkej vojne, dnes I. sv. vojne) Rakúsku boli zlé. Preto sa dlhšie obzeralo po hitlerovskom Nemecku, ktoré bolo hospodársky úspešné, stavali sa diaľnice, priemysel sa prudko rozvíjal a ubitosť spôsobená vojnovými reparáciami sa menila v národnú hrdosť. Možno už tu má pôvod smutne známy výrok Wir schaffen dass (my to zvládneme).

Jedným z dôvodov sympatií k národnému socializmu ako pravicovo orientovanej ideológie bola averzia ku komunizmu (bolševizmu), ktorý bol tak isto extrémom a preto obidve tieto ideológie uzatvárajú kruh. Netreba sa preto čudovať, že obidve vychádzali z Nietzscheho filozofie. Aby sa na seba až tak nepodobali, neskôr sa národný socializmus sa začal označovať ako fašizmus. Spolupráca medzi týmito extrémami bola spečatená paktom Molotov Ribbentrop 23.8.1939.

V tejto atmosfére sa konalo pripojenie Rakúska na základe tzv. referenda. Submisívne vety „slávnostneho vyhlásenia“, podpísané rakúskymi katolíckymi biskupmi odovzdali nacistickému predstaviteľovi Josefovi Bürckelovi 18. marca 1938. Biskupi podpísali dohodu o „pripojení“ a vyhlásili, že v referende 10. apríla 1938 budú hlasovať Áno. List končí pozdravom „Heil Hitler“, čo vlastnoručne napísal kardinál Innitzer. Originál listu sa zachoval a sa nachádza v múzeu v New Yorku. Pred tým sa kardinál 10.3. stretol s Hitlerom, ktorý ho ubezpečil o slobode, ktorú bude požívať katolícka cirkev. Podobne sa zachovali aj evanjelici, kde sympatie k národnému socializmu sa pestovali dlhšie.

Kardinál po spoznaní reality v októbri vyhlásil, že len Kristus je jediným pánom, ktorému treba slúžiť. Toto vyhlásenie pochopila verejnosť a Hitlerjugend zničila tábor katolíckej mládeže. Innitzer ľutoval svoju naivitu do smrti. Niekoľko mesiacov po tom, čo on a ďalší klerici verejne odvolali podporu nacistov, si uvedomili, čo Hitlerova ideológia nacizmu v skutočnosti znamenala a začali aktívne konať proti režimom. Je zaujímavé, že v arcibiskupskom paláci vo Viedni skrýval najprv pokrstených Židov a neskôr aj tých, ktorí neboli pokrstení. Nacisti o tom vedeli a to tolerovali.

Mnohí protestanti pocítili čas katolíckeho „stavovského štátu“ v rokoch 1934 až 1938 ako čas útlaku. Nový predseda Vrchnej Rady Protestantskej cirkvi, Robert Kauer, privítal Hitlera 13. marca 1938 telegramom: „Po represiách, ktoré znovu oživili najhroznejšiu dobu protireformácie, prišiel ako záchranca po piatich rokov trápenia všetkých Nemcov bez rozdielu viery.“ Nové vedenie cirkvi vyjadrilo svoju lojalitu k novému politickému systému rôznych akciách.

Kardinál Schönborn sa vyjadruje k celej situácii, že ju musíme posudzovať ako súčasníci deja a nie z dnešného pohľadu. Nesmieme sa čudovať naivite a neschopnosti veci posúdiť z hľadiska perspektívy.

Blížiace sa 80. výročie vzniku Slovenského štátu je spájané s mnohými nepresnosťami. Za všetky si ako reprezentant oficiálnej verejnej mienky – RTVS pred niekoľkými dňami hovorilo o vzniku Slovenského štátu ako vojnovom, hoci vojna začala oveľa neskôr. Okrem toho na túto tému sa už napísalo dosť a často tak, že to vnášalo nepokoj a rozdelenie na mnoho táborov. Preto prosím diskutujúcich, aby sa zdržali, nepokoja je ozaj dosť.

Paralelu s dnešným dianím prinášajú postoje predstaviteľov cirkví. Na jednej strane účasť biskupov na pohreboch zavraždených Jána a Martiny. Na druhej strane nie celkom jasný dôvod odvolania koncertu, ktorý sa mal konať v Bratislave v Dóme sv. Martina. Stále mám pred očami vysokých predstaviteľov svetskej moci, ako sedávali v prvej rade a  počas pozdvihovania gúľali očami, ale aj skromnú návštevu neúradujúceho následníka cisárskeho trónu v 1990, keď sa predstavitelia Slovenska zahanbujúco zatajili. Asistoval som profesorovi Bajtlovi pri prijatí a sedel som vedľa vysokého pána v hubertuse v prvej lavici počas osobitne pre túto príležitosť slávenej omše. Bolo nás tam vtedy zo desať.

Postoj k dnešným dňom potrebuje jasnú orientáciu. Oprávnene ho očakávame od predstaviteľov cirkví. Morálka nie je len o manželstve, prípadne potratoch, ale je komplexná. Na jednej strane sú tu výzvy na osobitné modlitby, na druhej strane chýba nám úmysel. Je to zablokovaný Istanbulský dohovor, alebo požiadavka posudzovať pri každom zákone jeho vplyv na rodinu. Alebo je to niečo iné? Nedávne dedičstvo finančných škandálov na pôde cirkevných organizácií veľmi priťažujú a zväzujú. Naplno sa prejavuje neriešenie a neodsúdenie zla. Otázky dávajú nielen laici, ale predovšetkým klerici.

V minulosti dlhodobo na Slovensku bola katolícka cirkev do veľkej miery zviazaná a pod vplyvom jedného politického subjektu. Investitúra v tejto forme pretrvávala až do nedávnej doby, dokonca ešte aj dnes sa stretávame z jej náznakmi. Mali by sme si zobrať príklad z Frankovho Španielska, kde katolíci stáli na obidvoch stranách bariéry. Priniesli potrebný nadhľad, nezávislosť katolíckej cirkvi a podmienky na prechod po diktatúre. Rozhodne nebolo to o tom, kto je lepší kresťan, kto lepšie verí.

Ako pomôcka pre orientáciu slúži fakt, že zlo nie je schopné sa spájať, ale naopak bojuje proti sebe. Dobro nebojuje proti sebe, ale je schopné sa spájať a tak vnáša pokoj. Tento odlišovací znak umožňuje spoznať aj zlo, ktoré je zabalené do darčekového papiera a predstavuje sa ako dobro.

Naivita nie je znakom veriaceho. Je znakom nezodpovednosti. Neobstojí výhovorka, nevedeli sme. Aby sme sa nemuseli kajať, tak vyhlásme spolu s kajúcim sa kardinálom Innitzerom – nechajme sa viesť našim jediným Pánom, Kristom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo