Rovnaké to je aj s hodnotami v spoločnosti a s následkami, ktoré prináša ich opustenie.

Udalosti posledných dní nútia k zamysleniu každého. Sám nie som výnimka. A keď premýšľam, vracia ma to k myšlienke, ktorá je ukotvená v nadpise:

Keď opustíme hodnoty – zlo nemá žiadne hranice.

Ostatné roky sa stávajú dobou pravdy pre všetkých a dobou slobody pre všetkých a vo všetkom. Nie, nechápte ma zle - nie som zástancom diktatúry a klamstva. Ale vidím, ako má každý pravdu a každý vo všetkom slobodu.

Jeden spor – dve pravdy.

Jasné pravidlá – ale všetci slobodu.

Veľmi viditeľné je to u detí a mládeže. Pravidlá a hodnoty sú pre nich len prázdne frázy.

Sloboda so všetkým. Sloboda vo vyjadrovaní, konaní, sloboda v čase strávenom pri počítači, mobile.

Hodnotou je pre nich nový mobil, oblečenie, či topánky. Hodnotou je vyšší level v hre, noý počítač.

Hodnotou nie je dodržanie sľubu, vytrvanie v učení, športe, či muzike. Vezú sa s dobou a nechávajú sa ňou vychovávať. Hodnoty im nemá kto vštepiť do sŕdc. Pretože my sme na tie hodnoty rezignovali.

Keď pomenujem veľké hodnoty ako SLOBODA, ŽIVOT, PRAVDA, každý vstáva od stola a ide bojovať. Ale kto sa postaví na barikády, keď pomenujem hodnoty ako RODINA, MANŽELSTVO, PRÁVO NA ŽIVOT, MORÁLKA, SVEDOMIE? To už nie celkom sedí. Pretože to už je tak nejako konkrétnejšie a viac sa nás to dotýka. Tieto hodnoty sú už tak bytostne blízko, že sa môže stať, že keď ich pomenujeme, budeme ich musieť aj akceptovať a chrániť. A tam si myslím, že sa stráca a mení naša spoločnosť už roky. V opustení jednoduchých, základných hodnôt. Hodnôt, ktoré pretrvali veky, sú nemenné, pravdivé a sú oslobodzujúce. Začína to pozdravom detí, uvoľnením miesta v autobuse, pomocou niesť tašky straším ľuďom, otvorením dverí dáme. Ale končí to úctou k človeku, životu.

Končí to jednou pravdou, ktorá je nemenná.