Hatala, Vašečka, alebo opäť Hlina...?

Hatala, Vašečka, alebo opäť Hlina...?

Tento víkend sa v Ružomberku uskutoční snem KDH, na ktorom delegáti budú voliť predsedu, ktorý stranu povedie do nadchádzajúcich parlamentných volieb. Kandidatúru ohlásili traja kandidáti uvedení v titulku.

V prípade prvých dvoch kandidátov môžeme len počúvať predstavy a vízie ako by chceli viesť stranu v nadchádzajúcom období. V prípade pána Hlinu však už vieme zhodnotiť aj jeho doterajšie pôsobenie v pozícii predsedu hnutia.

Alojz Hlina preukázal, že nie je schopný moderovať vnútrostranícku diskusiu s protichodnými názormi, lebo „kto má iný názor stáva sa nepriateľom“. A toho treba poraziť, ponížiť, alebo disciplinárne stíhať.

Hlina ako predseda hnutia nedokázal zjednotiť stranu, naopak, vytváral vnútrostraníckych nepriateľov zo všetkých, ktorí ho z rozličných dôvodov nepodporovali prípadne s ním polemizovali. Jeho správanie pri niektorých návštevách v európskom parlamente, keď sa stretol a komunikoval len s poslancami Miroslavom Mikolášikom a Ivanom Štefancom, a obchádzal Anku Záborskú len preto, že verejne podporovala protikandidátku a nesúhlasila s niektorými vyjadreniami predsedu, bolo skôr detinské a mimo pravidiel gentlemana.

Od chvíle, čo Alojz Hllina prevzal kormidlo hnutia, často označoval starších funkcionárov strany „starou gardou“ či „skrachovancami“, a obviňoval ich zo zodpovednosti za neúspech v ostatných parlamentných voľbách. Pritom vedľa seba nechával sedieť podpredsedu KDH Pavla Zajaca, ktorý bol politickým gestorom kampane a podpredsedu hnutia Petra Bobulu, ktorý je dlhoročný člen nielen KDH ale i jeho predsedníctva. A práve Bobula ani od snemu KDH, kde bol zvolený Hlina za predsedu, neprišiel so žiadnou  politickou témou či politickým stanoviskom. Hlina od Zajaca a Bobulu zodpovednosť nevyžaduje, stačí, že ho bezvýhradne podporujú. Absolutórium si však zaslúži podpredseda hnutia Milan Majerský a jeho tím, škoda, že nesúhlasil s kandidatúrou na predsedu hnutia.

Vráťme sa ale k  Alojzovi Hlinovi. Ako predseda KDH mal za svoje krátke obdobie šéfa kresťanskej strany niekoľko rozporuplných vyjadrení, na ktoré naši členovia nielenže nie sú zvyknutí, ale sú presvedčení, že v žiadnom prípade nepatria do výbavy kresťanského demokrata. Boli to myšlienky „o väzenskej sprche a spadnutom mydle“, či o „sráčoch“ a „pridrbaných rečiach“ Kotlebovcov.

Nemožno nespomenúť aj originálne ekonomické riešenia problému s plienkami pre dôchodcov, a to zriadením štátnej fabriky na plienky, čo síce na prvé počutie vyvolalo úsmev, ale vzápätí otázku, či skutočne prehovoril predseda kresťanskej strany. Nehovoriac už o odbornom kredite hnutie, ktorý sa ocitol niekde v suteréne.

A teraz stručne k vnútrostraníckym záležitostiam.

Alojz Hlina ako predseda KDH počas svojho doterajšieho pôsobenia znefunkčnil politické Konzílium tým, že svojvoľne, v rozpore so stanovami, nevymenoval predsedu Konzília, a teda nemal kto navrhovať členov a zvolávať riadne zasadnutia tohto orgánu.

Rovnako Alojz Hlina ako predseda KDH nenavrhol chýbajúceho člena Predsedníctva hnutia. Čo nasledovalo? Predsedníctvo počas jeho funkčného obdobia nebolo úplné, tak ako to vyžadujú stanovy strany a čo sa stalo prvýkrát v histórii hnutia.

Alojz Hlina, odkedy bol zvolený do čela hnutia, dvakrát zvolal dokonca mimoriadny snem, a to len preto, aby presadil zmenu stanov vo svoj prospech. Aby len on mohol navrhovať kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu a do národných parlamentných volieb. Až keď delegáti snemu túto hru odmietli, svoje snahy korigoval, a kompetenciu prenechal Predsedníctvu KDH. Čo na tom, že Rada KDH, kde je zastúpený každý okres, by túto právomoc definitívne stratila. Predseda Hlina sa však nevzdáva, a o svojom návrhu chce dať hlasovať opäť.

 

Ale ak by sme mali byť spravodliví, Hlinovi nemožno uprieť snahu komunikovať s každým okresom či každým klubom KDH. Druhá vec je obsah tejto komunikácie. Nie diskusia a hľadanie riešenia, ale deklarovanie len vlastnej pravdy a vlastného pohľadu na vec...To je pre predsedu KDH veľmi málo. Alebo povedané na rovinu – toto žiaden predseda hnutia doteraz takto nerobil. KDH bolo stranou demokratickou a slobodnou. Neraz sme sa s vedením nezhodli, ale diskusia bola prvoradá a slobodná na každej úrovni. Nepamätám si diktát vedenia hnutia, ktorý by znamenal koniec polemík.

 

Som presvedčený, že posledné dva roky ukázali, že pán Alojz Hlina by naďalej nemal viesť KDH!

 

Slová predsedu, že v polčase sa mužstvo nemení, sú zavádzajúce. Predsa delegáti snemu rozhodli, že funkčné obdobie je dvojročné, a teda sme nie v polovici, ale na konci funkčného obdobia predsedu KDH. Právo kandidovať má v tejto chvíli každý člen hnutia, a teda i páni Vašečka a Hatala.

A teraz krátko k ďalším kandidátom na predsedu KDH.

Určite výhodou Richarda Vašečku je, že je poslancom parlamentu, a teda má veľkú šancu komunikovať program a stanoviská  KDH nielen v médiách, ale aj v samotnej politickej diskusii v parlamente. Disponuje však aj nevýhodou, a tou je neznalosť strany, jej štruktúr a jednotlivých členov hnutia.

Miloslav Hatala je dlhoročný člen KDH, komunálny a regionálny politik so znalosťou štruktúr i problémov v regionálnej sfére. Ale bez skúseností s „veľkou politikou“.

Som presvedčený, že obaja kandidáti dokážu hľadať kompromisy a vedia ľudí spájať. Ak by som mal tú možnosť, vybral by som si niektorého z nich.

Toto je však len názor jedného z členov KDH. Rozhodujúce slovo budú mať už o pár dní delegáti snemu KDH v Ružomberku. Úprimne im želám, aby rozhodovali nielen rozumom, ale i srdcom, ktoré je blízke KDH.

Nech im Pán Boh pomáha!

Pavol Abrhan, člen KDH

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo