Vy, čo nechcete naletieť maďarskému miliardárovi...

Vy, čo nechcete naletieť maďarskému miliardárovi...

Všetci Slováci sú chtiac-nechtiac v týchto dňoch nútení urobiť slobodné rozhodnutie, komu uveria, na čiu stranu sa postavia. Väčšina tak už asi urobila – ale obávam sa, že niektorí nezvážili rovnocenne obe alternatívy, preto by som sa im chcel prihovoriť. A ako v prípade agnostikov v náboženskej otázke, tak aj v politike platí, že aj nečinnosť je voľbou.

Ako sme si mohli čo i len na chvíľu klásť otázku, či sa R. Fico zbláznil? On predsa nie je ten typ (myslím dostatočne ľudský), on je nebezpečne dôsledný hráč, ktorý sa už ocitol v rohu šachovnice a políčok ubúda – preto skočil na jediné voľné, ktoré v tej chvíli mal, a bol to – aspoň za danej situácie – úspešný ťah, pretože Slovákov zas rozdelil, oslabil jednotu kritickej atmosféry v spoločnosti. O tom, prečo aj veľa inteligentných ľudí verí konšpiračným webom, by mohol byť celý iný blog – a ak ho raz napíšem, asi sa nebude páčiť ani ľuďom z druhého, toho „seriózneho“ tábora... momentálne je však podstatný výsledok: Súčasnému (žiaľ, ešte stále) premiérovi sa podarilo mnohým občanom nahovoriť, že jeho vláda je ešte stále lepšou voľbou, než hocičo iné, pretože to iné by bolo celkom iste tým, čo si diabolsky naplánoval Soros. Takže, drahí spoluobčania, vrátane osobných známych a kamarátov, uvedomte si, prosím, jednu vec. Možno práve vďaka vám ostane v našom štáte všetko po starom, alebo aspoň všetko podstatné: ten istý demagóg, ďalšie roky drancovania spoločného majetku skupinou vyvolených, aké nemá obdobu ani v rámci slovenskej tradície, pokračovanie zametania korupcie pod luxusné koberce, apod. Toto vám vadiť nebude?

Zrejme vám o to nejde – veď aj ĽSNS to verejne vždy deklarovala – ale o presne toto sa momentálne pričiňujete. A vravím vám to ako človek, ktorý si nerobí o Sorosovi ilúzie (s časťou jeho agendy zo zásadných dôvodov nesympatizujem), ani nechce podceňovať jeho vplyv (len blázon by tvrdil, že nepredstaviteľné bohatstvo neprináša nepredstaviteľný vplyv). Zároveň si však myslím, že ani najmocnejší človek nenaplánuje všetko, nemôže mať kontrolu nad všetkými okolnosťami, a náhoda, najväčší nepriateľ každej konšpirácie, naozaj existuje, takže strach z toho, že sme vždy len štatistami cudzieho scenára, je prehnanou opatrnosťou. Niekedy až paranoidnou. Ale čoho sa vlastne najviac obávate v prípade, že by naozaj išlo o plán zo Sorosovskej kuchyne a ten by fungoval v zmysle pády vlády? Že nech by sa podarilo zostaviť akúkoľvek novú, Slovensko bude ochotnejšie prijímať imigrantov z Afriky, ktorí sami ale nie sú veľmi ochotní skončiť na Slovensku? Dobre, ale s týmto možným vývojom budúcnosti sa hádam bude dať niečo robiť aj po tom, čo sa zastaví neudržateľný vývoj štátu v SÚČASNOSTI. Možno nájdete politické prostriedky, ako tomu zabrániť, či aspoň lepšie upozorňovať na riziká, alebo sa stane niečo ďalšie, nečakané ( - keďže V. Mečiar ohlásil vznik novej strany, je u nás asi možné všetko)... Ale naozaj kvôli tejto neistote podporíte udržanie súčasných nehoráznych pomerov? Nebudeme riešiť vážne problémy, ktoré dávno máme, kvôli možnej hrozbe iných, ktoré ešte nenastali a možno nenastanú? Pri všetkej tej opatrnosti by bolo namieste sa zamyslieť, kto z tohto postoja najviac profituje – podobne, ako sa teraz pýtate, kto v úzadí by tajne profitoval z prípadnej zmeny. Nepochybne má šancu na veľké priživenie sa na situácii Kotlebova strana, ale úplne najviac získa strojca tohto scenára (oveľa podloženejšieho ako teória toho Sorosovho), čiže premiér, ktorému ide momentálne o všetko. Nie o akékoľvek hodnoty, istanbulský dohovor či imigráciu, ale o to JEHO všetko. Naozaj ste vysporiadaní s vedomím, že z neistej obavy z tancovania podľa pískania jedného manipulátora isto tancujete podľa pískania druhého? (Zrejme lepší náš zlosyn ako cudzí...) Pritom materiálu pre inú „konšpiračnú“ teóriu by bolo dostatok. Napríklad: nie je podozrivé, že aj keď prípad dvojnásobnej vraždy, ktorá odstránila nepohodlného investigatívca, považuje polícia za dosť závažný a prepojený na väčšie veci, aby na mieste činu bol okamžite aj šéf korupčných vyšetrovateľov, a zároveň nepovažuje za dôležité zavolať na obhliadku súdneho lekára? Prečo je to menej podozrivé ako otázka, či sa dvaja slniečkári mohli na stretnutí v New Yorku rozprávať naozaj iba o riešení rómskej otázky? (Teda okrem toho, že tá druhá má silnejší punc tajomnosti...)

Zdôvodňujte si to ako chcete, nazvite ma krátkozrakým a seba záchrancami Slovenska. Budúcnosť vám možno dá za pravdu. A možno nie. Čo je ale isté už teraz, v horúcej súčasnosti, je slogan na papieriku, ktorý bol položený aj pri sviečkach na pamiatku Jána Kuciaka pri Pochode za slušné Slovensko v Košiciach: „Ľahostajnosť z nás robí spolupáchateľov.“ A rovnako istá je aj pravdivosť hesla „Rozdeľuj a panuj“ a posolstvo povesti o Svätoplukových prútoch – zrátajte si, komu nejednotnosť Slovákov momentálne umožňuje vládnuť, napriek všetkým škandálom. I keď to nie je dosť konšpiratívne, takže zrejme nuda.

Skúšam si predstaviť, ako by bola prebiehala Nežná revolúcia, keby v roku 1989 existovali konšpiračné weby. Po počiatočnom rozhorčení obyvateľov z rozohnania študentskej demonštrácie by internet zaplavili teórie, že nepokoje sú zinscenované časťou komunistov, ktorí chcú iba vymeniť starú garnitúru, alebo západnými tajnými službami, prípadne ďalšie. Na námestia by v nasledujúcich dňoch síce vyšli mnohí odporcovia režimu, ale naplnili by ich maximálne z tretiny či polovice. Štrajk by nebol generálny, iba trápne bezmocné gesto odhodlanej menšiny – asi ako keď sa počas celoštátneho učiteľského štrajku komplet zatvorí len 11 percent škôl, pretože mnohí sa obávajú, že by vyjadrenie ich oprávnenej nespokojnosti (starostlivo nasporenej za celé roky) mohlo náhodou pomôcť niektorej strane. A keby sa situácia napriek tomu vyvinula tak, že nasledujúce voľby by už boli slobodné, na žiadnom z početných politikov so vzájomne nezmieriteľnými názormi by sme sa nedokázali zhodnúť ako na alternatíve generálneho tajomníka, pretože internet by o každom ponúkol nejaké šokujúce odhalenia, takže hlasy by sa rozdelili na bezvýznamné čiastky a najviac by ich stále zožala KSČ ( - síce zlo, ale ktoré už aspoň poznáme). Keby vtedy nebola o toľko naivnejšia doba a o toľko menej informácií – či už konšpiratívnych alebo pravdivých, možno by sa totalita bola udržala doteraz. Ale aspoň by bola tá vytúžená „stabilita“, však?

Naspäť do dnešnej situácie. Niektorí sa radšej správajú rezervovane, pretože si nie sú istí, či má mafiu kto nahradiť. Tieto obavy úplne chápem – schopní a dôveryhodní lídri sú u nás vzácnejší než hľuzovka letná v zime. Ale chceme radšej čakať na jeden krásny, slnečný deň, keď nám niekto poskytne záruku bezproblémového vývoja po voľbách? Len aby vtedy už nebolo všetko rozkradnuté, zvyšky etického podnikania na Slovensku pochované zlými skúsenosťami a vinníci nemali dožitú pokojnú starobu v svojich karibských letných sídlach...

Iní sa zdržiavajú podpory súčasnej nespokojnosti z dôvodu údajne kresťanskej miernosti. Pokoj, hlavne zachovať pokoj! – nejako to ešte do konca tohto volebného obdobia vydržíme a potom už teda tomu Smeru zrejme hlas nedám... Hádam by vás mohlo zaujímať, čo hovorí jeden z najinteligentnejších kresťanských apologétov a mysliteľov modernej doby C. S. Lewis v knihe Reflections on Psalms: „Možno sa pýtať, či stav spoločnosti, v ktorej darebáctvo nie je postihované žiadnym trestom, je zdravý. Či by sme neboli šťastnejšou krajinou, keby určití dôležití ľudia neboli vyvrheľmi, akými boli kedysi kati – tí, čo majú zakázaný vstup do každej slušnej spoločnosti, tí, ku ktorým sa ich známi nepriznávajú, ktorým hrozí stopa po šľahnutí bičíkom či odtlačok prstov na tvári po facke, keby mali tú drzosť sa prihovoriť počestnej žene. Vedie to k závažnejšej otázke, či veľké zlo nášho spoločenského života nespočíva v skutočnosti, že teraz akoby neexistovala stredná cesta medzi nečinným podriadením sa a ozajstnou revolúciou. Nepokoje vymizli – tie umiernené. Je na zváženie, či by sa nám nevodilo oveľa lepšie, keby neboli častejšie rozbité okná určitých ministerstiev, a určití ľudia častejšie obliati vodou alebo zasypaní (jemne – kúskami blata, nie kameňmi) na ulici. Nie je celkom žiaduce, aby ktokoľvek požíval privilégia tyrana či zloducha a zároveň počestného občana, ako sú ostatní. Na tento problém nemám odpoveď. Riziká zmien v zmysle, ktorý som načrtol, sú nesmierne. Ale takisto nesmierne je zlo prameniace z našej terajšej krotkosti.“ (vlastný preklad autora)

Ani ja na to veru nemám presnú odpoveď. Samozrejme, netúžim po občianskej vojne. No myslím, že civilizovaný, ale zato nekompromisný, nepoľavujúci protest by mohol priniesť ovocie. Lenže to by chcelo, aby sme sa my, občania Slovenskej republiky, ktorí si nenastavujú vopred dohodnuté podmienky tendrov a nežonglujú s neprehľadným kŕdľom vlastných firiem, dokázali zjednotiť aspoň vtedy, keď konečne svitla nádej začať odstraňovať to najchorejšie v našej krajine. A to sa nestane, ak sa nechávame odradiť tvrdeniami, že toto je ešte stále len menšie zlo v porovnaní s hocičím (hocikým) iným. Inak ostane Jankova práca aj smrť celkom zbytočná.

 

(foto: M. Dubovský)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo