Čo si myslí katolícka kaviareň

Čo si myslí katolícka kaviareň

Ten, kto brýzga na Kuffu, Škripeka, Vašečku atď. sa diskvalifikuje, lebo nespoznal ľudí Ducha.

Samuela Jezného som prvýkrát zažila na konferencii o cirkevnej komunikácii na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe v decembri 2014. Bol tam najmladší a najlepší.

Ak sa nemýlim, ešte bol len magisterským študentom a prednášal o typoch náboženských autorít podľa semiotiky Jurija M. Lotmana. Po konferencii som si od organizátorov vypýtala na toho mladého nadšeného vedca kontakt, ale neskôr som si akosi nenašla zámienku sa mu ozvať...

Stal sa z neho, o. i., teológ publicista, v škatuľkách kultúrnej vojny liberál. Najnovšie rozvíril vody príspevkom Kde je katolícka kaviareň (SME, 3. marca). Burcuje katolíckych intelektuálov, aby sa vo svojej cirkvi vlastnou pasivitou neoberali o vplyv, ale aby sa ozývali proti demagógii, konšpiráciám a primitivizmu. Konkrétne v diskusii o Istanbulskom dohovore. Je to ich morálna povinnosť. Jezný sa obracia menovite na členov Kolégia Antona Neuwirtha a Spoločenstva Ladislava Hanusa. Na čele konšpirátorov vidí šarlatána Kuffu (Mariána), ktorého spomína viackrát, okrem neho menuje v zástupe katolíckych demagógov Chromíka, Vašečku, Škripeka a biskupov, v trochu inom svetle Kotlebu aj Majchráka, ktorý na Postoji Kuffu nepochopiteľne legitimizoval.

V internej debate SLH sa ozvalo pár pobúrených hlasov, ale „pseudoteológ a liberál Jezný“ nikomu za verejnú reakciu zatiaľ nestál. Mne prvotné sympatie ku kolegovi nedajú a skúsim aspoň pár argumentov.

Za kľúčové považujem to, ako Samuel Jezný vníma kresťanstvo. Označuje ho (aj) za „intelektuálny podnik“ a zdôrazňuje význam teologickej rozhľadenosti, uvedomelosti, napojenia na myšlienkové bohatstvo kresťanskej tradície. Tá podľa neho vedie k umiernenosti, ktorá je pre neho zásadná.

OK, to všetko platí. Je úžasné pýtať sa, hľadať, spoznávať, spochybňovať a nanovo stavať. Ale to je prostriedok, nie cieľ. Tým je – nechcem poučovať teológov – milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom atď. A plniť Otcovu vôľu. Čo znamená počúvať a poslúchať Ducha. No a na to treba čisté srdce.

Niekto sa k nemu prebojúva cez teologické bádanie, niekto inak. Ale hlavné je, že človek čistého srdca, učený či jednoduchý, sa nezaprie a žiari. Pre mňa takto žiari Marián Kuffa aj ostatní zo Samuelovho zoznamu, okrem Kotlebu.

Samuel Jezný je protestant, ak sa nemýlim, tak evanjelik a. v., je teda pochopiteľné, že týchto pánov osobne nepozná a nemal dôvod bližšie sledovať ich život a svedectvo. Osvojil si mediálne floskuly, napr. sexi šplechy o Vašečkových prednáškových a publicistických aktivitách o sexualite. Moje odporúčanie by bolo skúmať ich lepšie a zvážiť, či autentickí kresťania (bez intertextovej irónie) môžu byť v čítaní znakov čias úplne mimo.

Zároveň je pravda, že v mojej katolíckej kaviarenskej bubline sa piatkové pochody popred Kaliňákove klientske centrá ako symboly štátnej moci vnímajú rozpačito. Ehm..., je práve toto efektívne, a nerobíme konzervatívnym cieľom v konečnom dôsledku medvediu službu? Sú to legitímne špekulácie, hlavne ak špekulanti hľadajú vlastné vhodnejšie spôsoby, ako k dosiahnutiu cieľov prispieť.

Ak o podstate problému panuje zhoda, rôzne formy aktivít sa dopĺňajú a rešpektujú. Vynaložená námaha si zaslúži vďaku.

A problém, ktorý načrtol Samuel Jezný, bude, žiaľ, ležať hlbšie, ako len „vo vzdelanosti, v inteligencii a intelektuálnej poctivosti“. Deliaca čiara nejde medzi intelektuálmi a plebsom, ale medzi tými, ktorí považujú kresťanstvo na súčasnom Západe za ohrozené, a tými, ktorí – so Samuelom Jezným – velebia „najvyššiu slobodu tunajších kresťanov v dejinách“. Deliaca čiara nejde naprieč konzervativizmom. Ide naprieč denomináciami, politickými presvedčeniami a sociálnymi statusmi, takže konzervatívci z rôznych prostredí sú si navzájom bližší než so súkmeňovcami; a podobne liberáli. Ale to je už iná téma.

V prípade Istanbulského dohovoru – ale aj všeobecne – nemožno teda, zdá sa, medzi slovenskými konzervatívcami očakávať konflikt, ak sú v identifikácii podstaty problému zajedno. V Spoločenstve Ladislava Hanusa si na túto tému vyslúžila ovácie napr. analýza Zuzany Brixovej s jasným posolstvom. Konzervatívni intelektuáli teda nemlčia, len zatiaľ nevymysleli porovnateľne výpravné akcie ako Marián Kuffa. A možno sa ozývajú primálo.

Ale voči tým, čo pracujú, nevystúpia. Opak by ich diskvalifikoval, lebo by nespoznali Ducha. A zasa by raz platilo, čo Ježiš povedal sv. Terézii Avilskej: že o reformu príliš umierneného rádu musí žiadať nevzdelanú ženu, lebo teológovia ho nepočúvajú.

 

Autorka je absolventkou 3. semestra SLH (zima 2003)

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo