PASCHA: Ježiš v symboloch a gestách Poslednej večere

PASCHA: Ježiš v symboloch a gestách Poslednej večere

Boh prijíma človeka skrze Ježiša, skrze jeho krv. Jedine takto môže byť človek, plný hriechu, prijatý Bohom. Otec sa na neho pozerá (pravda, len na toho, ktorý ju prijme) skrze krv Syna, ktorá má nekonečne väčšiu hodnotu, než akýkoľvek ľudský hriech. Otec potom nevidí hriechy ľudí, ale krv svojho Syna. To je najväčší zázrak Boha, že hriešnici môžu byť v nebi. Takto, jedine takto sa môžeme stať svätí a čistí, stať sa hodní Boha a tráviť pri ňom večnosť, oprať si naše rúcho v Baránkovej krvi. Z čierneho sa tak môže stať biele. Inak by žiadne zlo a žiadna nečistota pri trikrát (dokonale) Svätom byť nemohla.

Keď proroci chceli oznámiť ľudu niečo dôležité a tak isto, aby naznačili, že nasleduje niečo závažné, pomáhali si symbolickými gestami (symbolmi). Túto „reč“ používali aj preto, aby si adresáti nepomýlili pravý význam toho, čo malo nasledovať. Takýto prejav sme mohli, napríklad, vidieť pri Ježišovom triumfálnom príchode do Jeruzalema.

Pripomeňme si ho. Bol to skutočne slávnostný vstup spôsobom, ako predpovedali proroci Izaiáš (Iz 62:11) a Zachariáš (Zach 9:9): „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“ Vtedy množstvo ľudí prestieralo na cestu pred Ježiša svoje plášte, a tak isto odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. Uznávali ho za Mesiáša. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! (To je mesiášske zvolanie.) Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili (aj na základe znamení a symbolov): „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ (porov. Mt 21:1-10)

Podobne je to aj so symbolmi a gestami Ježišovej slávnostnej večere a celého Sviatku Paschy a nekvasených chlebov. Všetku tú symboliku, rituály a gestá, ktoré Ježiš použil, využil na to, aby nám povedal, kto je.

  1. Osloboditeľ. Paschálna večera sa konala preto, aby si každý člen vyvoleného Božieho ľudu pripomínal oslobodenie spod jarma otroctva v Egypte. Ježiš toto dielo oslobodenia vzťahuje na seba a vyhlasuje sa za Osloboditeľa. On je ten pravý osloboditeľ z jarma hriechu: lebo do skutočnej neslobody sa nedostávame zvonka (vnútri môže človek zostať slobodný), ale zvnútra – hriechom (povedaním „nie“ Bohu). Keď si človek povie, že chce byť „slobodný“ od Boha; v skutočnosti sa práve vtedy prepadáva do najhlbšieho otroctva seba samého a hriechu.

Prichádza oslobodiť ľudí zo strachu, ktorý produkuje hriech, z chorôb, ktoré sú dôsledkami hriechu (našich vlastných vín či iných ľudí) a beznádeje ich postavenia v smrti. Je opakom otrokára; je Ten, čo dáva (vracia) stratenú slobodu. V nikom inom nemôže byť človek slobodný, len v tom, ktorý sám je Sloboda. Všetko zaznelo vlastne už na začiatku pri Kristovom narodení v prorockej predpovedi Pánovho anjela Jozefovi, jeho otcovi podľa Zákona, o jeho manželke: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1:21c).

  1. Záchranca – Spasiteľ. Paschálna večera bola aj spomienkou na udalosti poslednej noci v Egypte – na záchranu (spásu) pred smrťou, ktorú prinášal (tajomný) hubiteľ. Len skrze krvi baránka boli od nej Izraeliti uchránení. Keď Ježiš hovorí, že to je jeho krv, čo zachraňuje (prináša spásu), vyhlasuje tým, že to on je ten očakávaný Spasiteľ, ktorého čakali proroci a na ktorého boli zamerané celé staré dejiny Izraela. Jeho spása znamená záchranu pred smrťou, ktorá plynie z hriechu. Ježiš odstraňuje všetok kvas (hriech) z tých, ktorí jedia novú Paschálnu večeru – ktorí sa zúčastnia na Eucharistickej hostine. A nielen z tých.

  2. Ochranca. Paschálny baránok (pascha) bol tak isto symbolom bezpečia. Domy Židov boli na rozdiel od domov pohanských (egyptských) rodín vtedy bezpečné, ochránené. Bola to krv paschy, ktorá túto ochranu spôsobila. Vyhlásením, že on je ten skutočný Baránok (t.j. Pascha), robí si nárok na skutočného Ochrancu Izraela a neskôr Cirkvi, ktorú práve touto večerou – obetou zakladal; dielo dovŕši o päťdesiat dní zoslaním Radcu a Tešiteľa – svojho Ducha. Tešíme sa na sviatok Šavuot?

  3. Vodca a Pastier. Tak ako Mojžiš bol vodca exodu Izraela z Egypta do Kanánu – krajiny bohatej na med a mlieko; Ježiš je pravý Vodca exodu Cirkvi, nového Božieho ľudu, z krajiny otroctva hriechu do krajiny Božieho kráľovstva bohatého na lásku a milosrdenstvo. Je ním pre tých, ktorí sa chcú dať viesť do slobody. On je ten pravý vodca Izraela, ktorého poprední predstavitelia Židov nespoznali. A – popravde – nechceli spoznať. Stáva sa to aj dnes mnohým, ktorí by o sebe chceli tvrdiť, že sú ateisti a „utešujú“ sa, že smrťou všetko končí. Nie. V skutočnosti nechcú veriť, pretože by mnoho vecí museli zmeniť. Dokonca vzdať sa ich. Dodatočne si vymyslia rozprávku o „neverím“. Pre týchto niet záchrany. Odmietajú Obetníka a Kňaza, čo by mohol za ich hriechy priniesť Obetu.

  4. Obetník a Veľkňaz. Ježiš obetuje svoju nevinnosť (telo a krv), aby ju ponúkol na zmierenie ako paschu (baránka) obetovali v Chráme. On je ten pravý Obetník a Veľkňaz, ktorý ju ponúka Otcovi, aby tým otvoril cestu do svätyne svätých a aby človek opäť mohol mať priame spoločenstvo s Bohom, svojím Stvoriteľom. Obetuje za Hriech Adama a za hriechy ľudu, ktoré z lásky k nám akoby urobil svojimi, prijal za svoje a vzal ich na seba. Aby sme ich my nemuseli mať a aby sme mohli žiť v slobode novej éry.

  5. Darca večného pokrmu. Počas svojho exodu z Egypta do zasľúbenej zeme jedli Izraeliti mannu, pokrm padajúci z neba, ale pomreli, vrátane Mojžiša. Za oných 40 rokov vymrela jedna celá generácia. Ježiš slovami „Vezmite a jedzte: toto je moje telo“ a „pite z (kalicha) všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26:26,27) dáva veriacim nový pokrm na cestu, ktorá vyústi do spásy a záchrany. On je ten, ktorý dáva pravý pokrm z Neba, jeho telo je tá nová manna, ktorá má moc udržať ľudskú dušu pri živote až po zasľúbenú zem Božieho kráľovstva.

  6. Lekár. V starozákonnej dobe sa musela za uzdravenie priniesť obeta Pánovi, aby uzdravený i ostatní vedeli, kto ho uzdravil. Pozrime napríklad Mt 8:1-4. Je tam spomínaný prípad uzdravenia malomocného, ktorý povedal Ježišovi: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva. Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ Ježišov pokrm (nevinné, sväté telo a krv) prináša dokonalé uzdravenie duše, lebo skrze túto potravu môže veriaci získať svätosť Krista, ktorú v hriechu nemala. V Pánovej moci je aj priame uzdravenie tela skrze Eucharistiu, ak človek verí a je Božia vôľa, aby ho uzdravil hneď alebo neskôr; ako on uzdravoval počas celého svojho účinkovania na zemi (i potom). Ježiš je ten pravý lekár duší i tiel. Veď už prorok Izaiáš (Iz 53) o ňom hovoril: Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil (...) jeho ranami sme uzdravení. Hľadáš aj iných liečiteľov, ako je Ježiš? Už nemusíš. On je Lekár par-excellence.

OBR. O tajomstvách hebrejskej Paschy (ako i Šavuotu) a ich zavŕšení vo Veľkej noci a Turícach sa dočítate v knihe SVIATKY BOHA 1

Zmluva. V Ježišových slovách obetovania pri ustanovení nového obradu je jedno kľúčové slovo, ktoré použil. Je to pojem zmluva. Hovorí: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.“ (Mk 14:24b) Ježiš tvrdí, že jeho krv je krvou zmluvy.

Vieme, že už jedna zmluva pred Kristom bola – tá stará. Viedla cez zmluvu s Noemom a Abrahámom (zmluva obriezky) až po Mojžiša, ktorú s ním uzavrel Boh počas exodu na hore Sinaj. Keď Mojžiš prišiel z vrchu dole a rozpovedal Izraelitom všetko, čo mu povedal Pán a všetky ustanovenia, ľud jednohlasne odpovedal: „Všetko, čo hovoril Pán, splníme.“ (Ex 24:3) Potom zapísal Božie slová do knihy a pri postavenom oltári opäť z nej čítal a oni opäť vraveli: „Všetko, čo hovoril Pán, splníme a zachováme!“ (24:7)

Mojžiš časť krvi z obetovaných zvierat vylial na oltár a časťou pokropil ľud, pričom hovoril: „Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!“ Potom Mojžiš, Áron a starší z Izraela vystúpili hore a mohli hľadieť na Izraelovho Boha: Pod jeho nohami bolo čosi ako plocha zo zafírových dlaždíc a lesklo sa to ako samo nebo. Tak to zachytáva pisateľ knihy Exodus.

Mojžiš pokropil ľud Izraela krvou zmluvy, ktorú však Izraeliti mnoho ráz porušili. Stará zmluva bola porušená človekom. Teraz prichádza Ježiš a na obetu dáva svoju krv, ako krv novej a večnej zmluvy – teda zmluvy, ktorá nikdy neskončí –, aby každý, kto túto krv Otcovi ponúkne ako pokojnú obetu, mohol hľadieť na Boha Cirkvi, ktorú Ježiš touto obetou zakladá.

Táto zmluva hovorí o novom vzťahu medzi človekom a Bohom. Nie je založená na človeku, ale na Ježišovi, ktorý ju podpísal na Golgote svojou krvou. Vtedy sa roztrhla opona Chrámu, takže prístup do svätyne, k Bohu, sa otvoril. Inými slovami, bola otvorená brána Neba, ktoré bolo po Hriechu neprístupné. Boh prijíma človeka skrze Ježiša, skrze jeho krv. Jedine takto môže byť človek, plný hriechu, prijatý Bohom. Otec sa na neho pozerá (pravda, len na toho, ktorý ju prijme) skrze krv Syna, ktorá má nekonečne väčšiu hodnotu, než akýkoľvek ľudský hriech.

Otec potom nevidí hriechy ľudí, ale krv svojho Syna.

To je najväčší zázrak Boha, že hriešnici môžu byť v nebi.

Takto, jedine takto sa môžeme stať svätí a čistí, stať sa hodní Boha a tráviť pri ňom večnosť, oprať si naše rúcho v Baránkovej krvi. Z čierneho sa tak môže stať biele. Inak by žiadne zlo a žiadna nečistota pri trikrát (dokonale) Svätom byť nemohla.

Čo je však pre mňa osobne najšokujúcejšie... je to, že je to Zmluva, ktorou sa vlastne zaviazal len on sám! Ježiš sa ňou zaväzuje sám. Ľudia ju toľko ráz porušili! A znovu rušia. A opäť a opäť. Porušujú, čo sľubujú. I tí, ktorí odovzdali svoj život Ježišovi, opakovane padajú a zo svojej strany porušujú Zmluvu. Ale Ježiš nie! On je ten, ktorý má meno Verný.

On drží svoju Zmluvu, stojí si za ňou, a koho nájde na konci života v pokore, ten bude spasený. On dodrží svoju Zmluvu, napriek všetkému. On tou zmluvou, opakujeme, zaviazal len sám seba! Podpísal ju svojou krvou! Ak ju my porušíme, ak my sme tí neverní, ešte ju on nezruší. Neporuší. On je jej verný. On je verný svojim prísľubom; svoj sľub dodrží. Aká láska! Aká túžba po dušiach, ktoré stvoril! Aké milosrdenstvo voči úbohým hriešnikom, ktorí si sami ubližujú!

Vďaka ti za Zmluvu a najmä tvoje nekonečné milosrdenstvo, ty môj úžasne dobrý Pán!

Štefan Patrik Kováč, B.D., ThLic.

O tajomstvách hebrejskej Paschy (ako i Šavuotu) a ich zavŕšení vo sviatkoch par-excellence Veľkej noci a Turícach sa dočítate v knihe SVIATKY BOHA 1. Zdieľajte, prosím >>>

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo