Krst ako životný štýl

Krst ako životný štýl

Viera nie je prívesok, ale svetonázor, životný štýl, princíp, podľa ktorého sa rozhodujeme na životných križovatkách a v dilemách, je to cesta, ktorú si slobodne volíme.

Sviatosti – viditeľné prostriedky neviditeľnej milosti

Keďže Boh stvoril človeka telesného, s piatimi zmyslami, chcel, aby sme aj duchovné dary prijímali nám ľuďom prirodzeným spôsobom – prostredníctvom telesných zmyslov, prostredníctvom sviatostí, ktoré spôsobujú radikálne zmeny na duši skrze jednoduché zmyslovo vnímateľné úkony. Človek je už raz taký – potrebuje zažiť, skúsiť, vidieť, cítiť, počuť... Avšak bolo by škodlivé zostať iba pri tom, čo vidíme, lebo ide oveľa viac!

Spoločenstvo

Krstom sa rodíme do spoločenstva Cirkvi, ktoré verí. Viera je z počutia (Rim 10,17), nikto si ju sám nedal. Preto viera nie je individualizmus, ale život v spoločenstve, vytváranie vzťahov. Až tam, kde sú vzťahy, možno odovzdávať vieru. Preto nikto nemôže pokrstiť sám seba, čo ako by po krste túžil. Nemôže sa poliať vodou a povedať si: „Jozef, ja sa krstim...“ Pri krste vždy musí zaznieť: „ja ťa krstím...", teda niekto zo spoločenstva a v spoločenstve s celou Cirkvou, ktorá je našou matkou a učiteľkou.

Takzvaný „dedičný hriech" nie je osobný hriech Adama, ktorý sa dedí. Dedičný sa myslí nie v zmysle dedenia fyziologických charakteristík - voda predsa nemôže zmyť gény. (Správnejší termín je prvotný hriech, ktorý vyjadruje, že ľudská prirodzenosť je náchylná k zlému, čiže každý muž, keby bol v situácii Adama, spraví to isté a každá žena, keby bola v role Evy, zhreší tak isto) Dedičný hriech vyjadruje, že človek je schopný odcudziť sa Bohu v dôsledku nezvládnutej slobody. Vyjadruje celkový stav sveta po odcudzení človeka Bohu. Krst tento stav napráva. Krst nanovo otvára človeka pre vzťah s Bohom.

Krst spôsobuje na duši nezmazateľný znak, čo znamená, že pre daného človeka je navždy definovaná cesta k šťastiu: cez kresťanské hodnoty, cez hľadanie a nachádzanie Božej vôle.

SYMBOLIKA KRSTU

Svieca

Horiaca svieca je symbolom Krista - víťaza nad tmou. Kresťanstvo vzniklo v dobe, keď sa človek bál tmy. Tma bola symbolom zla, diabla, strachu, smrti, smútku bolesti, hriechu. Svetlo naopak symbolom dobra, Boha, pokoja, radosti, milosti. Dnešnému človeku, ktorý si kedykoľvek posvieti smartfónom je strach z tmy vzdial. ený, avšak na prelome letopočtov bolo Kristovo "ja som svetlo sveta" veľmi výrečné. Ako plamienok sviečky premáhá svojím jasom tmu, tak Ježiš - svetlo sveta, má moc prekonať temnotu nášho hriechu, strachu, smútku, bolesti. V dobe podmanenia prírody, keď sa už človek prírody nebojí, ale príroda sa bojí človeka, je tendencia Boha vytesniť. Tmy sa už až tak nebojíme, Boha už až tak nepotrebujeme. Tmu sme premohli elektrinou, ale kto premôže tmu v srdci, v duši, vo vzťahoch?  Pane, buď svetlom môjho života! Príď a buď mojím svetlom! „Milí rodičia a krstní rodičia, vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom až dokonca.“ Úloha krstného rodiča nie je iba nejaká priateľská, či rodinná pocta na pol hodinu v kostole, prípadne povedať prípitok na krstinách a kúpiť nejaké tie hodinky v štýle "boli sme kolegovia a dobre sme vychádzali a dokonca ´más všetko urobené´ (krst, priímanie aj birmovku), tak hybaj môjmu dieťaťu za krstného".

Kstný rodič má byť pre krstenca vzorom, oporou, príkladom, sprievodcom vo viere, v kresťanskom životnom štýle podľa životného štýlu Ježiša Krista. Svetlo sviece je treba chrániť pred vetrom, ľahulinko zhasne. Svetlo sviece symbolizuje (potenciálny) štart viery krstenca, ktorá potrebuje ochranu. Ochranu svetielka pred vetrom a inými ohrozujúcimi vplyvmi (kamaráti, TV, internet, prostredie) má garantovať krstný rodič.

Nemožno nespomenúť veľkonočnú sviecu - paškál, od ktorého sa krstná svieca zapaľuje. Svetlo viery v mojom srdci som prijal zadarmo ako dar od Krista. 

Košieľka

Zásadne je biela – symbolizuje čistotu, nevinnosť. Najčistejšie rúcho sa ľahko zašpiní hriechom… Deťom vysvetľujem, že našťastie poznáme „práčku“ - sv. spoveď! Vanish - škvŕn a špiny sa zbavíš, Ježiš - škvŕn a špiny sa zbavíš :) Kresťanstvo neznamená naivitu, či utopický idealizmus. Dieťa vyrastie a bude hrešiť, zrejme primo úmerne s vekom. Avšak dobrou, úprimnou svätou spoveďou sa duša dostáva do stavu v akom bola po krste. Sviatosť zmierenia je vrátením hriechom stratenej krstnej milosti.  Aj keď je rúcho našej duše všeliaké, nezabudnime, že Boh nehodnotí výkon, ale snahu. Nebudeme súdení z výkonov, ale z lásky. „Milí rodičia a krstní rodičia, dbajte o to, aby vaše dieťa prinieslo toto rúcho nepoškvrnené do života večného.“

Posvätný olej, ktorým sme boli pri krste pomazaní sa volá chrizma.

Čo sa chce pomazaním olejom vyjadriť? Prečo pomazanie olejom? Táto symbolika má pôvod v dávnych dobách gladiátorov, ktorí v arénach zápasili o svoj život. Bojovali nahí, muž proti mužovi. Zápasník sa namazal olejom, aby sa ľahšie vyšmykol zo zovretia protivníka. Kresťanstvo prebralo túto symboliku z pohanstva. Vďaka krstu sa môžeme ľahšie vyšmyknúť nepriateľovi našej spásy – diablovi.

Voda

Prečo krstíme zrovna vodou? Je to podmienka k platnosti krstu a tiež je za tým logika - symbolika.

Voda je symbolom života a očisty. Starí ľudia hovorievali: „Čistá voda, prvý liek na svete.“ Tak jako je bez vody nemožný fyzický život, tak je nemožný bez krstu ten večný. Slovo "nemožný" radšej ale nahraďme slovom prepotrebná (voda, resp. krst) nakoľko v tomto blogu nechceme zachádzať do ekleziologickej témy presahu Kristovej cirkvi. Katolícka cirkev je podmnožinou Kristovej cirkvi. Kristus, ktorý viazal spásu na sviatosti, sám nimi viazaný nie je. Povedané jednoduchšie: spasený môže byť aj nepokrstený, ak úprimne hľadá pravdu a žije podľa svojho svedomia.

Častý názor mnohých rodičov ohľadom krstu sa odvoláva na slobodu dieťaťa: „Nech sa samo rozhodne keď bude mať osemnásť, my ho nechceme k ničomu zaväzovať, čo ak by s tým nesúhlasilo? Nezoberieme mu slobodu. Čo ak mi to dieťa okolo osemnástky bude vyčítať, že ono do žiadnej Cirkvi patriť nechcelo?!" Pápež Benedikt XVI. vysvetľuje, že to závisí od uhla pohľadu: Ak krst chápeme ako ťažký batoh, ktorý naložíme svojmu dieťaťu už pri narodení, aby ho nieslo celý život, nie je to nič lákavé. Ale predstavte si, že máte možnosť dať vášmu dieťaťu obrovský dar, napr. milión euro, nebudeme čakať do 18-tky, zakiaľ bude mať svoj rozum a rozhodne sa, či milión chce, alebo nie, ale založíme účet najvýhodnejšie ako sa len dá... Samozrejme, z toho vyplývajú aj povinnosti - starať sa, čo s darom urobím, sledovať úroky, rozmýšľať ako majetok zveľadiť, aby nezdevalvoval. Len si predstavme, čo dokážeme robiť s pozemskými dobrami, ktoré dnes sú, zajtra byť nemusia a porovnajme si to so starostlivosťou o svoju dušu, ktorá bude žiť večne.(synovia svetla - synovia sveta) My často na krste vidíme len to bremeno: príkazy, zákazy, musím, nesmiem a zabúdame, že krst nám môže zabezpečiť nenahraditeľný poklad - večný život. Tak ako je milión euro vynikajúci vklad pre pozemský život, tak je krst obrovskou pomocou pre večný život.

Vo svätej omši sa kňaz modlí modlitbu: „Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie tvojho tela a krvi neslúži na odsúdenie a zatratenie, ale pre večný život.“ To sa týka každej svatosti, ak krst prijímeme nehodne, nedisponovane, bez úmyslu podľa neho žiť, je nám na škodu a urobíme si ním zle, lebo si nastavíme latku pri poslednom súde vyššie. Zrejme budú pri poslednom súde na pokrsteného kladené väčšie nároky. Citovaná výčitka o ukradnutej slobode krstom bez súhlasu novorodeniatka sa asi ťažšie prihodí rodičom, ktorý "žijú krst" ako životný štýl, pre ktorých je viera tophodnotou, nie záťažou, ale darom, nie príveskom ale podstatou, vzťahom, ktorý ich drží nad vodou a pomáha im žiť zmysluplnejšie a kvalitnejšie.

Vyznanie viery - zriekam, verím hovoria pri krste za dieťa rodičia, pri prvom svätom prijímaní už dieťa dokáže rozlíšiť dobro od zla a tak sa robí "update", aktualizácia - zriekam, verím, chcem odrieka dieťa samo. Pri sviatosti kresťanskej dospelosti (birmovanie) je človek plne zodpovedný a definitívne si sám voliaci štýl Ježiša Krista za svoj, a tak je ďalší update - potvrdenie toho, čo suplovali rodičia pri krste a čo ako dieťa s krstnou sviecou v ruke veril a vyznával.

"Toto je môj milovaný syn, v ňom mám zaľubenie" (Mk 1, 11) - zaznelo z neba nad Ježišom pri krste v Jordáne. To zaznieva v okamihu krstu nad každým pokrsteným. Ty si moja milovaná dcéra v tebe mám zaľúbenie. Nijakým hriechom ani vystúpením z Cirkvi, či formálnym odpadom od viery sa toto Božie zaľúbenie nedá zrušiť. ( = nezmazateľný znak, pečať na duši - signum indelebile)

Keď som bol malý chlapec mi na jednej svätej omši veľmi utkvela veta: „Ak rodičia nezabezpečia deťom nebo, nedali im nič." Ak zabezpečíte svojmu dieťaťu nebo, dáte mu všetko.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo