Váchov nevyžiadaný manifest slobody a vášne

Váchov nevyžiadaný manifest slobody a vášne

„Bežím rýchlo a bežím vytrvalo a slečny navôkol to vnímajú a priťahuje ich to ku mne, pretože cítia, ako sa nečujne chveje zem,“ napísal Marek Orko Vácha v prvej osobe v krátkej poetickej vsuvke vo svojej inak veľmi prozaickej najnovšej knižke Nevyžádané rady mládeži. My, čo patríme do šíku jeho obdivovateliek a obdivovateľov, sme po nej dychtivo siahli.

Číta sa vynikajúco – napísaná schválne ako prúd hovorovej reči, ako nezredigovaná prepísaná nahrávka. Ako výlev naštvaného človeka, ktorému pretiekol pohár, a tak si uplietol bičík a rozhodol sa povyháňať všetko falošné a mŕtve z chrámu. (Škoda, že v slovenčine nemáme pre chrám a cirkev spoločný výraz.)

Marka Váchu jednoducho vytáčajú talenty a charizmy zakopané za počítačovými obrazovkami, bezcieľnymi fejsbúkmi, twittermi atď., nemastné-neslané bledé líčka spokojné s kávou a sušienkou ráno a závislé od dvoch teplých jedál denne, ktoré si šťastie stotožnili s blahobytom. Poriadne nehrešia ani poriadne nemilujú.

Nevyžádané rady sú manifestom slobody a vášne. Kto hľadá Boha, počúva ho a miluje, je slobodný. Symbolicky od sušienok, teplých jedál a mäkkých postelí. Je slobodný od nepochopenia, zavrhnutia, výsmechu. Naplno rozvíja svoju charizmu. Maká a stojí mu za to byť iný a divný.

Markovi Váchovi veľmi záleží na tom, aby sa tým veľmi krátkym časom nášho jediného pozemského života nemrhalo. Áno, mrazivá severská detektívka je možno hitom sezóny, ale lepšie je študovať. Chváli askézu a sebadisciplínu, ale aj absolútny relax. Všetko naplno.

Niekto by v tom možno nachádzal protirečenia: na jednej strane, s vypätím síl sa učiť až do krajnosti, na druhej strane, v duchu pravej vášne pre poznanie (alebo lásku) občas zahnúť poza školu na výstavu motýľov (alebo za dievčaťom). Niekto by v tom hľadal pohoršenie: hrešiť, aby sme neboli nudní a mohli milovať ako Mária Magdaléna; neposlúchať hierarchiu; prevracať očami nad obsesiou sympto-termálnymi a inými metódami PPR...

Provokácia bola zámerom a vydarila sa. Autor je od pohoršenia očividne plne slobodný. A kto chce, za „protirečeniami“ zbadá hlbšiu logiku.

Možno výraz „mystickú“ by ju vystihoval. Mystici zvyknú nenachádzať slová na opísanie svojho prežívania. Protirečia si, ale platí jedno aj druhé. Inkvizítori za to upaľujú, otvorené duše nasávajú nevyžiadané rady a rastú.

A trošku aj závidia – tak obdivne, ako keď vidíme niekoho veľmi talentovaného, čo chytí, to vie lepšie ako iní, dojíma ho hudba, neodolateľne tancuje tango, svetovú beletriu pozná naprieč zemeguľou, lozí po skalách, behá maratón, reční ako Cicero, vo svojom odbore hosťuje na Stanforde. Ha, taký pre menej akčného a menej energiou nabitého smrteľníka nemôže mať pochopenie.

Ale, ako hovorí Vácha, strhujúca hudba nie je jednoduchým súčtom talentu a driny. Lebo talent sa objavuje počas driny. Kto má, tomu sa pridá.

Tú ponuku má na stole každý. Vyššie opísaný jedinec stelesňujúci kalokagathiu sa môže dať k mafii, môže podľahnúť moci v politike, a môže sa stať svätým.

Tú ponuku má na stole každý. Keby sme poznali Boží dar a toho, kto nám hovorí, daj sa mi napiť...

... bežali by sme rýchlo, vytrvalo a chvela by sa zem.

 

VÁCHA, Marek: Nevyžádané rady mládeži. Brno: Cesta 2017.

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo