Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. marec 2018

Keď oblek na štátnice, prečo nie na omšu?

Priatelia si do mňa po omši občas rýpnu: ‚A čo taký vyfešákovaný?‘ Narážajú na môj oblek, kravatu. Hoci to navonok môže vyzerať prehnane, či možno tak, že sa robím dôležitý, pravda je úplne inde. A tak priateľom zvyknem s úsmevom odpovedať:
Keď oblek na štátnice, prečo nie na omšu?

‚Pred časom mi napadlo, že keď do komisie na štátnice nosím oblek, prečo nie v nedeľu do kostola? Vari si to Boh menej zaslúži, ako študenti?‘

Ako postupne vyzrievam :), dochádza mi viac a viac, akou veľkou hodnotou je úcta. K Bohu, k človeku. Veď predsa keby sme k sebe mali úctu, kde by mali miesto sváry, bitky, vojny, nevrlé slová? Keby sme mali úctu k Bohu, kde by mala miesto žuvačka v kostole, kliky-hák namiesto prežehnania sa, spolužitie pred svadbou, (zne)užitie mena Božieho nadarmo? No, nemali by v našich životoch miesto.

Oblek na omši nie je môj cieľ, ale prostriedok a prejav. Pripomína mi, že som na slávnosti, na špeciálnom mieste a s ľuďmi, ktorí túžia po vyššom zmysle života - v Bohu, že som tu v čase, kedy sa deje niečo výnimočné - Boh sa premieňa a dáva sa nám. Pripomína mi, že mám mať veľkú úctu, prežívať ju a podľa toho sa aj správať. V kostole aj mimo neho. 

Iste, úcta sa neprejavuje len oblečením. Ale aj ním. A tak sa snažím nosiť oblek na nedeľnú omšu. Aj náš Miško sa z týchto vecí veľmi teší a zvykne vykrikovať: ‚Ocoo, aj ja mám kuavatu, aj ja mám kuavatu! A koše(l)u! Pozriiii!‘. Malá Terezka a maminka sú tiež pekne vyfintené, a tak všetci vnímame, že ide o výnimočné „veci“, ktoré si zaslúžia úctu a bázeň. 


PS: Pamätáte, keď ste chodili s dedkom a babkou do kostola? Pamätáte na ich róby, šaty, obleky, dokonca kroje? Často to boli jednoduchí ľudia a akú mali úctu. Povzbuďme sa od nich.

[foto: pixabay.com, kostol v Berlíne]

Inzercia

Inzercia

Postupne ma skvelí ľudia (rodina, Bubák, Kuffa atď.) priviedli k rozhodnutiu pomáhať iným, čo najviac to ide, snažiť sa meniť veci k lepšiemu, bojovať za dobro. Bývalý hovorca a člen realizačného tímu Národného pochodu za život, Referenda o ochrane rodiny, predseda Asociácie za život a rodinu (zazivotarodinu.sk), občiansky aktivista

Inzercia

Odporúčame

Blog
Koľko máš na omši kočíkov?

Koľko máš na omši kočíkov?

Napadla mi táto otázka, keď som cez vianočné sviatky „obiehal“ Slovensko – najskôr omša na Božie narodenie v našej farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke, potom cesta k našim do Topoľčian, odtiaľ k dedkovi do Radošiny, následne k manželkinej rodine na východ do Markušoviec.  Na jednej zo svätých omší, keď náš kočík hrdo zavadzal do stredovej uličky, mi napadla otázka z titulku tohto blogu. Bol tam totiž jediný. Podobne to bolo aj v ďalšom kostole.