Súmračná balada

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Súmračná balada

Padol súmrak nad krajinu.
Od Malaciek po Žilinu,
Z Gregoroviec do Štiavnika,
na bolesť sa ťažko zvyká.

Nad krajinou hnev sa dvíha:
nevesta do hrobu líha,
ženích guľkou zavraždený
nedočkal sa svojej ženy.

Na počiatku bolo slovo,
a na konci len olovo.
Umlčať nám pravdu chceli,
tí čo citu nedozreli.

Zatiaľ ten, čo vlastnou hlavou,
ukája sa vlastnou slávou,
kúska citu už v ňom niet,
oslavuje eM Dé Žet.

Keď krajina je celá v smútku,
on mafiánsku prostitútku
obhajuje na úrade,
priamo vo svojej vláde.

Zrejme nestačilo desu
na tlačovku mélon kešu 
vytiahnutý z alobalu
prestrel nám na svoju chválu.

Kde to žijem? Dnes sa pýtam.
Čo za zloba je v ňom skrytá?
Bezcitnosti vládca ríše.
Kam sa hrabe Ondrejíček?

Ten na city chudobný,
s hlasom jemu podobným,
čo slovo chcel zobrať nám,
Nie je v tom len celkom sám.

Chobotnicu omilostil,
Harakter čo stavia mosty.
V bahne, špine je po kolená,
aj tá trošku znepokojená.

Zastavme ich sestry, bratia,
nech nám slovo naspäť vrátia.
Nad Tatrou bolesti sú mračná.
Dočká sa hnevu aj súmračná?

Dlžíme to ženíchovi,
začnime DNES život nový.
Nech v nás dobro zasvieti.
Z úcty k jeho obeti.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo