Vystúpiť na svoj vrch stretnutia s Pánom

Vystúpiť na svoj vrch stretnutia s Pánom

Evanjeliový úryvok Druhej pôstnej nedele (Mk 9, 2-10) prináša príbeh o Pánovom premenení. Učeníci, ktorí budú pokračovať po jeho nanebovstúpení v ohlasovaní evanjelia, sú teraz postupne vťahovaní do tajomstva Kristovho poslania.

V biblickom ponímaní je vrch blízko neba, a preto je privilegovaným miestom stretnutia človeka s Bohom. Pre Starý zákon je v osobitnej pozornosti vrch Sinaj, na ktorom dal Boh prostredníctvom Mojžiša prikázania izraelskému národu. Na tomto vrchu Eliáš zažil Pánovu velebu. Svoje dôležité miesto v Starom zákone má aj vrch Garizim, Nebo alebo pohorie Karmel.

Novozákonné evanjeliá hovoria o vrchu, na ktorom Ježiš predniesol svoje blahoslavenstvá; na Olivovom vrchu vyriekol svoju eschatologickú reč a odtiaľ aj vystúpil do neba. Ježiš zomrel na vyvýšenom mieste – na Golgote.

V našom úryvku Ježiš berie svojich učeníkov na vysoký vrch, aby boli sami. Vrch vyjadruje stálosť, samotu a blízkosť Boha. Preto pôstne obdobie je pre nás výzvou, aby sme aj my vystúpili na svoj vrch. Sú to miesta a chvíle, ktoré urobíme privilegovanými pre naše  stretnutie s Pánom.

Zasvätiť sviatky

Viacerí odborníci sa zhodujú v mienke, že Ježišovo premenenie sa udialo počas židovského Sviatku stánkov, po hebrejsky Sukot. Naznačuje to aj Petrov návrh urobiť tri stánky. Sviatok stánkov spolu s Veľkou Nocou a Sviatkom týždňov patril medzi tri najdôležitejšie židovské sviatky. Nazývali sa aj pútnickými sviatkami, lebo každý dospelý muž mal podľa starozákonnej Knihy Exodus povinnosť putovať na tieto sviatky do chrámu v Jeruzaleme. Izraelský národ počas tohto sviatku ďakoval za celoročnú úrodu.

Výraz „Sukot“ v preklade znamená „stany“. Židia si z náboženského hľadiska pripomínali Božiu ochranu počas 40-ročného putovania po púšti, keď bývali v stanoch. Sviatok sa stal predobrazom aj večného prebývania s Bohom v nebeských príbytkoch.

Liturgia a sviatky mali nezastupiteľný význam pre židovský národ. Premýšľajme, akým spôsobom my slávime liturgické sviatky, zvlášť nedeľu, ktorá je dňom zasväteným Pánovi. Nech každá naša účasť na liturgii je pre nás sviatkom, najkrajšou chvíľou dňa.

Ježišova pravá identita

Celá scéna premenenia nesie podobnosti s Ježišovým krstom a s jeho umučením. Tieto tri udalosti vytvárajú základnú kostru Markovho evanjelia a ponúkajú odpoveď o identite Ježiša z Nazareta. Vo všetkých troch príbehoch je v centre pozornosti Ježišovo božstvo. On je Syn Boha.

"Pôstne obdobie je pre nás výzvou, aby sme aj my vystúpili na svoj vrch. Sú to miesta a chvíle, ktoré urobíme privilegovanými pre naše  stretnutie s Pánom." Zdieľať

Pri krste a pri premenení zaznie hlas z neba, pri smrti je to vyznanie rímskeho stotníka: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15, 39). Zjavenie slávy Ježiša ako Božieho Syna je teda prepojené s jeho umučením. Biely odev Krista je odevom vzkriesenia. V Jánovej apokalypse sa uvádza, že tí, ktorí prešli veľkým súžením pre Krista, oprali si rúcha a zbielili v Baránkovej  krvi (porov. Zjv 7, 14).

Ku Kristovej sláve sa ide cez našu spoluúčasť s jeho utrpením. Na kríži sa zjavuje pravá identita Ježišovej osoby. Aj my sme pozvaní poznať túto identitu, to znamená mať účasť na jeho utrpení.

Descendentibus

Pri čítaní Svätého písma je potrebná trpezlivosť. Je potrebné dočítať úryvok až do konca. Príbeh Pánovho premenenia nekončí na vrchu. Evanjelista uvádza, že keď zostupovali (po latinsky „descendentibus“, porov. Mk 9, 9) z vrchu, Pán Ježiš podáva učeníkom vysvetlenie celej udalosti. Učeníci ešte nepoznajú hlavné tajomstvo, ktorým je Ježišovo vzkriesenie. Zmŕtvychvstanie naučí apoštolov rozumieť Písmu v novom svetle Ducha Svätého.

Cesta z vrchu Premenenia je aj pre nás zostúpením do každodenného nasledovania ukrižovaného Krista. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo