Európa, kresťanstvo, pápež, migranti

Multikulturalizmus zlyhal.

Angela Merkelová

Multikulturalizmus zlyhal.

David Cameron

Multikulturalizmus zlyhal.

Nicolas Sarkozy

Multikulturalizmus zlyhal.

José Maria Aznar

Multikulturalizmus zlyhal.

John Howard

Multikulturalizmus zlyhal.

Václav Klaus

 

Európa

Viackrát som sa stretol s názorom, že Slovensko je kresťanská krajina, a preto by sme mali pomáhať migrantom. Stúpenec tohto názoru, hoci to explicitne nevyjadrí, tým chce povedať, že by sme mali migrantov prijať na naše územie (kvôli poskytnutiu azylu a časom občianstva). Treba si však uvedomiť, že ani takáto forma pomoci migrantom nie je bez problémov a takto uvažujúci človek si väčšinou neuvedomuje, že pomáhať sa dá aj inými spôsobmi.

Európa vraj migrantov potrebuje, lebo má nízku pôrodnosť. Napriek tomu má stále a ešte dlho bude mať (aj keby pôrodnosť bola nízka) pomerne vysokú hustotu zaľudnenia. Napr. Belgicko má vyššiu hustotu zaľudnenia ako Čína (Belgicko 362 obyvateľov na km2, Čína 145). Chcel by som zdôrazniť, že neexistuje niečo ako optimálna hustota zaľudnenia. Koľko by malo mať Slovensko v ideálnom prípade obyvateľov? Tri milióny, päť miliónov alebo osem miliónov? Ako to stanoviť? V stredoveku, novoveku alebo ešte aj na začiatku 20. st. žilo na Slovensku podstatne menej ľudí než dnes, napriek tomu tu štátna správa, poľnohospodárstvo, remeslá a obchod fungovali. Slovensko by prežilo aj keby počet obyvateľov klesol na tri milióny, ale aj keby sa zvýšil v dôsledku vysokej pôrodnosti na osem miliónov. (Netvrdím, že súčasná pôrodnosť na Slovensku je dobrá, ale to je komplexný problém, ktorý súvisí nielen s výškou prídavkov na deti, ale s celkovou atmosférou v spoločnosti. Ak sa v budúcnosti ustália pomery, môže sa to zlepšiť.)

Dnešní stúpenci masového prijímania migrantov vychádzajú z chybného chápania človeka, z chybnej ideológie. Myslia si, že keď do Európy priveziete milióny ľudí z Afriky a Ázie, že sa jej stav nezhorší alebo dokonca, že sa ešte zlepší. Neuvedomujú si, že človek nie je redukovateľný na svoju abstraktnú ľudskú prirodzenosť, ale je určovaný aj svojím náboženstvom, civilizáciou, kultúrou, národnou mentalitou, osobnou povahou atď.

Migranti z afrických a ázijských krajín sa líšia od nás svojou emocionalitou, svojím uvažovaním, svojimi zvykmi, mentalitou a aj náboženstvom (väčšinou islamom), ktoré je vo viacerých bodoch nezlučiteľné so západným spôsobom života. Aby som bol konkrétny: kolektív (rodina, kmeň, klan...) je nadradený jednotlivcovi, nekritické pridržiavanie sa petrifikovaných tradícií, dominancia emocionality nad racionalitou, emocionálna výbušnosť a premenlivosť, nerovnosť a diskriminácia žien, väčší sklon riešiť problémy násilím (napr. krvná pomsta, vraždy zo cti) a celkovo tolerantnejší postoj k násiliu (moslimovia zo severu Afriky a blízkeho východu majú všade v Európe percentuálny podiel na odsúdených vyšší než je ich percentuálny podiel na populácii (napr. vo Francúzsku je moslimov asi 10%, ale väzňov tohto vierovyznania je 60 až 70%)), nútené sobáše, ženská obriezka, paralelné šariatské súdy, vyššia percentuálna podpora náboženského a politického radikalizmu v rámci obyvateľstva, obmedzovanie slobody slova a kritického myslenia (mnohí ľudia na západe sa boja kritizovať islam, aby neboli obvinení z rasizmu alebo aby dokonca neboli vystavení fyzickým útokom zo strany moslimských radikálov ako napr. Charlie Hebdo), nenávisť voči Židom (V Nemecku za posledné roky vzrástol antisemitizmus a najčastejšia nadávka na nemeckých školách je „židák“), vytváranie paralelných spoločností...

Keď podiel moslimov na populácii rastie, začínajú sa voči nemoslimom správať agresívne. To je príklad Kosova, kde keď albánski moslimovia počtom prevýšili Srbov (v dôsledku migrácie z Albánska a vyššej pôrodnosti), začali ich utláčať, čoho výsledkom bola občianska vojna. Srbi neustupovali tak, ako to robia na západe, ale chceli si zjednať poriadok silou, čo potom viedlo k tzv. humanitárnemu bombardovaniu Srbska (aj bombami s obohateným uránom a kazetovými bombami, ktoré sú zakázané).

Český novinár a popredný znalec problematiky prenikania islamu do západných spoločností B. Kuras tvrdí, že správanie moslimov v západných spoločnostiach závisí od ich počtu:

„Do jedného percenta celkovej populácie sú v pokoji, kultúrne a jazykovo prispôsobiví, poslušní domorodých zákonov, neagresívni, ústretoví, snažiaci sa nelíšiť od domorodého obyvateľstva a využívať jeho vzdelanie...

Fáza od jedného do štyroch percent prináša postupne silnejúci tlak na domorodú spoločnosť, aby tolerovali ich odlišnosť, trúfalejšie sa zviditeľňujú odlišným obliekaním, rastúcim počtom reštaurácií, halal mäsiarstiev, kultúrnych centier a mešít. Vytvárajú vlastné štvrte, ktoré si pretvárajú na kópie islamských krajín, a zavádzajú islamské tradície, zvyky a zákony. Začínajú verejne propagovať islam pouličnými stánkami s literatúrou, mediálnym zviditeľňovaním, vstupom do politiky, médií, školstva a vplyvných profesií ako sú polícia a súdnictvo, získavaním konvertitov, skupinovými modlitbami na uliciach. Kritikov všetkého islamského obviňujú z islamofóbie, rasizmu a xenofóbie a premieňajú myslenie domorodej spoločnosti na hanbu a pocit viny za domnelú netoleranciu voči nim. Vymáhajú si zvláštne náboženské práva a výnimky zo všeobecných zákonov zakladaním vlastných súdov, praktikovaním polygamie, genitálnym mrzačením dievčat. Prenikajú do domorodej spoločnosti zavádzaním halal stravy v školách, nemocniciach a väzniciach, vymáhaním práv na modlitebné prestávky v zamestnaní, zákazom predaja alkoholu ...Občas verejne agresívne demonštrujú, aby odhadli mieru tolerancie domorodej spoločnosti, a nechajú niekoľko umiernených a integrovaných dištancovať sa od agresívnych demonštrácií verejne, aby domorodcov zase na chvíľu  upokojili, že sa vlastne nič nedeje. Importujú radikálnych imámov , školených v madrásoch sponzorovaných Saudskou Arábiou...

Pri štyroch percentách prechádzajú k útoku na domácu kultúru, napádajú ju ako nemorálnu, vulgárnu a degenerovanú. Verejne sa začínajú hlásiť k agresívnym formám islamu a netaja sa cieľom domácu kultúru zničiť, zem ovládnuť a nastoliť právo šaria. Od tejto fázy velenie islamskej komunity preberajú radikáli a integrovaných umiernených umlčujú. Domáce inštitúcie a verejný priestor už majú natoľko prispôsobené ku svojej podpore, že občianska obrana začína byť neľahká a nebezpečná, pretože je domorodými inštitúciami potlačovaná.“ To, že na Slovensku nemáme s moslimami teraz žiadny problém nie je spôsobené tým, že by boli tunajší moslimovia obzvlášť prispôsobiví, ale tým, že ich je málo (3 až 5 tisíc). Keby ich bolo viac, stupňovali by sa aj ich požiadavky a klesala ich ochota k integrácii.

Keď je moslimov veľa, vytvoria si vlastné početné komunity a už nemajú potrebu prispôsobovať sa väčšinovej spoločnosti. Keď Fico hovorí, že nedopustí na Slovensku vytvorenie ucelenej moslimskej komunity, tak tým chce povedať, že nedopustí vytvorenie paralelnej neintegrovanej spoločnosti v rámci väčšinovej spoločnosti. Nepriamo tým však odmieta moslimských imigrantov ako takých, lebo tí väčšinou potrebujú žiť v nejakej väčšej (ucelenej) komunite svojich súkmeňovcov a súvercov, nie sú to žiadni individualisti. Predstava, že by sme jednu moslimskú rodinu umiestnili do Námestova, druhú do Žiliny, tretiu do Svidníka, čo by bolo pre integráciu potrebné, určite nie je pre nich lákavá. Oni by chceli byť pokope.

Podľa agentúry Pew research, bude mať Švédsko v roku 2050 20 až 30% obyvateľov moslimského vierovyznania. To ešte stále nie je väčšina, povedal by optimista. Treba si však uvedomiť, že dejiny sa nezastavia v roku 2050, ale budú pokračovať do roku 2060, 2070... 2100 atď. V kombinácii s migráciou a vyššou pôrodnosťou moslimov bude ich percentuálny podiel narastať. Otázka je, keď moslimov bude 50 a viac percent, či sa budú k pôvodným, potom už však menšinovým, Švédom správať tak zhovievavo, ako sa oni teraz správajú k nim. Keď budú v roku 2100 nastupovať švédski športovci na olympiádu, bude ešte na švédskej vlajke kríž alebo už polmesiac? Budú mať švédske športovkyne odhalené tváre alebo budú defilovať v burkách? A v olympijskom bazéne budú mať štandardné plavky alebo burkyny? To sa teraz ešte nedá povedať, ale nedá sa to ani vylúčiť. Možno sa vám zdá, že rok 2100 je strašne ďaleko, ale tí, ktorí sa narodia tento rok, budú mať v roku 2100 82 rokov. Ak sa dožijú. Teda od roku 2100 nás delí dĺžka jedného ľudského života.

Na to, aby ste mohli ovládnuť spoločnosť, nepotrebujete mať 51% občanov na svojej strane. Keď boľševici v novembri 1917 urobili v Rusku prevrat, bolo ich 200000, pričom Rusko malo vtedy vyše 170000000 obyvateľov. Boľševici teda netvorili ani pol percenta obyvateľstva. Chcem tým povedať, že dobre organizovaná, disciplinovaná, odhodlaná a cieľavedomá menšina, ktorá pevne ide za svojím cieľom, môže ovládnuť neorganizovanú, demoralizovanú, zneistenú, popletenú väčšinu.

V spoločnosti stačí, že 10% jej členov prestane rešpektovať štátnu moc, prestanú byť voči nej lojálni. Ak by sme brali do úvahy desaťmiliónovú krajinu, tak je to milión ľudí. To je počet, ktorý sa už nedá zdisciplinovať políciou. Štát buď nechá týchto ľudí, aby si žili podľa svojich pravidiel v akejsi paralelnej spoločnosti, alebo potom krajným riešením je občianska vojna.

Kresťanstvo, pápež, migranti

Keď sa bohatý mládenec pýtal Ježiša, čo má robiť, aby mal večný život, Ježiš mu odpovedal, aby predal všetko, čo má, rozdal chudobným a nasledoval ho. Ja si myslím, že táto Ježišova výzva sa nedá chápať všeobecne, ale len ako výzva pre tohto konkrétneho človeka v danom čase. Keby sme ju chápali všeobecne, viedlo by to k tomu, že by sme všetci predali svoj majetok, rozdali chudobným a spôsobili tak civilizačný kolaps. V spoločnosti môže existovať časť ľudí, ktorí nechodia do bežnej práce, ale sa venujú modlitbe alebo duchovnej službe, nie je však možné, aby takto žili všetci, nie je možné, aby všetci ľudia boli mnísi. Veď aj existencia žobravých mníchov predpokladá existenciu ľudí, ktorí niečo majú, aby mohli týchto mníchov obdarovať. Žobrák predsa nebude žobrať od iného žobráka, ktorý nič nemá. Keby niekto predal svoj majetok a peniaze rozdal chudobným, tak by sa sám stal chudobným a teda odkázaným na pomoc iných. Keby aj tí iní predali svoj majetok, kto by sa o nich potom postaral? Iba ten, kto niečo má, môže dávať. Aby som mohol chudobným dávať almužny, musím najprv sám prácou vytvoriť nejaké hodnoty. Žobrák nemôže rozdávať milióny.

Ak chcem pomáhať iným, musím myslieť aj na seba. Keby som sa zriekol všetkého jedla v prospech hladujúcich, sám by som sa stal hladujúcim a nakoniec by som zomrel. Potom by som však už nemohol pomôcť nikomu. Kto by rozdal svoje oblečenie chudobným, chodil by nahý, čo by bol nielen spoločenský problém, ale v zime by pravdepodobne zamrzol a ako zamrznutý by už nemohol pomáhať. Teda aby človek mohol pomáhať druhým, musím najprv vykonať nutné veci, aby sám seba zachoval pri živote, musí myslieť aj sám na seba.

Moderné chápanie humanizmu, ktoré je sekularizovanou  a teda v určitom zmysle jednostrannou a prehnanou verziou pôvodne kresťanskej lásky k blížnemu však zakazuje človeku myslieť na seba, zakazuje mu mať nejaké záujmy. Keď to aplikujeme na Európu, aby mohla Európa pomáhať Ázii alebo Afrike, musí zostať Európou, nesmie sa zmeniť na predpolie Ázie alebo Afriky. Európa má nielen právo, ale priamo povinnosť zachovať svoju identitu ako aj svoje  slobody a prosperitu. Iba taká bude mať silu pomáhať iným. Som za to, aby Európa pomáhala iným kontinentom, ale rozumne, aby to neviedlo k jej vlastnej deštrukcii.

Je na škodu, že aj súčasný pápež naskočil na vlnu politicky korektného vyjadrovania o islame a že nedokáže hovoriť o islame s rešpektom, ale tak aby zároveň dokázal pomenovať aj jeho problematické stránky. Politicky korektné vyjadrovanie spočíva v tom, že keď  sa udeje nejaký teroristický útok, tak sa povie, že ten útok je aktom nejakého samozvaného šialenca a s islamom, ktorý je náboženstvom mieru, nemá nič spoločné. Je to apriórny postoj, pretože takto uvažujúci ľudia by za žiadnu cenu neuznali, že nejaký útok má niečo dočinenia s islamom. Pritom tí útočníci pri útoku volajú „Alláhu akbar!“, ale ani toto nepresvedčí našich slniečkárov, že je tu nejaká väzba na islam. Možno keby mal takýto útočník pri sebe písomné potvrdenie od nejakého imáma, že daný útok je konaný v mene islamu a aj s odkazom na príslušné verše Koránu.

Pápež podľa mňa nadržiava migrantom na úkor domorodcov (Ak bude po smrti vyhlásený za svätého, pravdepodobne sa stane patrónom migrantov). Vyjadril sa dokonca, že ich záujmy sú nadradené bezpečnosti domácich obyvateľov. Vyzerá to tak, ako keby pápež videl budúcnosť Európy v moslimoch, ako keby si hovoril: „Keď už nebude Európa kresťanská, nech je aspoň moslimská.“ Nemožno sa čudovať, že pápeža toľkí kritizujú. Uvedomuje si František, aké problémy môže spôsobiť Európe masová migrácia z moslimských krajín? Zjavne to nevidí. Ak je v Európe nízka pôrodnosť, prečo radšej nevyzýva Európanov k tomu, aby mali viac detí? Treba povedať, že malí Mohamedkovia a Abdullahkovia Európu nielen zaľudnia, oni ju aj zmenia. Na kalifát. Možno už do roku 2100. Pápež síce hovorí, že migranti majú rešpektovať kultúru krajiny, ktorá ich prijala, ale nie je naivné veriť tomu, že to budú robiť, keď to doteraz nerobili a čím ich bude viac, tak tým bude ich ochota k integrácii menšia. To už skôr my sa prispôsobíme ich kultúre ako oni našej.

Ján Pavol II. povedal, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude. Takýto poburujúci politicky nekorektný výrok by si láskavý pápež František nedovolil vysloviť. Pre neho sú migrujúci mladí plodní moslimovia nádejou Európy. Ako povedal: Európa je ako Sára, neplodná Abrahámova žena, a migranti ju prichádzajú oplodniť.

Kontroverzie vyvolalo aj jeho gesto umývania nôh migrantom. Sabatina James, ktorá konvertovala z islamu na kresťanstvo a žije v Nemecku pod policajnou ochranou (jej príbuzní sa ju pokúšajú zabiť kvôli tomu, že si odmietla vziať manžela, ktorého jej rodina vybrala) sa vyjadrila, že v Pakistane, keď chodila do školy, sa učili naspamäť mená samovražedných atentátnikov ako mená hrdinov. Viem, čo chcel pápež svojím gestom povedať, ale otázka je, či v takejto bojovníckej kultúre nevnímajú jeho gesto skôr ako výraz podvolenia, uznania nadradenosti islamskej civilizácie. Pre niektorých moslimov to môže byť gesto podriadenia, iní to zase môžu chápať ako pozvánku na cestu do Európy. Aj medzi moslimami sa nájdu takí, ktorí sa čudujú ako ľahko pred nimi ustupujeme, ako im prenechávame pozície.

Na mňa pôsobí pápež bezradne. Jeho postoj k migrantom je zjednodušením. Je zjednodušením kresťanskej lásky k blížnemu a to smerom k sekulárnemu ľavicovému humanizmu politickej korektnosti. Pomoc migrantom predsa neznamená, že Európa musí spáchať samovraždu, že sa má obetovať na oltári nového náboženstva politickej korektnosti, multikulturalizmu a sekulárneho humanizmu, ktorý si myslí, že nejaký človek je rovnako hodnotný ako ktorýkoľvek iný. Je toto osud Európy? Má sa Európa obetovať, aby v Ríme alebo Štokholme bol vyhlásený kalifát?

Nie je morálne, ak pomáhame niekomu na úkor niekoho iného. Nejaký človek potrebuje napr. transplantáciu srdca, tak niekoho odchytíme, srdce mu vyberieme a zachránime síce ľudský život, ale zároveň sme jeden život zničili. Nemôžeme eticky riešiť chudobu jánošíkovsky tak, že niekoho okradneme a dáme niekomu inému. Alebo: nie je správne riešiť bytovú situáciu nejakej rodiny tak, že z domu vyženieme inú rodinu a nasťahujeme tam túto rodinu. Po ovocí spoznáme hodnotu konania. Pomoc trpiacim by mala viesť k zmenšeniu ich utrpenia, ale nie na úkor toho, že spôsobíme rovnako veľké alebo ešte väčšie utrpenie iným ľuďom. Neregulované prijímanie migrantov síce minimálne krátkodobo týmto ľuďom pomôže, ale dlhodobo môže viesť v Európe k dôsledkom apokalyptických rozmerov. Konanie, keď niekomu pomôžeme tým, že zároveň niekomu uškodíme, nemôžeme považovať za morálne.

Nevyčítam pápežovi, že nie je dobrý, ja mu vyčítam, že je až príliš dobrý. Vo všetkom však treba zachovávať mieru. Aj v konaní dobra, lebo prepiate, prehnané dobro sa môže ľahko zmeniť vo svoj opak. Zdá sa mi, že pápežov zjednodušený, jednostranný a prepiaty postoj voči migrantom dobre vystihuje tento Chestertonov výrok: „Moderný svet je plný starých tradičných cností, ktoré zošaleli len preto, že boli oddelené od seba a teraz opustene blúdia po svete.“ Argentínsky pápež sa skôr necháva unášať svojimi citmi, než aby uvažoval. Je pre mňa neuveriteľné, že katolícky pápež sa celou váhou svojej autority zasadzuje za to, aby čo najviac uľahčil islamskú kolonizáciu Európy.

Nejaký kresťan by mohol namietnuť: „Veď aj Pán Ježiš dal za nás život.“ Áno dal, ale on bol k tomu vyvolený, bolo to jeho poslanie a nie každý človek je povolaný k tomu, aby vykonal takúto obeť. Tu však nejde len o individuálnu etiku, my sme členmi nejakého širšieho celku v čase aj priestore. Európu sme zdedili po našich predkoch a máme voči nim zodpovednosť, ako toto dedičstvo zveľadíme. Máme však aj zodpovednosť voči našim potomkom, v akom stave im Európu zanecháme. Keď sa niekto cíti povolaný k tomu, aby obetoval svoj život, majetok, nech to urobí, ale nemôže to žiadať od druhých, nemôže žiadať, aby to isté urobil celý jeho národ alebo dokonca civilizácia, ku ktorej patrí. Nie každá obeť je správna. Existujú aj hlúpe a zbytočné obete.

Otázka teda je, čo by mal pápež robiť. V prvom rade by sa mal modliť za mier, potom vyzývať na ukončenie bojov v Sýrii a inde a tak isto môže vyzývať na pomoc ľuďom, ktorí sú dotknutí vojnou alebo chudobou. Lenže pomoc nemusí vyzerať tak, že presťahujeme celé národy do Európy. Veď ani bezdomovca si nenasťahujete k sebe domov, môžete mu pomôcť aj inak. Presťahovanie celých národov do Európy by mohlo vnútorne destabilizovať Európu (viď Kosovo a Libanon). Môžeme im pomáhať tam, kde sú.

Aj o Ježišovi sa dá povedať, že bol utečenec. Nie vtedy, keď Jozef s tehotnou Máriou išli do Betlehema, aby sa zúčastnili na sčítaní ľudu, ale vtedy, keď s novonarodeným Ježišom utiekli do susedného Egypta pred Herodesom. Herodes vnímal Ježiša ako svojho mocenského konkurenta, ktorý by ho mohol pripraviť o trón, a preto ho chcel zabiť. Ježiš bol teda už ako novorodenec politickým utečencom. Avšak keď Herodes zomrel a nebezpečenstvo pominulo, vrátila sa Svätá rodina do svojej vlasti (Človek má žiť v krajine, kde sa narodí a migrovať má len vo výnimočných prípadoch.).

Záver

V minulosti sa snažili moslimovia preniknúť do Európy dvoma smermi. Cez Španielsko a Francúzsko, teda zo západu, keď ich zastavil Karol Martel až pri Poitiers v roku 732 a potom z juhovýchodu cez Uhry, keď veľkovezír Kara Mustafa utrpel rozhodujúcu porážku od poľsko-cisárskych vojsk pri Viedni v roku 1683. Mali tieto víťazstvá zmysel? Ak sa bude Európa islamizovať, tak sme týmito víťazstvami dosiahli prinajlepšom odklad. Islam môže ovládnuť Európu, tentoraz však nie vojensky, ale migráciou a vyššou pôrodnosťou. Ako povedal svojho času M. Kaddáfí: moslimovia ovládnu Európu vďaka plodnosti moslimských žien.

Ak by bol o sto rokov v Ríme (alebo inom západoeurópskom meste) vyhlásený kalifát a chrám svätého Petra by bol zmenený na mešitu (tak ako kedysi chrám Svätej múdrosti v Konštantinopole), pápeža radi prichýlime na Slovensku napr. v Trnave, v našom malom Ríme. V minulosti už bola takto Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa.

Pre niektoré západoeurópske krajiny ešte existuje nádej, pre iné je už možno neskoro. Nádej spočíva v odmietnutí multikulturalizmu a v návrate k zdravému rozumu. Multikulturalizmus ako spoločenský koncept nie je dobrý. Nemyslím si to len ja, ale aj A. Merkelová a iné osobnosti. Verím tomu, že rôzne národy a náboženstvá môžu koexistovať v mieri, ale nie vtedy, keď ich budeme premiešavať.

Keď praotec Noe bral na svoj koráb všetky zvieracie druhy, tak predpokladám, že levy umiestnil do jednej ohrady  a byvoly zase do inej. Inak by sa zvieratá navzájom napádali. V zoo majú slony svoju ohradu, pštrosy svoju a medvede zase svoju. Srnky s antilopami by mohli byť umiestnené možno aj v jednej ohrade, ale už nie srnky s vlkmi. A tak je to aj s ľuďmi. Niektorí môžu žiť pokope a pri iných je pre pokoj medzi nimi lepšie, keď žijú oddelene, to zn., v inom štáte, inej spoločnosti. Možno niekedy v budúcnosti bude bývať vlk spolu s baránkom, ale tá doba tu ešte nie je.

Súhlasím s V. Klausom, že svet má byť multikultúrny, ale jednotlivé spoločnosti majú byť relatívne homogénne. Je to hlas zdravého rozumu, nie neomarxistickej ideológie.

Multikulturalizmus treba odmietnuť a nahradiť monokulturalizmom. To je asi takýto postoj: moslimovia môžu u nás žiť a vyznávať svoje náboženstvo, ale musia sa prispôsobiť našim zákonom, našej morálke, našej kultúre. Ak sa im to nepáči, môžu sa odsťahovať do Afganistanu alebo Saudskej Arábie. Násilím ich tu držať nebudeme. Teda príslušníci iných kultúr môžu u nás uplatňovať svoje náboženstvo a kultúru, pokiaľ sa tým nedostanú do rozporu s našou kultúrou. A dodal by som: bolo by žiadúce, keby západné krajiny prestali bombardovať moslimské krajiny, zvrhávať tamojšie vlády, vyzbrojovať „umiernených“ rebelov a tak isto vnucovať týmto krajinám necitlivo západný spôsob života. Potom bude môcť byť mier na zemi.

Zdroje:

Joch, R. : Jak si vede papež František. www.obcinst.cz

Kambouri, T. : Tiesňové volanie. Nemecko očami policajtky.

Kuras, B. : Nezadržitelný demografický vzestup. In: Reflex. č. 22. 2016. str. 12-13

Kuras, B.: Jak zabít civilizaci. Eminent. 2016.

Papež František: Práva migrantú by měla mít přednost před bezpečností státú. Echo 24

Úžas, radost a paradoxy života v díle G. K. Chestertona. Karmelitánské nakladatelství. 2007.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo