Benediktova voľba: nechoďme do prestrelky s nožíkom

Benediktova voľba: nechoďme do prestrelky s nožíkom

Je zaujímavé, ako treba nám súčasným kresťanom pripomínať, aby sme žili, ako keby sme Bohu naozaj verili. Áno, podmieňovací spôsob je tu trochu nemiestny. Ale my často žijeme, ako keby sme mu neverili. Presne v tom podmienení.

Najnovšie to nie veľmi vyberaným spôsobom (mladým) ľuďom vyhodil na oči Marek Orko Vácha vo svojich Nevyžádaných radách. A presne o tom je aj Dreherova Benediktova voľba.

Niekdajší americký katolík a súčasný pravoslávny Rod Dreher sa vo svojom bestselleri snaží kresťanom pripomenúť to hlavné: cieľ života. Že ním nie je čo najpríjemnejší a najbezproblémovejší život plus nejaká tá kariéra. „Najvyšším cieľom človeka je milovať Boha a slúžiť mu s celým srdcom, dušou a mysľou a dosiahnuť jednotu s ním vo večnosti.“ Sv. Ignác to vo svojom princípe a fundamente nepovedal inak. Ale dnes je tvrdenie, že cieľom nie je blahobyt, aj kresťanovi poriadne proti srsti.

Benediktova voľba sa netýka Benedikta XVI. (ako už azda žiadnemu z čitateľov Postoja netreba pripomínať), ale zakladateľa západného mníštva sv. Benedikta z Nursie žijúceho v čase rozpadu rímskeho impéria. On v čase rozkladu morálky založil ostrovy pravovernosti, netušiac, že práve ony uchovajú pre ľudstvo nádej a stanú sa kolískou novej civilizácie. To isté potrebujeme podľa Drehera dnes.

Čítajúc jeho objemnú knihu (338 strán) si človek uvedomí, že v Amerike, a všeobecne na Západe, zažívajú konzervatívci oveľa horšie veci ako my tu. My o šikane a prenasledovaní čítame u Palka, Kuby a spol. a máme pritom tak trochu pocit preháňania a konšpirácie. Ale Rod Dreher historky o súdených kvetinároch, cukrároch a hotelieroch opakuje z prvej ruky. Potom nečudo, že sa západní veriaci reálne obávajú blížiaceho sa teroru a snujú obranné stratégie.

Nemožno sa ubrániť asociáciám so socializmom a nebráni sa im ani autor, keď priamo a s obľubou cituje a kladie za vzor Václava Havla a Václava Bendu. Keby poznal krúžkový systém Jukla s Krčmérym, zajasal by od radosti. Postupne dokazuje, že kresťan v čoraz väčšej miere nebude môcť študovať niektoré odbory a vykonávať niektoré profesie bez poškvrny svedomia, a teda že je načase obzerať sa aj po manuálnych profesiách, znovu objaviť čaro remesiel a hľadať slobodu napr. v strojárenstve.

Odchovanec socialistickej vysokej školy si spomenie, že aj on skladal skúšky z marxizmu-leninizmu, a hrebienok mu z hlavy nespadol. Rozdiel je možno v tom, že počas normalizácie u nás vládlo väčšinové vedomie, že je to len náter, nutné zlo, ale nikto tomu úprimne neveril. No je to tak aj dnes, keď vo veľkých korporáciách zamestnanci nosia odznak „spojenectva“ s homosexuálnymi kolegami, a kto ho nenosí, je vydedencom komunity?

Východisko vidí Rod Dreher v zakladaní vlastných komunít. Podrobne opisuje, ako by v nich prakticky malo vyzerať vzdelávanie (u nás takmer neznáme klasické (a) komunitné školy, prípadne ako posledné východisko homeschooling), komunitná ekonomika, využívanie technológií, askéza, liturgický život atď.

Zároveň však neubieha do extrémistických pozícií, ale hlása vyváženosť. Uvádza príklady negatívnych účinkov geta na svojich obyvateľov. Nesúhlasí s radikálnym konzervatívcom, ktorý si odmietal v práci pozrieť video o tolerancii voči homosexuálom a podpísať, že ho videl. Radí múdro rozlišovať medzi situáciami, keď je lepšie mlčať, a takými, ktoré už znamenajú súhlas a spoluvinu. Benediktovské komunity majú byť podľa neho zdravo uzavreté a zdravo otvorené – jednoducho normálne.

Veľká časť knihy sa venuje súčasnému chápaniu sexuality, homosexuality, rodu... Zasa čítame, ako sa všetko začalo sexuálnou revolúciou v 60. rokoch, a tým, ktorí sú už týmito témami presýtení, to môže liezť na nervy. No Dreher na to ide takpovediac z druhého konca. Od Boha a jeho lásky. Boh túži po jednote s človekom a s tým, kto sa mu otvorí, ju dosahuje. Títo svätci potom nie náhodou skladajú erotické básne typu Piesne piesní a spisov Jána z Kríža. Boh vymyslel geniálnu vec: odlesk tohto zjednotenia vložil do pozemského vzťahu medzi mužom a ženou. Z tohto uhla pohľadu sa už ľahšie v daných súvislostiach používajú tvrdenia o posvätnosti, vznešenosti atď. A otvára sa cesta k chápaniu jánpavlovskej teológie tela, podávanej väčšinou pomerne nestráviteľne.

Ak cirkev tieto tromfy necháva ležať ladom a uspokojuje sa s „moralizmom strednej triedy“, zlyháva. Ak pred erotickou drámou zjavenou v Biblii uprednostňuje suché, prísne príkazy, „ide do prestrelky vyzbrojená nožom“.

Rod Dreher má však pre nás dobrú správu. Spolu s jedným zo svojich respondentov, ktorých príbehy a skúsenosti cituje v knihe, lakonicky konštatuje, že „tento prebiehajúci experiment so sexualitou raz zlyhá“. Koncept Benediktovej voľby je tu na to, aby obete tohto experimentu mali nejaké miesto, kam budú môcť ísť.

 

DREHER, Rod: Benediktova voľba. Bratislava: Postoj 2017.

Obrázok: Tomie dePaola (tomiesblog.blogspot.sk)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo