Podobenstvo o sr*čkách - pôstny fujtón

Keď som sa raz opýtal svojho veľmi seriózneho bývalého kolegu ako sa má pracovne, tak mi povedal, že je, citujem "až po uši v sr*čkách". Od neho som takéto vyjadrenie fakt nečakal. Navyše som si ho v nich predstavil doslovne a prišlo mi to strašne vtipné a to až do doby, kým som si uvedomil, že na tom nie som oveľa lepšie ako on.

My všetci sme v nich, spoločne a aj každý jednotlivo. Či už sú morálneho charakteru (čo kresťania označujú ako hriech), alebo psychologického charakteru (rôzne fóbie, komplexy a neurózy). Tak či onak nie je to s nami nijako ružové. Tá hnedá to dokonale prekrýva. Ich hladina väčšinou počas života veľmi pozvoľna stúpa. Len málokedy to ide naraz, väčšinou sa do nich ponárame postupne  - nepreháňame to s nimi zbytočne. A ako sa hladina nebadane zvyšuje, zvykáme si na ďalšiu a ďalšiu úroveň. Tak nejako si časom zvykneme aj na farbu, aj na smrad. Veď sú naše. A ako sa hovorí: Môj dom, môj smrad. 

Z času na čas nám vadia. Uvedomíme si to napríklad keď prídeme domov z práce s kýblom úplne čerstvých a celý ten kýbel potom chtiac či nechtiac vylejeme na svoju manželku (ktorá má už dosť svojich) alebo na deti (ktoré si ich možno ani neuvedomujú, lebo nemajú vyvinutý zmysel pre ich rozpoznávanie). Potom nás to chvíľku mrzí a vtedy si kladieme otázky, čo vlastne máme s nimi robiť. No a keď sme trošku inteligentní, tak si ich nejako zdôvodníme. Buď ich existenciu rovno poprieme, alebo o nich začneme hovoriť, že to je vlastne normálne, že je v nich každý, že je svet proste taký a iný nebude, veď načo sa denne umývať, keď zajtra do nich spadnem znova. Trošku inteligentnejší jedinci si zavedú relativistickú filozofiu, kde tie oné budú len subjektívnym pocitom. Z toho pocitu sa Vás budú snažiť vyliečiť rôznymi psychologickými trikmi (a ktoré Vás väčšinou zavedú do ešte väčších). Prípadne sa demokraticky odhlasuje, že to vlastne ani žiadne nie sú a problém je vyriešený. Niektorí sofistikovanejší jedinci ich dokonca označujú za ľudské právo a keď ich s nimi nezdieľate a neoslavujete ich s nimi s holým zadkom na námestiach, cítia sa diskriminovaní a označia Vás za homofóba.

Alternatívnym spôsobom ako sa s nimi vysporiadať, je obviniť z nich druhého človeka a akoby naoplátku ich potom po ňom hádzať. Podľa toho na koho ich hádžeme sa rozdelíme do politických skupín: v jednom tábore je za tie naše zodpovedný Dzurinda, Havel, Cigáni, Židia, Maďari, Američania, sýrski imigranti, český hokejový tréner Vůjtek, pražská kaviareň alebo Helena Vondráčková. Druhý tábor z nich zase obviňuje Putina, Trumpa, Zemana, Fica, katolícku inkvizíciu, hejslovákov, xenofóbov, Mariána Kotlebu alebo Joža Ráža. Sú aj takí, ktorým sa ujde spŕška z obidvoch strán, napríklad pápežovi Františkovi. Niektorí ich hádžu priamo v surovej podobe, iní ich obalia do mienkotvorného deníkového alebo týždeníkového formátu s patetickým editoriálom, či uhladeným komentárom. A iným zase nielenže tie vlastné nevadia, ale majú pocit, že ich  je naopak málo. Začnú v n-EU-veriteľnom merítku produkovať kopec ďalších a ďalších a budú ich dokonca cielene importovať z Afriky a blízkeho východu zrejme netušiac, že máme svojích vlastných akurát tak dosť.

Ja viem, je ťažké si tie svoje priznať. Treba na to mať, ako sa hovorí, gule. Ale existuje riešenie. Práve prežívame pôstné obodbie, kde sa s nimi snažíme niečo robiť. A nie sme v tom sami. Samotný Boh prišiel k nám na zem, ponoril sa do nich spolu s nami, aby nás z nich vytiahol. A ono to na počudovanie naozaj funguje. Záleží len na nás, či sa necháme vytiahnuť a umyť. Znova a znova. Úprimne, nezávidím kňazom v spovedeľniciach, že sa nimi musia denno-denne zaoberať.

Som si plne vedomý toho, že jedno slovo v nadpise nie je práve z najslušnejších. Možno by som na konzervatívnom denníku Postoj mal použiť menej pejoratívny výraz, napríklad exkrement. Ale veď nakoniec ako presne nazveme to špinavé a smradľavé, čo máme vo svojom vnútri, na tom aj tak hovno záleží...


P.S.: Prosím diskutujúcich pod blogom, ktorí by ich chceli hádzať na autora, aby tak nerobili. Autor Vás z nich nevytiahne, lebo má sám čo robiť so svojími vlastnými...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo