...lebo Štefan Barnáš

...lebo Štefan Barnáš

Keď sa dnes v Bratislave skončila prezentácia publikácie Biskup Štefan Barnáš, premýšľal som nad jeho životným príbehom, martýrstvom, svedectvom života. Doma som si našiel mail s prosbou o modlitbu za 4 ročného Miška. Automaticky mi v srdci zaznela prosba o zázrak na príhovor tejto osobnosti. Prečo? ...lebo Barnáš!

Nedá sa pár slovami opísať osobnosť Štefana Barnáša. Jeho životný príbeh je málo známy aj medzi biskupmi (za biskupa bol vysvätený v roku 1949).  Možno to je dôvod veľkého záujmu spoznať jeho príbeh, dozvedieť sa viac. V priebehu pár dní sa vypredala 1/3 výtlačkov tejto publikácie spísanej historikom Róbertom Letzom. Recenzent doc. Ivan Chalupecký hovorí o perfektnom spracovaní profilu národnej i cirkevnej osobnosti európskeho významu. Takéto superlatívy sa dobre počúvajú. A dobre sa počúvajú aj mne, rodákovi z obce Slovenská Ves, kde sa Štefan Barnáš v roku 1900 narodil a je od roku 1964 pochovaný. Vydaveteľom publikácie je Ústav pamäti národa.

Čo ma dnes osobitne zaujalo pri prezentácii publikácie? Rôznorodosť, srdce, hlboká ľudskosť.

Už len rôznorodosť publika bola zaujímava. Historik, archivár, spisovateľ, pracovník Charity, bankár, učiteľka, lekár, metodik... biskup, verbista, jezuita, diecézny kňaz... študent i dôchodca. Neustále sa prikladali stoličky, aby bolo miesto na sedenie pre desiatky účastníkov podujatia.

"...aby som chápal srdcom" bolo biskupské heslo biskupa Barnáša. Zaznievalo to v diskusii. Boli citované pasáže z jeho diela. To ako vnímal Božie srdce rozliate do srdca každého človeka. "Srdce" je teda druhou témou, ktorá ma zaujme pri pohľade na Barnáša. Krásne bolo pozorovať ako aj po skončení prezentácie viedli dialóg účastníci podujatia medzi sebou. Ľudia rôznych názorov. Aj ja som viedol dialóg s historikom, ktorý má kritickejší pohľad na niektoré témy, no po skončení dialógu neostalo odcudzenie, nepochopenie, ale priestor na pokračujúci dialóg a precíznejšie skúmanie nastolených tém. "My, ktorí hovoríme o obetiach komunistického režimu sme asi tiež nekritickí, keď nehovoríme pozitívne o všetkom, čo tu za tie roky komunizmu vybudovalo, že?!" ukončil som úsmevne dialóg s pánom, ktorý apeloval na hľadanie pozitív, kde sa podľa môjho názoru ťažko dajú nájsť, keď má človek pred očami neúctu k človeku, diskrimináciu, smrť.

Tretím fenoménom bola hlboká ľudskosť tohto pomocného biskupa spišskej diecézy. Na záver bola požiadaná neter biskupa Barnáša, aby sa podelila o jej vnímanie svojho strýka. Vykreslila neľudskosť režimu, ktorý znemožnil, aby ju zosobášil jej strýko, ba nedovolil ani to, aby pochoval biskup Barnáš svojho zosnulého otca.

Zároveň odkryla hlbokú ľudskosť biskupa Barnáša. Povedala niečo v tomto zmysle: "Keď som bola dievčinkou, tak sa mi snažil zapliesť vrkoče, a bol rád, keď sa mu podarilo zapliesť aspoň jeden vrkoč." Skúsme si to živo predstaviť. Muž, ktorý má okolo 60 rokov, muž ktorého mučili vo väzení a jeho dôverníkom bol aj bl. Titus Zeman, sedí a zaplieta vrkoče svojej neterke. No nie je to krásne? Koľká ľudskosť a záujem o človeka. Dnes to na mňa silnejšie zapôsobilo ako vedomie solidarity s robotníkmi, s predstaviteľmi židovského národa, s ľuďmi iného vierovyznania, či názorov v osobe kňaza, rektora seminára, biskupa, mučeníka komunistického režimu Štefana Barnáša. 

Rôznorodosť, srdce, hlboká ľudkosť. Stačí to? Pri pohľade na osobnosť biskupa Barnáša niečo podstané chýba - bol človekom viery.

Zrazu namieril ľavú ruku na svätostánok a pravou rukou sa mocne udrel do hrude a silným hlasom zvolal: „Verím, že si tu prítomný!"

František Neupauer

Fotografie: archív rodiny F. Barnáša, archív Ľ. Hromjáka, autor článku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo