Rovnosť nie je rovnakosť

Ideológia ovládajúca dnešné mainstreamové politické myslenie v západnej Európe, uprednostňuje záujmy určitých (anonymných) skupín pred záujmami (konkrétnych) jednotlivcov.

Cieľom je urobiť ľudí „šťastnými“ podľa predstáv ideológie, vytvoriť novú spoločnosť a odstrániť zároveň všetky prekážky, ktoré tomuto posvätnému cieľu bránia. Takýmito prekážkami sú dnes predovšetkým tradičné spoločenské štruktúry – národ a národný štát, náboženstvo a dokonca aj úplne prirodzený základ spoločnosti – pohlavná identita.

Prekážkou na dosiahnutie spomenutého posvätného cieľa sa stala aj rodina, ktorej po generácie rešpektovaná a nemenná pozícia je oslabovaná predstavami a projektmi popierajúcimi prirodzenú úlohu oboch pohlaví v rodine, v spoločnosti a pri výchove detí. Snahy o oslabenie a zrušenie spomenutých štruktúr sa maskujú vznešenými pojmami boja za ľudské práva, snáh o európsku integráciu, ekonomického rastu,  globálnej vlády, klimatickej zmeny a pod. Tieto snahy sa presadzujú ako hodnota rovnosti a do úzadia sa dostáva idea slobody. Ide však o prístup absurdný, protirečiaci základným princípom civilizovaného demokratického štátu garantujúcim, že ani príslušníci menšín nesmú byť znevýhodňovaní. Úlohou štátu je však vytvoriť im podmienky na rovnosť príležitostí, aby sa uplatnili vo väčšinovej spoločnosti, nie korigovať pravidlá väčšinovej spoločnosti v súlade s diktátom menšiny.

Kým komunizmus presadzoval ekonomickú rovnosť ako spoločenskú hodnotu, súčasná ideológia chce meniť nielen spoločnosť, ale aj samotnú ľudskú prirodzenosť a identitu. Z toho vyplýva aj terajšia podoba štátneho etatizmu - vzrastajúce snahy o maximálne podriadenie spoločnosti a jednotlivcov štátnej kontrole.

Základné štruktúry spoločnosti, akými sú rodina, či štát sú vymedzené právami a povinnosťami, ktoré vnímame ako prirodzené a nespochybniteľné. Ich rozklad predstavuje hrozbu, ktorá uvádza spoločnosť do nebezpečného chaosu. Presadzovanie nových modelov rodiny a štátu sa deje presadzovaním legislatívy, ktorú väčšina ľudí nevníma ako prirodzenú, ale ako umelý konštrukt. Tento jav môže mať mimoriadne nebezpečné dôsledky. Ktokoľvek a kedykoľvek môže prísť s novým nápadom, novým kurióznym právom (dnes práva zvierat, zajtra práva izbových rastlín a pozajtra môže mať svoje práva napr. aj telefón).  V tejto situácii je prirodzené, že ľudia majú obavy zo spleti noriem, príkazov a zákazov, ktoré v ničom nepomáhajú, pretože sú spravidla aktuálne a zaujímavé len pre špecifické skupiny.

Rešpektujem rovnosť - v zmysle rovnosti pred zákonom a v zmysle rovnosti príležitostí, avšak bez garancie rovnakého výsledku. Rovnosť nesmie byť zamieňaná za rovnakosť a nesmie byť presadzovaná na úkor základných slobôd. Úlohou štátu totiž nie je vnucovať ľuďom predstavy dobrého života, ktorý majú žiť. To je cesta späť do totality. Štát musí zabezpečiť jednotlivcom také podmienky, aby mali možnosť realizovať svoje vlastné predstavy o dobrom živote – musí vytvoriť podmienky pre dobrý život, nie presadzovať „dobrý život“ samotný. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora