Ekumenizmus 3 – Odpustenie hriechov

Čo to znamená, že Ježiš Kristus je spasiteľ sveta? Kedy sa to najviac prejavuje v našom živote?  Ako pristupujeme k vlastným hriechom? Ako ich spracovávame?  Odpúšťa Boh katolíkom a protestantom inak?

Už dlhšiu dobu sa stretávam s tým, že kresťania a hlavne katolíci nevedia prakticky implementovať do svojho života jednu z najzákladnejších právd nasej viery. Tú, že Ježiš Kristus nás spasil. Nevedia, čo to konkrétne znamená pre ich život. A to je veľká škoda a zároveň jeden z dôvodov, prečo píšem tento článok.
 Ježiš Kristus nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dal možnosť žiť v slobode(nie v otroctve hriechu) božích kráľovských detí, ktorými aj sme. Ďalej nás týmto Boh presvedčil o tom, ako veľmi nás miluje. Pretože v celom starom zákone ľudia takýto jasný dôkaz Božej lásky nemali.
Napriek tomuto všetkému však my ľudia niekedy padáme do hriechu. A každému sa to stáva(1 Jánov 1:8). Áno, dokonca aj kresťanom. Aj spravodlivý môže sedem krát denne padnúť(Príslovia 24,16). Je však ešte jedna vec horšia, ako hriech samotný. A to je spôsob, ako sa s ním vysporiadame(s naším alebo aj cudzím). Ako teda správne pristupovať k vlastnému hriechu? 
Poďme k riešeniu. A tým je ísť za Ježišom a úprimne a s dôverou mu odovzdať svoj hriech. Teraz sa mnohí zháčite a poviete niečo v zmysle: „Dať Bohu svoj hriech? To nie. Ako by som mohol. Ja nechcem, aby za mňa niekto trpel. Ja radšej Bohu dávam svoje dobre skutky. “ Chápem. Treba k tomu trocha pokory. Ale musíme prijať skutočnosť, že my Ježiša a jeho smrť a vzkriesenie potrebujeme. Sami sa z toho nedostaneme. A ak sa aj dočasne dostaneme, tak nás to bude viesť k pýche. Veľa ľudí po páde do hriechu upadá do pocitov hanby a smútku nad svojím hriechom a myslia si, že to je pokánie zaň. Následne začnú upadať do skleslosti a nakoniec začnú veriť myšlienkam typu: „Takto to dopadne vždy. Ty na to nemáš. Ty budeš vždy padať do tohto hriechu. Boh Ti nepomôže.“ Toto všetko sú klamstvá!! Treba ich rázne odmietnuť, pretože prijaté klamstvo má moc pôsobiť v našom živote. Tento spôsob spracovania hriechu je horší ako hriech samotný. Ale je v tom aj kus pravdy. Sami skutočne na to nemáme. Ale s Ježišom áno! Amen. My potrebujeme odovzdať svoj hriech Bohu a uveriť, že On to tak chce. Že náš hriech pre Neho nie je problém! On už zaň zaplatil cenu. Za každý hriech, ktorý sme spáchali alebo spáchame. On ho môže behom jedného okamihu od nás vziať. A miluje, keď mu dovolíme to urobiť. A ešte jedna vec. Žiadny hriech, nič čo urobíme, alebo neurobíme, nás nemôže odlúčiť od Jeho lásky. Tá je nemenná. On je stály. Verný. Avšak problém aj pre Neho je, keď hriech zakrývame, zapierame alebo mu ho nechceme odovzdať a chceme to zvládnuť sami. Keď náš hriech chceme odčiniť sami. Chceme sa sami potrestať a vykúpiť. Vtedy pre nás platí, že Jeho smrť je pre náš konkrétny život zbytočná. A to je skutočne tragické. Je to podobné tomu, ako keď matka vedome z lásky pri pôrode zomrie pre svoje dieťa a to potom o pár rokov spácha samovraždu, pretože si neváži svoj život a cíti sa nemilované.
Ďalšia otázka, ktorá nasleduje od ľudí, keď im hovorím o týchto veciach je táto: A to je také jednoduché? Stačí odovzdať svoj hriech Bohu a je nám odpustené? Pokiaľ mu ho odovzdáme s postojom zrieknutia sa toho hriechu z lásky k Nemu, tak je odpoveď určite áno. Je to také jednoduché. Avšak väčšinou musíme počítať s určitými dôsledkami toho hriechu, aj keď nám je už odpustené. Tie sú rôzne. Asi jeden z najčastejších je ten, že keď sa opäť dostaneme do podobnej situácie, tak budeme vo väčšom pokušení padnúť v tej istej oblasti znova. S týmto musíme rátať a pripraviť sa na to. Predovšetkým modlitbou. A následne už v tej situácii v Božej sile zvíťaziť. Nie z vlastných síl, ale s Božou pomocou. Verím, že Boh takto odpúšťa hriechy všetkým svojim deťom. Ako protestantom, tak aj katolíkom.
Teraz je namieste jedna otázka:“ Načo je nám potom spoveď, keď Boh nechce čakať až do spovede a chce nám odpustiť okamžite, ako k nemu prídeme?“ Tých dôvodov je viacero.
Najdôležitejším je asi ten, že po pár pádoch do záväznejších hriechov veľakrát strácame schopnosť úprimnej ľútosti. Jednoducho preto, že každým hriechom získava viac moci a práv pôsobiť v našom živote Diabol a my sa vzďaľujeme od Božej milosti. A bez Jeho milosti nie sme schopní milovať a ani dokonca úprimne ľutovať svoje hriechy. Výhodou spovede je, že tam stačí aj nedokonalá ľútosť(napr. ľútosť zo strachu pred trestom[nie z lásky]) na odpustenie hriechov a obnoveniu vzťahu s Bohom. A táto milosť môže byt pre hriešnika novou silou k obnoveniu vzťahu lásky s Bohom.
Ďalej spoveď je skutok pokory. A to nikomu z nás nezaškodí . 
Tiež nám to pomáha si viac uvedomiť veľkú cenu nášho vykúpenia, keď aj my musíme urobiť okrem modlitby ešte nejaký skutok viacej. 
Ďalším dôvodom je uvedomenie si toho, že každý môj hriech sa dotýka celej cirkvi. A cirkev ako taká má právo vedieť s akými problémami zápasia jej veriaci, aby sa potom mohla lepšie za nich modliť. 
Tiež je dobré mať niekoho, kto sa na naše problémy pozrie s nadhľadu a pomôže nám odhaliť ich príčiny(nemusí to byt len spovedník). Lebo faktom je, že pokiaľ ich neodhalíme, tak sa pravdepodobne k tým hriechom skôr či neskôr vrátime a duchovne neporastieme. Spoveď nie je žiadny magicky úkon, kedy zmiznú naše problémy. Je to dar, je to milosť, ktorú nám ponúka cirkev. Zároveň je to pre mňa tak troška tajomstvo, ako spoveď funguje. Veľakrát som zažil, že v čase po spovedi sa odo mňa pokušenia odrážali bez nejakej mojej väčšej námahy. I keď som veril, že moje hriechy mi Pán odpustil už pred tou spoveďou. Ale zjavne mi tá sviatosť sprostredkovala do života ďalšie milosti a ochranu. Nie som určite zástancom toho, aby to u nás vyzeralo tak, ako v mnohých krajinách Európy, kde sa katolíci prakticky už nespovedajú. Odmietať ponúknutú milosť Božiu je vždy hlúpe. Na druhej strane som určite aj proti tomu, aby ľudia po spáchaní nejakého hriechu žili v pocitoch úzkosti, viny a hanby až do najbližšej spovede. Neverím, že toto je Božia vôľa pre Jeho deti. Verím v okamžitú ponuku Jeho odpustenia pre všetkých. Osobne si myslím, že častokrát dôvodom prečo sa ľudia prestávajú spovedať sú prehnané očakávania a následné sklamanie z nich. Nič nenahradí poctivé skúmanie srdca a zrieknutie sa každého zlého postoja. Ani spoveď nie. Inak dobré video k spovedi je napr. toto:  
https://www.youtube.com/watch?v=ZW2BKr31jMw&feature=youtu.be 
Dobre, poďme ďalej. Vychádzajme z toho, že sme sa rozhodli svoje hriechy odovzdávať Pánovi. Napr. takto:
Drahý Ježišu, prichádzam pred Tvoj kríž s dôverou, že Ty si práve pre takéto okamihy za mňa zomrel. Dôverujem Tvojej láske a milosrdenstvu. Ak by som k Tebe v takýchto okamihoch neprichádzal, tak Tvoja smrť a vzkriesenie by bola pre môj konkrétny život zbytočná. A to Ty určíte nechceš. Ja sa rozhodujem, že nebudem svoj hriech schovávať. Pane, ja Ti ho vyznávam, zriekam sa ho a dávam Ti ho na Tvoj svätý kríž. Milujem Ťa. Verím v moc Tvojho vzkriesenia pre môj život. Rád by som prišiel k Tebe radšej s nejakým dobrým skutkom, ale teraz mám pred sebou môj hriech a tak Ti ho dávam. Vážim si obrovskú cenu Tvojej svätej krvi a ďakujem Ti za to, čo si pre mňa urobil, aby som ja mohol viest život slobodného božieho dieťaťa, ktorým aj som. Prosím obmy ma svojou svätou krvou, a tak budem opäť svätý. Nie pre moje skutky, ale pre to, čo si pre mňa urobil. Ďakujem Ti, že sa zo mňa teraz tešíš. A s Tebou celé nebo. Lebo v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad 99-timi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú(Lk 15,7). Ďakujem Ti za Tvoju štedrosť, lásku, milosrdenstvo a trpezlivosť. (zotrvať v tomto bode až pokiaľ neprijmeš skutočne to, že Boh sa z Teba teraz teší, i keď možno pred minútou si padol do hriechu). Ja vyhlasujem, že tento hriech ma nezastaví na ceste za Tebou. Nemá tu moc. Tvoja moc vzkriesenia je väčšia. Ja neupadnem do skleslosti a ochromenia. Ja budem ďalej bojovať. Prijímam aj všetky dôsledky svojho hriechu, ktoré budem musieť kôli nemu pretrpieť. Daj mi prosím silu to zvládnuť. A veď ma ďalej po Tvojich cestách. Uč ma rozpoznať korene mojich pádov. Chcem sa ich zrieknuť. (Zotrvať tu až pokiaľ nenájdeme ten koreň, v ktorom spočíval náš pád. Prosiť si od Ducha Sv. svetlo). Duchu Sv. ďakujem Ti, že si mi ukázal, ako ďalej. Amen.
Je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ sa so svojím hriechom naučíme zaobchadzať týmto spôsobom, tak veľmi duchovne porastieme. Jak v poznaní Boha, tak aj v tom, že časom sa zo svojich zlozvykov dostaneme, pretože Zlého nebude baviť to, ako sa po každom hriechu ešte viac priblížime k Bohu. 
Pár slov na záver. Možno už roky padáš vo svojom živote v nejakej veci a pýtaš sa, prečo Ti z toho Boh nepomože, prečo to dopúšťa. No možno preto, že tento Tvoj konkrétny hriech pre Neho nie je problémom.  Ale chce, aby si si poriešil(a) niečo doležitejšie, čo Ťa do budúcna posunie oveľa ďalej. Napr. to, aby si vstúpil(a) hlbšie do identity královského božieho ďieťaťa, kedy už nejaký ten hriech bude hlboko pod Tvoju úroveň. A bude pre Teba niečím absolútne cudzím. Alebo chce poriešiť Tvoju pýchu, sebestačnosť, zranenia... A na väčšinu z týchto kľúčových vecí nieto asi lepšieho receptu ako zakúšanie Božej bezpodmienečnej milosrdnej premieňajucej lásky. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora