Smutno z KDH

pár poznámok bývalého poslanca KDH na margo aktuálnej situácie v hnutí po oznámení Vašečkovej kandidatúry

     Ako asi väčšina pozorovateľov či aktérov KDH, aj ja - bývalý poslanec NR SR a pár rokov člen jeho predsedníctva- som so zvláštnymi pocitmi zachytil informáciu o ambíciách Richarda Vašečku zabojovať o post predsedu KDH voči terajšiemu predsedovi Alojzovi Hlinovi. Zvláštnosť pocitov, samozrejme, nemôže byť meradlom nijakých súdov a už vôbec nie predsudkov, či nedajbože odsudkov. Len sa mi spustila pamäťová stopa na dni, keď Vašečka a Škripek nastupovali do parlamentu pod krídlami Igora Motoviča a jeho štvorpersonálneho projektu. Bez akejkoľvek bratovražednej emócie musím povedať, že oboch spomenutých kresťanských kandidátov v hodnotovo vágnom projekte Matoviča som vnímal ako podprahový útok na KDH a celkom určite na jeho dinosaurov na čele kandidátky. Aby som bol osobný: najviac sa ma dotýkala skutočnosť, že moji študenti, odchovanci cirkevných škôl, v ktorých som pôsobil, napriek všetkej loajálnosti dali prednosť novým evanjelizátorom. Niektorí z vtedajšieho KDH v parlamente (Mikloško, Zajac) sme sa snažili o dialóg s našimi bratmi v OĽANO, dokonca sme sa zúčastňovali ich aktivity, kde sa prostredníctvom mladých aktivistov snažili adoptovať si konkrétneho politika a modliť sa zaňho. Niekedy to bolo až bizarné - keď mladé aktivistky v kinosále parlamentu začali omdlievať ako v tranze. Najviac si však spomínam na okamih, keď sa ma fyzicky, bez znalosti proxemiky, dotýkalo asi šesť ľudí a hovorili okolo mňa aj jazykmi, ktorým som nerozumel. Dodnes ma pália lopatky a temeno hlavy, kde sa ma tí laldí nadšenci pre Krista dotýkali. Bol som z toho - ja, človek, ktorý vieru podedil a nijako si ju nezaslúžil, človek, ktorý bol vychovaný v tradičnej aj zvykovej zbožnosti -  trochu vyľakaný. Nakoniec som si povedal, že asi starnem a že napokon Duch vanie, kadiaľ chce. Pravda je aj taká, že sme tým novým "chválistom" trochu závideli. Napriek nejakému zápasu o hodnotový profil Slovenska (vrcholom bol azda ústavný článok o manželstve ako zväzku muža a ženy) my sme stále boli v podozrení, že z pragmatických či biznisových dôvodov (čím bolo KDH staršie, týchto dôvodov pribúdalo) poškuľujeme po Smere. Všetku "kresťanskú smotanu" zlízali evanjelizátori. Mal by som sa preto tešiť, že na čelo môjho "rodného" hnutia sa ide postaviť nepoškvrnený muž Richard Vašečka! Napriek všetkým predpokladom mám na podnebí akúsi príchuť blenu, ktorému sa snažím porozumieť.

     Alojz Hlina bol naozaj zvláštny prípad. Mal jazyk, ktorému rozumela ulica,  vedel vytrvalo bojovať za nepríjemné témy, a keď sa už nedalo inak, siahal po emocionálnom vizuáli a pamätných happeningoch. S úsmevom sme ho pozorovali, ako sa vie vyniesť po rétorickej špirále, ktorú sám roztočil, až do najvyšších výšok. Hlina potencoval sám seba a všetci, najmä však smeráci, z neho dostávali žalúdočné vredy a záchvaty bezuzdnej agresivity. Bolo to trochu divadlo, trochu marketing, no veľmi veľmi - pravda. Brutálna, neučesaná a presne adresovaná. Pamätám si to zdesenie, ktoré vypuklo v poslaneckom klube KDH, keď práve Alojza Hlinu (v rámci svojho projektu KDH+) Ján Figeľ doviedol do nášho klubu. Nebola to od vtedajšieho predsedu nijaká masochistická akcia, Hlina bol - po odchode z Matovičovho klubu - väčší bojovník za KDH ako my sami, nakoľko my sme sa zväčša vytĺkali vo vnútrostraníckych šarvátkach a intrigách. Aj keď som - ako syn psychiatra - niektoré veci v parlamente vnímal zvlášť citlivo, časom som si na Hlinovu priamosť, rovnosť, neúhybnosť, zdravú vieru, ťah na bránku zvykol. Alojz podedil KDH v komatóznom stave, do ktorého sme hnutie priviedli všetci, najmä však recyklátori vlastnej dlhoročnej nepravdepodobnej slávy (mnohí z nás si zaiste spomenú, ako vtedajšiemu predsedovi hádzali polená pod nohy). Voľba Alojza Hlinu bola výhrou zdravého rozumu a tradičných kresťanských inštinktov bez letničného exhibicionizmu. Preto novej situácii nerozumiem: Hlina sa narobil ako kôň, všade našiel veľa vzťahovej špiny, zaprdených funkcionárov, ktorým sa darilo, kým sa veci nezačali meniť. Začal byť s ľuďmi, v kontakte, mimo "splendid isolation" parlamentu. Vyvetral, našiel zanedbaný kapitál niekdajšej členskej dôvery. Začal hovoriť menej razantne, no stále originálne. Pomohol hnutiu z červených čísel k volebným výsledkom a predpokladom. A zrazu - v polčase - bác! Niekto ukáže evanjelizátorským prstom a zaumieni si rovno trón, ktorému pred pár rokmi nevedel poriadne prísť na meno. Prosím, je to vec guráže, napokon veď súťaž, napokon veď Vox populi. Napriek všetkým interpetačným a komentátorským fabuláciám by som však veľmi rád vedel (aj videl), kto sú tí, ktorí Richarda Vašečku tak vášnivo pozývajú, keďže Alojz Hlina má v hnutí (a teraz myslím najzákladnejšie vidiecke a mestské organizácie a kluby) podporu a rešpekt. Kým sa to nedozviem, budem si myslieť, že ide o veľmi rafinovanú zlomyseľnosť, ktorá rozdelí to, čo Hlina krvopotne spájal a skladal z ruín. Toto nie je, samozrejme, nič proti Vašečkovi, len mi je ľúto, že sa stal obeťou hry, ktorej koniec nateraz nedokáže dovidieť. Vidím, že staré páky sa ešte nezmierili a začínajú útočiť na to, čo nás všetkých spája: kresťanstvo.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora