Farská republika, cirkevné školy a profesionálny demagóg

Súčasné Slovensko je vraj farská republika, kde štát platí konfesný vzdelávací systém, a parlament pod vlyvom profesionálnych kresťanov poslušne presadzuje luxusné výsady hŕstky kresťanských cirkví. Tvrdí to článok „Vitajte vo farskej republike“, ktorého autor ním rozhorčene reaguje na zrušenie diskriminačného poplatku za cirkevný sobáš. Text silno pripomína komunistickú proticirkevnú propagandu.

Článok „Vitajte vo farskej republike“ (Sme, 1.2.2018) má jeden veľmi hodnotný rozmer, ktorý si však asi väčšina čitateľov neuvedomí, a preto ho treba objasniť. Mesiac pred 70-tym výročím komunistického prevratu v Československu v ňom autor Peter Tkačenko predviedol celú škálu prostriedkov komunistickej propagandy a manipulácie, ako sme ju zažívali pred Novembrom 1989: vyvolávanie negatívnych emócií voči ideologickým protivníkom a odporcom komunistického „pokroku“, manipulácia pomocou poloprávd, zamlčiavanie podstatných faktov a súvislostí. Ukázal, že tieto používajú aj iné osoby a ideológie, pre ktoré sú kresťania a cirkev rovnako ako pre komunizmus nepriateľ No.1.

Farská republika

V článku použitý názov „farská republika", ktorý má vyvolať negatívne emócie proti Katolíckej cirkvi, vymysleli komunisti na označenie Slovenského štátu, ktorý vznikol pod nátlakom Hitlerovho Nemecka. Tam vládla Národno-socialistická nemecká robotnícka strana. (Tú premenovali na fašistickú, aby zakryli pjej podobnosť s komunistickou) Komunisti zneužili to, že prezidentom bol kňaz J. Tiso, ale zamlčiavali, že židovkú politiku Slovenského štátu viac krát kritizovala Svätá stolica aj slovenskí biskupi.

Luxus a výsady kresťanov

Nevšimol som si, že by sociálne, alebo skôr socialisticky cítiaci Tkačensko niekedy takto kritizoval luxus a výsady komunistických zbohatlíkov, niektorých politkov, milardárov ako ex-eštebák Širokký či šéfovia Penty a J&T, a ďalších podobných, alebo smotánkových celebrít. Tak sa pozrime, v čom podľa neho spočíva ten luxus a výsady kresťanov:

„Nikto iný ako hŕstka kresťanských cirkví nemá štátom platený konfesný vzdelávací systém, profesionálny zbor duševných pastierov, v kalendári plošne záväzné náboženské sviatky, v rozhlase a televízii omše v priamom prenose, a dokonca zaručené uznávanie istého náboženského obradu ako právneho aktu.“ (P.T.)

Hŕstka kresťanských cirkví

Autorom znevažovaná „hŕstka kresťanských cirkví“ = ¾, čiže asi 75% obyvateľov Slovenska a daňových poplatníkov, ktorí sa hlásia k niektorej z kresťanských cirkví. Keď ich dnes Tkačenko označuje za škodlivú a bezvýznamnú hŕstku, ako dopadnú, keď sa ľudia ako on, a ideológia, ktorú presadzuje dostanú k moci? Zrejme tak ako za vlády Komunistickej strany. Aj preto sa treba pýtať, kto je podľa neho tou významnou nie-hŕstkou. „Humanistickí“ ateisti, ktorí do r. 1989 pôsobili na univerzitách a fakultách marxizmu-leninzmu, v komunistickej „Pravde“ či na idologickom oddelení KS? Alebo Dúhoví aktivisti? Európski multi-kulti ideológovia?

Táto „hŕstka kresťanských cirkví“ vybudovala najmenej polovicu našich kultúrnych pamiatok, a stáročia ako jediná spravovala školy, nemocnice, sociálne služby pre chudobných. Nie preto, že by si to uzurpovala ako komunisti, ale preto že iní nemali záujem alebo schopnosti.

Konfesný vzdelávací systém

Tým autor zjavne myslí cirkevné školy. Tie asi podľa neho učia konfesnú matematiku, fyziku, slovenčinu, telesnú výchovu. Autor nevie, že cirkevné školy učia podľa rovnakých štátom schválených učebníc a osnov ako štátne? Alebo to vie a úmyselne zavádza? Čo je horšie? Jediné čo je na nich viac konfesné ako na štátnych, je väčší dôraz na „tradičnú“ kresťanskú morálku: Nepokradneš, nezabiješ, nebudeš klamať. Motivácia usilovať o spravodlivosť a nezištne konať dobro svojim blížnym. Výchova k osobnej i vzťahovej zodpovednosti, vrátane normálnej rodiny, ktorú tvorí mama, otec a deti. Rodiny, ktorá vychováva deti odolnejšie napríklad voči ponukám reklamy, drogových dílerov, aj rizikám niektorých psychických porúch a asociálneho správania.

Tento „výsadný konfesný vzdelávací systém“ je však v skutočnosti štátom diskriminovaný. Napriek tomu, že rodičia, ktorých deti tam študujú, platia rovnako dane ako tí, ktorých deti navštevujú štátne školy, cirkevné a súkromné na rovnakú činnosť dostávajú od štátu menj peňazí. Tkačenkovi to asi nestačí, a chcel by sa vrátiť k štátnemu monopolu na výchovu a vzdelávanie ako za komunizmu. Len zrejme s ním preferovanou ideológiou.

Tkačenko si zjavne aspoň ideologicky dobre rozumie so šéfom bratislavského Okresného úradu, strane Smer blízkym podnikateľom z Michaloviec, ktorý pri redukcii počtu osemročných gymnázií zrušil 88% cirkevných a 26% štátnych.

Výsada cirkevného sobáša

Inšpiráciou na tento útok P. Tkačenka bolo zrušenie diskriminačného poplatku 10 eur za cirkevný sobáš. Vraj tým parlament „poslušne zrazil opätky“ pred „profesionálnymi kresťanmi“. Neoprávnenosť tohto poplatku ukazujú Tkačenkom zamlčané súvislosti.

Sobáše bývajú cez víkend. Pre miestny úrad, kde sa koná civilný sobáš, to znamená náklady na víkendovú prácu niekoľkých ľudí, výzdobu, osvetlenie. Tieto náklady pre obec pri cirkevnom sobáši odpadajú. Namiesto toho úradník v riadnom pracovnom čase iba založí do príslušnej „priehradky“ cirkevným sobášiacim vyplnený list, alebo z neho prepíše niekoľko údajov.

Niekomu sa toto šetrenie výdavkov obce cirkevnými sobášmi málilo, a vymyslel uvedený diskriminačný poplatok. Keby sa o 2% znížilo tunelovanie a neefektívne hospodárenie, štát by získal omnoho viac ako týmto poplatkom. Niekto si však želá, aby mal všetko pod kontrolou štát, aj keď ho to stojí viac peňazí.

Tkačenko sa pohoršuje nad „uznávaním istého náboženského obradu ako právneho aktu." To je omyl alebo klamstvo. Štát neuznáva ako právny akt náboženský obrad, ale v chráme uzavretú manželskú zmluvu, ktorá sa z hľadiska štátu nelíši od manželskej zmluvy uzavretej na obecnom úrade alebo trebárs v historickom zámku. Rovnako uznáva za právny akt napríklad každú obchodnú či pracovnú zmluvu, uzavretú podľa štátom schválených pravidiel. Bez ohľadu na miesto konania.

Sviatky a omše v priamom prenose

„Výsadou“, ktorá vadí Tkačenskovi sú aj omše v priamom prenose. Stovky hodín športu a niekedy veľmi primitívnych reality šou, televízne „smotánky“, či sebaprezentácie politikov vysielané v priamom prenose nie sú výsadou pre omnoho menšie percento občanov než tvoria kresťania? Čo viac vyzýva a vychováva k morálnemu, občiansky zodpovednému a kultúrnemu správaniu? To, že mu tak vadí tých asi desať omší vysielaných televíziou za rok, hovorí niečo dôležité o ňom. To treba mať na pamäti pri úvahách nad zmyslom a hodnotou jeho textov.

Tkačenkovi vadia „v kalendári plošne záväzné náboženské sviatky“. Dobre si to prečítajte. To znamená, že ani na Vianoce, Veľkú noc, či „Dušičky“ by podľa neho niektorí z nás nemali právo zostať doma so svojimi blízkymi, ale museli by napríklad obsluhovať v hypermarketoch ľudí, ktorým nestačí na nakupovanie 350 dní v roku. Deti by vtedy nemali prázdniny, verejná doprava a všetky služby by mali fungovať ako v bežný pracovný deň, čiže ďalšie tisíce ľudí by nemohli slobodne sviatkovať.....

Profesionálny zbor "duševných" pastierov

Výsadou kresťanov je vraj aj „profesionálny zbor duševných pastierov.“ Autor si to asi poplietol s duchovnými pastiermi. Tí okrem náboženskej duchovnej služby robia aj prácu vychovávateľov k čestnému a kultúrenmu správaniu, psychoterapeutov, sociálnych pracovníkov. Stáročia budovali a teraz udržiavajú množstvo kultúrnych pamiatok, ktoré slúžia všetkým. Aj oni majú, tak ako každý, svoje chyby a obmedzenia, ale tam, kde dobre fungujú má menej práce profesionálny zbor psychológov aj kriminalistov. Štát platí profesionálnych športovcov a umelcov, ktorí tiež nezaujímajú každého, ale 75 percentám jeho daňových poplatníkov duchovných pastierov platiť nemôže? ( nehovoriac o tom ako platí profesionálnych tunelárov a garážových podnikateľov) 

Profesionálni kresťania

Kto sú profesionálni kresťania, ktorých podľa Tkačenka poslúchol parlament hrdo odolávajúci napríklad protestom tisícov ľudí proti korupcii a za odvolanie politikov, ktorí ju kryjú, alebo sú za ňu zodpovední?

Profesionáli sú ľudia, ktorí danú prácu robia kvalitne, a, prípadne alebo ako svoje platené povolanie. Autor tak kresťanských aktivistov označil pre úspešnosť ich úsilia. To možno chápať ako ocenenie ich profesionálnych kvalít, aj keď od Tkačenka to vyznieva podobne ako komunistami a nimi odchovaným proletariátom používané označenie „inteligent".

Pokiaľ ide o finančnú stránku profesionálnej práce, tak väčšina týchto kresťanov uvedené aktivity robí zadarmo, z nadšenai pre dobrú vec. V parlamente im nepomohli úplatky, ale tisíce podpisov nespokojných občanov.

V štýle ktorý používa pán Tkačenko by sme skôr mohli LGBTI aktivistov označiť ako profesionálnych homosexuálov. Tí totiž na Slovensku od štátu na svoje aktivity dostávajú desaťtisíce eur, a na celom svete dosahujú úspechy hlavne manifestáciami, mediálnou kampaňou a všemožným nátlakom na štátne úrady aj súkromné firmy.

Čo je za tým?

Dalo by sa uviesť aj viac faktov a arguemntov, ale končím. Aj preto že na rozdiel od profesionála Tkačenka mňa za písanie neplatí žiadna redakcia, strana, cirkev ani štátna inštitúcia. Každému kto sa nad tým zamyslí racionálne a bez osobnej nevraživosti či ideologických predsudkov to stačí, a toho, kto to nevie či nechce, nepresvedčí ani dvojnásobné množstvo argumentov.

Tkačenko o „profesionálnych kresťanoch“ napísal: „Nevedno, či je za tým nejaká duševná porucha alebo cynické obhajovanie sebeckých záujmov, ale prácu si odvádzajú na výbornú.“ Takže by sa nemal uraziť ak zopakujem jeho slová: Nevedno či je za jeho článkom nejaká duševná porucha alebo cynické obhajovanie niekoho záujmov, ale prácu demagóga autor odviedol na výbornú. K tomu dodávam len to, že duševnou poruchou nie je len psychiatrická diagnóza, ale môže ňou byť aj silná viera v pomýlenú ideológiu, alebo nevraživosť voči inej osobe či sociálnej alebo názorovej skupine.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo