Bál sa pekla

Bál sa pekla

Po formálnom zvítaní nás usadili v obývačke. Bola vkusne a moderne zariadená s veľkoplošnou obrazovkou televízora, čo vtedy nebolo až také bežné. Ponúkli nás občerstvením, cítili sme sa pomerne komfortne, ale v ovzduší bolo cítiť napätie, ktoré prerušovali len zvuky pochádzajúce od našej hrajúcej sa malej dcérky.

Nikde ani smietka, všade sterilná čistota. Žiadna hračka, nič, čo by hovorilo o prítomnosti ich ratolestí. Boli bezdetní. Ľudia z ich sekty si odkladajú rodičovstvo na čas pozemského raja, ktorí im sľúbili vodcovia ich spoločnosti. A tým, pretože patria medzi vyvolených 144.000, je určený, samozrejme, ten nebeský. Naplnilo ma to súcitom, lebo – ak Boh neurobí inak – tento pár zostane neplodný. Vo fyzickom i duchovnom zmysle.

Keď raz Štefan s manželkou zazvonili pri bránke nášho domu, nechcel som debatovať o takých vážnych veciach, ako je otázka našej spásy, medzi dverami na ulici. Tak sme napokon prijali ich pozvanie. Tieto dve duše sa nešťastným spôsobom dostali do sekty a my sme im chceli pomôcť sa z nej dostať von, oslobodiť sa. Štefan navyše nosil meno po Prvomučeníkovi za Krista – Bohočloveka, ktoré som mal aj ja, tak som sa cítil ešte viac zaviazaný vyhovieť ich žiadosti. Som ochotný ísť na každé miesto, kde sa môžu zachrániť duše.

Ponúkli nás vaječným a čokoládovým likérom, boli veľmi pohostinní. Predtým nám ukazovali izbu, ktorú vo svojom dome vyhradili na ubytovanie pre svojich bratov a sestry. Pekné, neboli sebci. Štefan a Katka boli dobrí a milí ľudia, pomáhali svojim spoluveriacim a nielen im. Cítil som akýsi zvláštny záväzok, aby som im ohlásil Pravdu a modlil sa, aby im Boh ukázal a oni našli správnu Cestu.

Ľudia totiž prechádzajú do siekt – dokonca z Cirkvi – z tých najprozaickejších dôvodov. Zažijú spoločenstvo bratov a sestier, zažijú prijatie. Zakúsia tam lásku, ktorú hľadali a nedokázali ju nájsť medzi veriacimi v Cirkvi. Sú pre nás mementom a podnetom na spytovanie svedomia.

Zažijú v sekte nezištnú pomoc od nových priateľov, o ktorej sa až neskôr dozvedia, že nebola až taká nezištná a nebola až tak zadarmo. Platí sa dušou. Ale na to prídu až vtedy, keď chcú sektu opustiť, alebo – nedaj Boh – až pri osobnom súde po prechode duše za Oponu, keď nadíde ich čas. Predtým Ježiš vyvíja enormné úsilie, aby sa chceli oslobodiť od mnohých vecí, duchov, čo ich zväzujú a od závislosti na vodcoch.

Týchto dvoch milých mladých ľudí zlanárili do sekty Svedkov Jehovových. Už predtým sme s manželkou pomohli niekoľkým jehovistom zasiatím semienok Pravdy do ich sŕdc a modlitbou, aby Ježiš dal z týchto zrniečok vyrásť stromu pravej viery, teraz sme chceli podať pomocnú ruku aj im.

Priznám sa, nešiel som tam počúvať ich argumenty, učenie tejto sekty som dosť dobre poznal, a vedel som, že za tie roky svoju bludnú náuku prešpekulovali a navzájom podopreli vytrhnutými citátmi z Písma, ktoré mali navyše deformované. Nie, prišiel som im len ohlásiť Dobrú zvesť o spasení skrze Bohočloveka Ježiša Krista a dať im zopár priamych dôvodov z Knihy, aby začali uvažovať, rozmýšľať a neopakovali len to, čo ich naučili na krúžkoch so zavádzajúcim názvom „Bádatelia Biblie“. Mnohých z otroctva siekt zachránilo, že začali rozmýšľať nezávisle od svojich vodcov a používať dar rozumu od Pána.

Po úvodnej spoločenskej konverzácii sme prešli k veci. S ľútosťou som musel konštatovať, že nie sú kresťania, za ktorých by sa sami radi pokladali, lebo neprijímajú Ježiša Krista ako Boha, len akúsi kombináciu anjela a človeka. Obeta takéhoto stvorenia by nemohla byť dokonalá a večná, nebola by platná pre všetkých a na všetky časy. Taká obeť by nemala účinnosť a my by sme stále boli v Hriechu (Adama) a svojich hriechoch, nepomohlo by nám ich ani vyznať a oľutovať.

Ani Duch Svätý u nich nie je Osoba, nie je Boh, podľa nich sa má brať len ako prejav moci Jehovu. Pre nich je len akási energia, sila, čosi ako magnetizmus magnetu.

„Ako sa krstia svedkovia Jehovovi?“ zaujímal som sa preto.

„V mene Otca i Syna i Ducha Svätého,“ točil Štefan hlavou, nechápajúc dôvod môjho záujmu o takú samozrejmosť.

Uistil som sa, že krst si ešte nestačili „ošetriť“ a prerobiť, prebrali ho od Cirkvi taký, aký bol. Nekrstili sa v „mene Jehovu“, alebo nejako podobne.

„Nuž...“ točil som pre zmenu hlavou ja, „ja by som nechcel byť pokrstený v nejakého človeko-anjela, ani magnet.“

„Akože magnet? Aký magnet?“

„Veď Duch Svätý je pre vás len nejaká sila, ako magnetizmus. Nie je pre vás Bohom. Ja som pokrstený v osobu Ducha Božieho, v osobu Syna a osobu Otca. Trojicu. V jedného Boha v troch osobách. Vy sa krstíte v mene akejsi sily a nadčloveka. To by som nechcel. Buď sa mýli Cirkev, alebo vaša spoločnosť.“

Rýchlo chceli z tejto témy odbočiť, ale ja som mal pre nich ešte zopár dôkazov z Písma, že Duch Svätý je Boh. Mierne som ich prinútil, aby si ich vypočuli a zvážili ich. Vieme napríklad, že ústami prorokov hovorí Boh. Avšak je aj napísané, že ústami prorokov hovorí Duch Boží, z čoho vyplýva, že je Boh. Jeden príklad. Izaiáš napísal: „Potom som počul hlas Pána, ktorý hovorí (6:8-10)“. V Skutkoch 28:25-27 je napísané: „Dobre povedal Duch Svätý skrze proroka Izaiáša vašim otcom.“ Ten istý, ktorého počul prorok a ktorý k nemu hovoril, je zároveň Pán (Boh) i Duch Svätý. Tretia Božská osoba je Boh.

Rýchlo listovali vo svojich Bibliách, ktoré nazývali pre mňa čudným menom „Preklad nového sveta svätých Písem“. Uvedomil som si, že nielen to majú divné, ale i mnohé iné veci. Naveľa akosi zmĺkli.

Rozmýšľali.

Je ešte veľa iných dôkazov priamo z Písma (napríklad, že Boh odkrýva tajomstvá, ale odkrýva ich aj Duch Svätý, pozri Dan 2:28 a 1 Kor 2:10 a 1 Kor 14:2; alebo že Boh učí človeka múdrosti, ale aj Duch Svätý jej učí, pozri Ž 94:10, Dan 2:21 a Jn 14:26; alebo, že Boh je všadeprítomný, ale aj Duch Svätý je všade – pozri Múdr 1:7 a Ž 139:7-8; Boh oživuje (Jn 5:21), ale aj Duch Svätý oživuje (Jn 6:63)), ale chcel som im uviesť ešte posledný dôkaz o tom, že klamať Bohu a klamať Duchu Svätému je to isté, pretože boli oklamaní Zlým.

„Čo je napísané v Skutkoch 5:3?“

Horlivo listovali vo svojom „Preklade nového sveta svätých Písem“.

„Peter tam hovorí jednému z nových kresťanov: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok?“ V štvrtom verši ďalej jasne tvrdí: „Neluhal si ľuďom, ale Bohu.“ Z toho jednoznačne vyplýva, že Duch Svätý je Boh, lebo klamali zároveň Duchu Svätému i Bohu. Klamali Bohu, ktorým je Duch Svätý. Nedajte sa ani vy Zlým oklamať. Majte odvahu vyjsť z jeho lží.“

OBR. Knihu s inšpirujúcimi príbehmi si možete pozrieť na martinus.sk alebo ver.sk

Na začiatku tejto sekty stál Charles Taze Russell (1852 – 1916), ktorý chcel zakryť svoje finančné podvody a v roku 1881 si založil The Watch Tower Society (Spoločnosť strážnej veže). Náboženské spoločnosti majú v USA totiž úplnú voľnosť a prakticky nikto ich nekontroluje. Jednoducho zneužil ochranu náboženskej slobody v Severnej Amerike. Ani jeho manželka nevydržala jeho despotické spôsoby a rozviedla sa s ním. Russell neskôr prijal rôzne symboly slobodného murárstva (napr. pyramídu) a prepadal sa hlbšie a hlbšie do okultizmu.

Ako falošný prorok predpovedal koniec sveta na rok 1914 (Armagedon), ale nevyšiel ani tento ani tie ostatné, predpovedané jeho nasledovníkmi. Vždy to znamenalo masívny odchod tisícov a desaťtisícov oklamaných a naivných veriacich zo sekty. Jednou z citeľných rán do muriva Strážnej veže bolo vydanie knihy Crisis of Conscience (Kríza svedomia) v roku 1983 od Raymonda Franza, ktorý bol jehovistom dlhých štyridsaťtri rokov. Podarilo sa mu preniknúť do vedúcej rady tzv. starších do Brooklynu, N. Y., a napísal úplnú pravdu o nechutných praktikách vo vedení tejto sekty a o spôsobu vytvárania nepravého učenia. Odkedy som sa o nej dozvedel, odporúčam svedkom zaobstarať si práve túto knihu.

Rozvinula sa bohatá diskusia. Bol som si čoraz istejší, že na poli rozumu má tento boj nejasný výsledok. Ľudským presviedčaním to nepôjde, musí sa toho ujať Duch Boží. Navrhol som im teda modlitbu. Trochu som sa prekvapil, keď súhlasili.

Pred ňou nám ešte chceli pustiť film o svojej organizácii, v ktorom sa veľa hovorilo o ich zakladateľovi Russellovi. Neviem, čo si od toho sľubovali. Pri jeho pozeraní sme napokon prišli aj k časti, ktorá hovorila o učení, čo tento nešťastník hlásal. Medzi iným tvrdil, že peklo neexistuje a že zlí „zaniknú“, Jehova im odoberie ich existenciu. Priamo v tomto dokumente však zaznel jeden výrok, v mysli mi ho zvýraznil Duch Svätý, z ktorého bolo jasné, že sa bál pekla. No jestvovanie tohto miesta večného utrpenia hlása neomylné Učenie Cirkvi.

„Russell sa bál pekla,“ hovorí mi Duch Svätý, „tak vyhlásil, že neexistuje. Myslel si, že keď presvedčí o tom seba a naučí to čo najviac ľudí, tak sa ho zbaví. Zbaví sa ťažoby, ktorá z jeho existencie pre neho vyplýva.“

Povedal som im to aj nahlas.

„Váš zakladateľ Russell sa bál pekla, takže ho poprel. Ale to, že on kvôli svojmu strachu tvrdí, že nejestvuje, ešte vôbec neznamená, že to tak skutočne je. Mimochodom, zamysleli ste sa, prečo sa ho tak bál? Musel mať pred ním taký strach, keby mal čisté svedomie? Realita miesta večných múk, ktorú si vyžaduje spravodlivosť Boha, je potvrdená na viacerých miestach v Písme. Napríklad Lk 16:19-31. Prečítajme si to.

Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé (a nevzbúril sa). Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel -– nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby Niekto z mŕtvych vstal (Kristus).“ “

Toto sú tvrdé Ježišove slová, ktoré musel on ako Milosrdenstvo povedať z príkazu Otca – Spravodlivosti. O spravodlivosti Boha sa dnes málo káže, ale počas tej návštevy mi Duch Svätý hovoril, že pravdu nesmiem zatajovať. Vyhlasovali, že to je len podobenstvo, náznaky, rozprávka, že to nie je realita. Nehovoril však Ježiš v podobenstvách o najväčších pravdách viery?

Každý si musí byť vedomý, že Boh nie je len Boh lásky, ale je aj stravujúci oheň. Russell oklamal svojich nasledovníkov. Kde končia títo falošní proroci, luhári a tí, čo sa odvážia meniť Písmo? Biblia nás varuje:

Hľa, Pánovo meno (Jahve) prichádza zďaleka, – jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom, jeho pery sú plné hnevu,

jeho jazyk ako stravujúci oheň, jeho dych je ako rozvodnený potok, čo siaha až po hrdlo -

aby otriasol národmi otrasom ničiacim, je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu. (Iz 30:27-28)

Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. Jeho hlas vtedy otriasol zemou (Sinaj), teraz však sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. A to „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. Veď náš Boh je stravujúci oheň. (Hebr 12:25-29)

Diskusiu som rozširovať nechcel, očakával som, že budú mať všelijaké citáty zo Starého zákona, ktoré im z Brooklinu naservírovali o neexistencii pekla. Radšej som náš večer – čas už totiž pokročil – posunul k modlitbe. Tak sme sa nad nimi modlili a zverili sme tú prácu na Ducha Svätého, ktorý jediný má moc obrátiť srdce človeka. Nech im on zjaví pravdu o Kristovi i o nich samých. My sme tu urobili, čo sme cítili, že máme urobiť. Odovzdali sme ich Bohu zo Sinaja.

Neviem, ako Štefan s Katkou dopadli, či našli Pravdu, či sa im pravý Boh dal spoznať v Ježišovi Kristovi, len o nejaký čas sme sa dozvedeli, že dom, v ktorom nás hostili, predali a odsťahovali sa nevedno kam. Neprekáža, pre mňa to boli dve vzácne duše, dva diamanty, možno v blate, ktoré chcel Bohočlovek Ježiš zachrániť svojím vykúpením a spasením, svojou dokonalou a večne platnou Obetou. Uvedomil som si však, že nie je našou starosťou vidieť a vedieť, čo Všemohúci robí alebo v budúcnosti urobí, my sme len učeníci, neužitočné nástroje, ktorých úlohou je ohlásiť Dobrú zvesť dušiam, ktoré nie sú na Ceste. To ostatné náleží jemu.

Záver

Russell sa bál pekla, tak ho vo svojom náboženstve a sekte „zrušil“. Keď však Boh dáva život, už tento dar neodníme a on musí pokračovať. Čo človek s týmto nesmiernym darom urobí? Mnohí ateisti, modloslužobníci a uctievači seba, ktorí vyvíjajú maximálne úsilie, aby neverili, pokúšajú sa nahovoriť si, že teraz si môžu užiť a robiť, čo chcú, potom zaniknú a budú „mať pokoj“ (pokoj hrobu?). Utešujú sa, že smrťou všetko končí. Opak je však pravdou. Vtedy to ešte len začína. Pred majestátom smrti sa roztriasli aj tí najväčší spupníci a bohorúhači. Smrťou začína naša večnosť – nebo (bez očistenia či po očistení) alebo peklo. Podľa viacerých svätých, ktorým Boh na naše varovanie dovolil navštíviť peklo (napríklad sestre Faustíne, jej svedectvo uvádzam na konci), je plné tých, čo neverili v jeho existenciu.

Nie je jedno, kde život na večnosti strávime; tu na zemi sme len chvíľku. Ale podľa týchto zopár rokov na zemi – niekto ich dostane 5, ďalší 25, iný 85 – prechádzame skúškou a ony rozhodujú (my rozhodujeme svojimi činmi a vôľou), kde ju strávime. Aj anjeli museli na začiatku prejsť testom. Ak sa sám človek núti seba presvedčiť, lepšie – snaží sa uveriť klamstvu, že peklo neexistuje (prečo sa ho potom tak hrozne bojí?) a hoc aj zakladateľ ďalšej sekty Russell by tvrdil, že nejestvuje, pretože sa pred ním trasie, to ešte neznamená, že skutočne neexistuje. Neriskujme všetko!

Je napísané: Nepoznajú Božie tajomstvá; nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť, ani cenu čistých duší neuznávajú. Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby, závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.

Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod, za skazu ich poberanie od nás. – Oni sú však na pokoji. Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti. Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu. Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi. Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným. Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali, oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána. Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou, prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha a ich diela neužitočné. (Múdr 2:22-3:11)

Čo svätá Faustína na príkaz oboch svojich spovedníkov a Spasiteľa, ktorého volala „môj Ježiš“ a on ju „moja dcéra“, napísala o pekle po poľsky do svojho denníka? Odovzdávam jej slovo. Je to varovná reč.

„Dnes som bola v priepastiach pekla, sprevádzaná anjelom. Je to miesto veľkého trápenia. Jeho priestor je veľmi veľký. Druhy múk, aké som videla:

Prvou mukou, ktorá robí peklo peklom, je strata Boha,

druhou (neutíchajúcou) mukou sú ustavičné výčitky svedomia,

treťou (neznesiteľnou) mukou (je vedomie toho, že) tento osud sa už nikdy nezmení,

štvrtou (pálčivou) mukou je oheň, ktorý bude prenikať dušu, ale nezničí ju. Je to strašná muka. Oheň je úplne duchovný, zapálený (spravodlivým) Božím hnevom.

Piatou (deptajúcou) mukou je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tam tma, diabli a zatratené duše majú schopnosť sa navzájom vidieť a vidia aj všetko zlo iných aj svoje.

Šiesta muka je neustála prítomnosť satana.

Siedma muka je strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby a rúhanie.

Týmito mukami trpia (rovnako) všetci zatratení, ale to nie je koniec útrap. Sú ešte muky, ktorým trpí každý (sám za seba). Sú to muky zmyslov. Čím ktorá duša (tu na svete) hrešila, tým je mučená strašným a neopísateľným spôsobom. Sú tam príšerné jamy, priepasti múk, kde sa jedna muka odlišuje od druhej. Bola by som pri pohľade na tie desivé muky umrela (hrôzou), keby ma neudržiavala Božia všemohúcnosť.

Nech hriešnik vie, že akým zmyslom (na zemi) hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že peklo nie je alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.

Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v priepastiach pekla, aby som mohla dosvedčiť dušiam, že peklo skutočne jestvuje.

Teraz nemôžem (síce) o tom hovoriť, ale mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Diabli mi dávali najavo svoju veľkú nenávisť, (akú mali) ku mne, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som (tam) videla. Jednu vec som si (však) všimla (osobitne), že v pekle je najviac tých duší, ktoré neverili, že peklo skutočne existuje (!).

Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako tam duše strašne trpia. Preto sa teraz ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov a ustavične pre nich vzývam Božie milosrdenstvo.“

(Z denníka sestry Faustíny, článok 741, schválené Cirkvou.)

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Koho príbeh oslovil, môže si viac svedectiev (viera v praxi) prečítať v knihe Život v Božom požehnaní alebo Život s Bohom. Prosím o zdieľanie, priatelia > > >

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo