Čo je užitočnejšie - petičný výbor, alebo poslanci?

Ukazuje sa, že ak chceme niečo dosiahnuť, je potrebné zorganizovať petičný výbor, ktorý bude brániť naše práva a, keď to bude nevyhnutné, aj rokovať s ministrom. Nemáme však náhodou v parlamente kresťanských poslancov, ktorí by nás mali zastupovať?

Verejnosť na Slovensku si opäť môže pripísať výrazný úspech – minister vnútra včera vyhlásil, že novozavedený poplatok za cirkevný sobáš sa zruší, pretože, ako povedal „...Ak štát chce podporovať základnú bunku štátu – vznik rodín, v žiadnom prípade by nemal rozlišovať, či ide o sobáš civilný alebo cirkevný...“. Na zrušení poplatku sa minister vnútra dohodol v pondelok so zástupcami Fóra kresťanských inštitúcií, ktorí v tejto záležitosti iniciovali aj petíciu.

Výborne - znamená to, že ak niečo chceme dosiahnuť, je potrebné zorganizovať petičný výbor, ktorý bude brániť naše práva. Alebo by to malo byť inak? Nemáme náhodou v parlamente kresťanských poslancov (roztratených po viacerých stranách), ktorí by nás mali zastupovať?

Najprv zopár faktov:

Vláda schválila 24.5.2017 návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov – v tomto návrhu bola ukrytá aj novelizácia zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch. V tomto návrhu bola zakomponovaný aj bod o zriadení poplatku 10,-€ za „Prípravu podkladov k uzavretiu manželstva pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti“.

Do Národnej rady bol zákon doručený 26.5.2017 a prvé hlasovanie o zákone sa uskutočnilo 13.6.2017 – bez nejakej väčšej diskusie zákon podporili (snáď až na jednu výnimku) všetci „kresťanskí poslanci“. Hlasovací proces bol ukončený 6.9.2017, kedy bol zákon pri záverečnom hlasovaní opäť väčšinovo podporený (časť „našich“ poslancov sa zdržala a časť bola neprítomná). Ani raz som počas schvaľovania zákona nezachytil diskusiu „našich“ poslancov to tom, čo sa to vlastne v zákone pripravuje.

Je pravdou, že v zákone č. 305 sa menilo aj ďalších 8 navzájom nesúvisiacich zákonov a v takejto „mäteži“ sa naozaj ťažko orientuje – to je však len malý dôvod na to, aby si ŽIADNY z poslancov, ktorí chcú zastupovať kresťanov v parlamente tento nový poplatok nevšimol a okamžite počas rozpravy v parlamente neargumentoval jeho nezmyselnosťou.

Viem, že príprava na rokovanie parlamentu je náročná a nie každý je odborník na všetko (aj keď pri niektorých menách to tak vyzerá...), že o dobrej a únavnej príprave na rokovanie vlastne nikto nevie a teda z nej nie je žiaden mediálny prínos.

Pre nás, čo nie sme v parlamente, by bolo lepšie, keby sa „naši“ poslanci sústredili na to, kvôli čomu do parlamentu išli – majú nás zastupovať. Ak si budeme musieť vždy pri nejakom probléme zorganizovať petičný výbor, ktorý sa potom stretne s ministrom na rokovaní, tak načo máme poslancov? Nemalo takéto rokovanie s ministrom prebehnúť ešte v minulom roku na konci mája, keď vláda schválila návrh zákona? A nemali byť na tomto rokovaní namiesto petičného výboru POSLANCI?

Alebo je pre poslancov dôležitejšie ich vlastné „pí ár“? Fotografia z tlačovky alebo z požehnávania úradu sa dá zavesiť na facebook, ale obyčajné čítanie návrhov zákonov, či rokovanie s „politickým protivníkom“ bez kamier sa v médiách použiť nedá...

P.S.

Toto, žiaľ, nie je jediný prípad, keď nám naši súčasní volení zástupcovia nedokázali pomôcť:  prístup štátu k cirkevným 8-ročným gymnáziám v Bratislave je ďalšou ukážkou problému, ktorý nemusel nastať, keby boli opoziční poslanci schopní normálne komunikovať s ministerstvami, keby... ale to by som sa už asi opakoval.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo