Český prezident a cirkev - česká a slovenská

V druhom kole prezidentských volieb v Českej republike môže vyhrať Miloš Zeman. Spolu s ich nedávnymi parlamentnými voľbami to naznačuje, že v politickej kultúre je rozdiel medzi Českom a Slovenskom menší, než sa zdalo prvých 20 rokov po rozdelení Československa. Veľký rozdiel je však medzi prístupom českej a slovenskej Cirkvi k aktuálnym spoločensko-politickým témam a úlohám.

V prvom kole českých prezidentských volieb získal najviac hlasov (38,56 %) úradujúci český prezident Miloš Zeman, ľavičiar, ktorý sa správaním a rečami podobá na „zakladateľov slovenskej štátnosti“ Mečiara a Slotu. Do druhého kola volieb s ním pôjde bývalý šéf českej Akadémie vied Jiří Drahoš. ( 26,6 %) Tretí s 10 percentami bol Pavel Fischer, ktorého podporili viacerí kresťania.

Zemana pred druhým kolom podporil napríklad Karel Gott a Andrej Babiš. Gott tým pripomína Joža Ráža, ktorý podporoval V. Mečiara. Babiš je víťaz nedávnych parlamentných volieb slovenského pôvodu, spolupracovník komunistickej ŠtB, multimilionár a podnikateľ obvinený z podvodov. Aj s ním mal spor náš ÚPN, ktorý nedávno „znormalizovala“ koalícia Smeru R. Fica. Viacerí prezidentskí kandidáti vyhlásili, že v druhom kole podporia Drahoša. Ten povedal že ho inšpiroval spôsob ako A. Kiska vyhral voľby na Slovensku, a že ak by vyhral, jeho prvá cesta do zahraničia by smerovala za ním. Zaujímavý, a od Slovenska značne odlišný, je postoj českej Katolíckej cirkvi, hlavne jej predstaviteľov a médií. Sú v ňom aj pre nás užitočné myšlienky, ktoré však naši cirkevníci nehovoria.

Kandidáti a osobnosti

Katolický týdeník (KT), ktorý má dvojnásobný formát ako naše Katolícke noviny (KN), uverejnil v č. 1/2018 k prezidentským voľbám dvojstranu, na ktorú upozorňuje aj na titulke. Je tam redakčná reportáž z „unikátnej debaty“ prezidentských kandidátov v brnenskom štúdiu Rádia Proglas. Pod nadpisom „Víra kandidátů, věc intimní i veřejná“ sú odpovede všetkých kandidátov na 3 otázky: 1. Veríte v Boha? 2. Aké morálne hodnoty považujete pre prezidenta za nepostrádateľné? 3. Kde konkrétne by podľa vás mala byť cirkev prítomná a ako?

Tému dopĺňa anketa osobností Katolíckej cirkvi na otázku koho budete voliť a prečo. Odpovedá M. Gottfriedová, učiteľka a referentka pre cirkevné školstvo litoměřického biskupstva, P. Z. Jančařík, saleziánsky kňaz, P. St. Přibyl, generálny sekretár ČBK, Mons. T. Halík, teológ a vysokoškolský pedagóg, M. Oujezdská, riaditeľka Národného centra pre rodinu, P. V. Zatloukal, kňaz. Dvaja z nich menovali P. Fischera, dvaja že sa rozhodnú medi Fischerom a Drahošom či Hilšerom, dvaja uviedli zásady výberu bez mena.

Prezident má byť príkladom

V 2. čísle, ktoré vyšlo tesne pred voľbami, je k voľbám znova celá strana s upozornením na titulke. Redakčný článok radí nevoliť podľa prieskumov a preferencií, ale sledovať a zvažovať diskusie. „Človek si tým že hlasuje sám za seba ujasňuje svoj pohľad na svet, spresňuje svoje vlastné hodnoty. Lepšie potom rozumie sám sebe. Hovorí jasným hlasom: áno-nie. Neschováva sa za očakávania a stratégie.“

Pod názvom „Prezident má byť občanom príkladom“ je tam s krátkym komentárom podstatná časť prehlásenia provinciála dominikánov Benedikta Mohelníka OP s tým, že celé je na www.op.cz. Ten sa nevyjadroval k politickým názorom kandidátov, a jasne napísal, že prezident Zeman si hlasy kresťanov nezaslúži: „Miloš Zeman počas piatich rokov svojho prezidentského mandátu ukázal, že pravdu nepovažuje za skutočne dôležitú, že spravodlivosť si neváži a že slobodu druhých nerešpektuje. Miloš Zeman ako prezident svojich spoluobčanov k ušľachtilému konaniu nevedie, ale naopak svojimi vystúpeniami základné občianske cnosti spochybňuje tým, že v ľuďoch prebúdza nízke pohnútky a sebecké záujmy. Týmto spôsobom usiluje viac o svoju vlastnú lacnú politickú popularitu, než o skutočné dobro spoločnosti založené na cnostiach. Nedá sa teda povedať, že by Miloš Zeman ako prezident bol mravnou silou, ktorá medzi ľuďmi podporuje a rozvíja občianske priateľstvo. Veriaci kresťan si navyše nemôže nepovšimnúť, že napriek svojim vyhláseniam Miloš Zeman využíva azda každú príležitosť na to, aby cirkev znevážil a pošpinil.“ Text uverejnil aj christnet.eu: http://www.christnet.eu/zpravy/28927/provincial_dominikanu_milos_zeman_si_objektivne_nezaslouzi_aby_mu_uprimni_krestane_dali_svuj_hlas.url

Kto na hrad?

Hlavný článok titulnej strany KT 3/2018 je „Kdo na hrad? Zeman, nebo Drahoš?“ Citujú tam generálneho sekretára českej biskupskej konferencie (ČBK), podľa ktorého dobrou správou prvého kola je nadpolovičná účasť voličov, a to že sa ukázalo že Zeman nie je tak silný ako sa zdalo „čo umožnilo vyrovnanejší súboj a možnosť prezentovať nejaký pozitívny program." Ocenil že tretím bol bývalý spolupracovník V. Havla a veľvyslanec vo Francúzsku katolík Pavel Fischer.

Uvádza, že Fischer vyzval svojich voličov podporiť Drahoša, ktorého podporuje aj niekoľko verejne známych katolíckych osobností, ako napr. astrofyzik Jiří Grygar. (aj taký postoj nám od kandidátov z prvého kola prezidentských volieb na Slovensku chýbal)

KT pripomína, že podľa ankety z č. 1/2018 sa ani jeden z kandidátov postupujúcich do 2. kola neprihlásil k viere v osobného Boha. Zeman sa označil za tolerantného ateistu. Drahoš „vníma existenciu síl, ktoré presahujú naše vedomie.“ Náboženstvo chápe ako niečo čo ľudí zbližuje a snaží sa ich spraviť lepšími, a prisudzuje mu dôležité miesto v spoločenskom živote. KT pripomína že Zeman preferuje zdanenie cirkevných reštitúcií, a mal konflikty s kardinálom Vlkom, ktorého označil za „radikálneho cirkevného preláta.“ (M. Vlk usiloval aj o spravodlivé riešenie „kauzy“ arcibiskupa Bezáka)

Dvojaký ľud a kresťania na váhe

Podľa dvoch z autorov textov k voľbám, tieto ukázali, že ČR je kultúrne, sociálne a názormi rozdelená krajina. To vidno aj v tom, že Zeman vyhral na vidieku aj vo všetkých mestách okrem Prahy. Tiež podobnosť so Slovenskom, kde Mečiar a Fico vyhrávajú takmer všade okrem Bratislavy.

Obidvaja kandidáti vyšli z akademického sveta, ale Zeman dnes reprezentuje skôr vulgárny svet, ktorý nemá zmysel pre vyššie hodnoty, a Drahoš sa nechce znižovať k používaniu prostriedkov z nižších cenových skupín.

Bývalý predseda vlády P. Pithart píše, že štát potrebuje prezidenta, ktorý bude znižovať rozdiely a krajinu spájať, a nie takého, ktorý bude rozdiely populisticky zneužívať. Historik a politológ S. Balík dodáva, že jazýčkom na váhach možno budú Fischerovi katolícki voliči. Na nich je zameraná antikampaň proti Drahošovi, na ktorú niektorí reagujú.

Katolíci a slobodomurár?

Úvodník KT č. 3 slovami šéfredaktora prílohy KT „Perspektivy“ a plzenského biskupa Tomáša Holuba vyvracia „lživé a nepodložené diskreditácie“ J. Drahoša, že je slobodomurár, ktoré sa šíria medzi kresťanmi.

Na Slovensku niektorí oceňujú verejné vystúpenia českých duchovných: „Ich odvaha nemlčať je aj ukážkou toho, ako má cirkev vstupovať do spoločenských diskusií: s jasnosťou a zrozumiteľnosťou, s názorom, s otvorenosťou a bez diplomaticky vypočítavej vlažnosti. Takú cirkev budú schopní pochopiť aj tí, ktorí do nej nepatria. Budú jej jazyku totiž rozumieť" ( A. Vydra, .týždeň)

Tweet M. Hanusa píše, že je legitímne, ak sa v tejto dobe ozývajú hlasy českých biskupov a významných kňazov, ale kritizuje „spôsob, akým sa postavil za Drahoša plzenský biskup Tomáš Holub."... „Takisto pôsobí neprimerane slovník kňaza Tomáša Halíka. Ten označuje voličský hlas za Zemana za ťažké morálne previnenie proti záujmom krajiny“.

Podľa čerstvej správy konšpirácie že Drahoš je slobodomurár hromadne šíri z Ukrajiny sekta založená exkomunikovaným českým kňazom, proti čomu sa ohradil aj olomoucký arcibiskup Graubner. (https://hlidacipes.org/byvaly-knez-olomoucke-arcidieceze-siri-ukrajiny-konspirace-prezidentskem-kandidatovi-drahosovi-vymezil-se-vuci-nemu-uz-i-arcibiskup/ )

Podobne na Slovensku birmovaný komunista Fico pred prezidentskými voľbami objavil, že A. Kiska je vraj scientológ (https://www.postoj.sk/7324/prezident-scientolog-alebo-komunista)

Podporiť neveriaceho?

Hanus oprávnene kritizuje, že Drahoš v debate pred prvým kolom volieb neférovo tlačil na Fischera, aby sa vyjadril k poľskému potratovému zákonu. Na to reagoval na facebooku aj biskup Václav Malý, ktorý vyčítal Drahošovi, že tým celkom odbočil od témy, a napísal: „Od pána Drahoša by som očakával väčšiu citlivosť.“

Fischer aj iní katolíci však pred druhým kolom Drahoša napriek tomu podporili. Zrejme chápu, že v prezidentských voľbách nevolíme kandidáta na svätorečenie ani Učiteľa Cirkvi. (potom by bolo možné aj nehlasovať) V 2. kole vyberáme lepšiu z dvoch reálnych osôb a možností do dôležitej štátnej funkcie.

Slováci, ktorí to v r. 2009 nepochopili, pomohli v 2. kole prezidentských volieb vyhrať I. Gašparovičovi, ktorý bol z hľadiska demokracie, spravodlivosti, kultúrnosti horší než. I. Radičová. Dôsledkom bolo aj ďalšie zhoršenie našej justície, ktorá patrí k najhorším na svete.

KT o Slovensku, pápežovi a kapitalizme

„Volebnú" stranu dopĺňa kvalitný text na tému „Prečo kánonické právo umožňuje biskupom obmedzovať kňazov vo vyjadrovaní ich politických názorov“. (Autor Miloš Szabo vyučuje na KTF UK) Opäť text aktuálny aj pre nás.

S témou v istom zmysle súvisí aj správa z nedávneho stretnutia prezidenta Kisku s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností, s dlhším citátom arcibiskupa Zvolenského. V celostranovej úvahe o encyklike pápeža Františka Laudato si je dôraz na objasnenie postoja Jána Pavla II. a pápeža Františka ku kapitalizmu. V texte „Rektor Zasępa se představuje" stručne informujú o jeho pôsobení na KU Ružomberok, a filme o ňom, ktorý bude vysielať TV Noe 23.1. o 23.15 hod. Na poslednej strane je reportáž zo stretnutia pápeža Františka s diplomatmi pod názvom. „Právo na život je základ mieru.“

Požiadavky cirkevnej náuky

B. Mohelník OP píše, že po jeho vyššie citovanej kritike prezidenta Zemana väčšina ohlasov dobre ocenila že sa takto vyjadril, ale prišli aj negatívne až agresívne, hovoriace že sa nemá miešať do politiky. Takéto jasné vyjadrenie cirkvi na Slovensku žalostne chýba. Keď sa ako zriedkavá výnimka takto vyjadril biskup Milan Lach, tiež prišli pozitívne ohlasy občanov, premiér Fico reagoval rovnako podráždene, a KBS o pár mesiacov Lacha vyslala pôsobiť za oceán.

Autor píše: „Pripomínam skôr etické požiadavky vyplývajúce z cirkevnej náuky. Tieto sú všeobecne platné pre všetkých aktérov spoločenského a politického života.“ Ako by podľa týchto kritérií obstáli slovenskí vrcholoví politici od Mečiara a Slotu až po Fica a Danka? Ako by dnes vyzeralo Slovensko, keby naši cirkevní predstavitelia za 27 slobodných rokov takto jasne hodnotili slovenských politikov, súčasných aj minulých, a kresťania podľa toho volili?

Vyššie uvedených vyjadrení predstaviteľov českej cirkvi k aktuálnej spoločensko-politickej téme, a textov Katolického týdeníka bolo za 3 týždne viac než sme na Slovensku zažili, a naše Katolícke noviny uverejnili za 15 rokov. Počtom sa tomu vyrovná len produkcia webov oslavujúcich Slovenský štát a podporujúcich Mečiara, Slotu, Harabína a Kotlebu.

Názory na „miešanie sa cirkvi do politiky" sú rôzne. Benedikt XVI. to však formuluje jasne: „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, ktorej musí znova čeliť každá generácia. Keďže ide o politickú úlohu, nemôže byť bezprostrednou úlohou Cirkvi. Ale pretože zároveň ide o prvoradú úlohu človeka, Cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné.“ (Deus Caritas Est) Ktorá cirkev to plní lepšie, česká alebo slovenská?

V ČR sa uvádza náboženstvo rímsko-katolícke – 26,8%, bez vyznania – 58,3%, iné alebo nezistené – 14,9%. Na Slovensku je podľa sčítania z r. 2011 rímskokatolíkov 62%, evanjelikov 5,9%, gréckokatolíkov 3,8%. To je viac než dvojnásobné percento katolíkov i kresťanov než v ČR. Slovenskí nacionalisti často opakujú aké je vraj Česko proticirkevné a Slovensko kresťanské. Je vidno, že by naša politika a verejný život bol po 25 rokoch samostatnej SR čo len trochu viac kresťanský než v ČR?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo