Timmermansovo nukleárne fiasko (Kto nám potápa EÚ?)

Timmermansovo nukleárne fiasko (Kto nám potápa EÚ?)

20. decembra spustila EÚ prvýkrát v histórii vraj nukleárny článok č. 7 Zmluvy o EÚ proti Poľsku. Čo na to hovorí Ryszard Czarnecki, podpredseda Európskeho parlamentu? "Celá vec sa skončí gigantickým fiaskom."

Čo prekáža Fransovi Timmermansovi, ktorý vzal na seba nechutnú úlohu byť tvárou tejto nekorektnej kampane? 

Okrem všeobecných fráz generujúcich pustú nenávisť voči  poľskej vláde ako že "treba prinavrátiť nezávislosť ústavnému súdu" vyslovil aj konkrétne podmienky, ktoré "musí" vláda zabezpečiť:

- treba vraj zmeniť zákon o najvyššom súde tak, aby nebol použitý novozavedený dôchodkový vek pre súčasných   sudcov, 

- aby prezident nemohol menovať sudcov, 

- zmeniť zákon o všeobecných súdoch tak, aby voči sudcom nebol uplatňovaný novozavedený dôchodkový vek a       aby  minister spravodlivosti nemal právo schvaľovať menovanie a odvolávanie predsedov súdov,

- aby členovia súdnej rady boli volení sudcami

Poliaci však tiež vedia, čo treba spraviť. Dlhodobo majú súdy v Poľsku dôveryhodnosť na kriticky nízkej úrovni, v prieskumoch 80% opýtaných žiada zásadnú reformu súdnictva. Volebný program PiS ponúkal riešenia, ktoré si získali obrovskú podporu vo voľbách, a tá po dvoch rokoch vlády neustále rastie – aktuálne má PiS 50%-nú podporu (o 12% viac ako vo voľbách), opozičná liberálna PO 17% (o 7% menej ako vo voľbách!) PO sa zmenám zúfalo bráni, čoho efektom je aj súčasná aktivita EK. Bráni sa logicky, keďže sa neustále objavujú nové a nové megaškandály spojené s bývalými vládami Tuska a Kopaczovej. Súčasný predseda PO priamo deklaruje, že keď príde PO znovu k moci, zlikviduje Inštitút pamäti národa (IPN) a Ústredný protikorupčný úrad (CBA).

Že ide o vysoko aktuálny problém, hovorí fakt, že práve v týchto dňoch generálny prokurátor požiadal šéfa sejmu o súhlas s trestným stíhaním poslanca PO  Stanisława Gawłowského, ktorý je podozrivý z piatich trestných činov, o.i. z korupcie obrovských rozmerov. Stanisław Gawłowski, viceminister životného prostredia za minulej vlády a generálny tajomník strany PO je považovaný za hlavu chobotnice severozápadnej časti Poľska. (O iných škandáloch sa zmieňujem v predošlých článkoch tohto blogu.)

Uvedené veľmi konkrétne ultimatívne požiadavky vyplynuli EK z porovnania nových poľských zákonov s veľmi všeobecným čl. 2 Zmluvy o Európskej únii. Tu je jeho plné znenie: "Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi."

Z tejto stručnej a výhradne deklaratívnej preambuly komisia dokázala „vyčarovať“ také bezprecedentne hlboké zasahovanie do výhradne poľských kompetencií, ako je dôchodkový vek sudcov či to, kto má a kto nemá koho voliť a menovať. Je to úplne zvrátené konanie, keďže poľská ústava jasne hovorí, že o systéme súdnictva rozhoduje zákonom poľský parlament. Zároveň Zmluva o EÚ na iných miestach hovorí, že systém súdnictva aj dôchodkový vek je takisto v kompetencii členských štátov únie. EK takto navyše porušuje princíp subsidiarity.

Socialista Timmermans teda hovorí, že výkonná moc nemá právo nominovať sudcov, dokonca si dovolí vyhlasovať, že ich nesmie menovať ani občanmi priamo volený prezident. Odkiaľ sa potom berú sudcovia Európskeho súdneho dvora? Čuduj sa svet, sú menovaní vládami. Teda dokonca ani nie občanmi volenými zástupcami, ale výkonnou mocou! Rovnako sa dá povedať, že v zásade vo všetkých členských štátoch EÚ menuje sudcov nejakou formou buď zákonodarná alebo výkonná moc. Problém je však len Poľsko...

Pritom do neba volá napr. otázka, prečo Timmermansovi a spol. nevadila situácia z roku 2015, keď za vlády koalície PO-PSL, keď bola premiérkou po Donaldovi Tuskovi Ewa Kopacz, poľský ústavný súd pozostával zo 14 provládnych a 1 opozičného nominanta (sic!). Dnes je vládnym táborom nominovaných 9 sudcov, opozíciou 6.

Timmermans sa ďalej v prípade Poľska domáha dôsledného rozdelenia moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu. EK, RE a EP sú však klasickým príkladom nerešpektovania takéhoto chápania rozdelenia moci - EP nie je normálnym legislatívnym orgánom, keďže nemá právo legislatívnej iniciatívy, Európska rada je zároveň zákonodarným aj výkonným orgánom a EK je aj zákonodarným, aj výkonným, ale aj súdnym orgánom. Ako teda EÚ napĺňa vlastnú Zmluvu v oblasti rozdelenia a nezávislosti moci?! 

A čo jednotlivé členské štáty? Nielenže o sudcoch, ako uvádzam vyššie, nejakou formou rozhodujú politici, ale práve politici sú často priamo sudcami. Kto sú sudcovia francúzskeho ústavného súdu (Conseil Constitutionne)? V značnej časti bývalí ministri a prezidenti menovaní prezidentom a parlamentom!

Timmermans na námietku, že podobne funguje súdnictvo aj v jeho rodnom Holandsku, reagoval tým, že čo je dobré v Holandsku, nie je dobré v Poľsku, lebo Poľsko ešte nie je na takom stupni vývoja ako Holandsko (sic!).

Iný prominent EÚ, priamo predseda EK J. C. Juncker, na novinárovu otázku - "prečo zatvárate oči na francúzske porušovanie (rozpočtových) pravidiel?“ - s vážnou tvárou odpovedal: "Pretože to je Francúzsko, poznám francúzsku mentalitu, vo Francúzsku je všetko elastické, preto voči nemu je potrebné použiť väčšiu flexibilitu. V tomto prípade sa nemôžu používať prísne pravidlá paktu stability." (Áno, doslova takto!) Nezvoní vám z toho v hlave?

V Poľsku je jednoznačná a rastúca podpora členstva krajiny v EÚ. Začína sa však hovoriť o inej tendencii - nie je to však len Poľsko, kto si čoraz viac všíma nekompetentné vedenie EÚ. Aj napr. Allgemeine Zeitung píše, že eventuálne sankcie proti Poľsku uškodia samotnej EÚ. Poľsko sa obáva čoraz zreteľnejších tendencií rozpadu EÚ, ktoré sa prejavujú v podobe brexitu či snahy o viacrýchlostný paškvil. Za týmito tendenciami stoja zlyhania socialisticko-liberálneho vedenia EÚ a čoraz zreteľnejší hazard s budúcnosťou Európy. Dnešné spoločné európske inštitúcie sa odvracajú od predstáv otcov zakladateľov, od platných zmlúv, od spoločného dobra. Od prijatia Lisabonskej zmluvy dochádza k postupnému privlastňovaniu si týchto inštitúcií najsilnejšími hráčmi. To otvára cestu pre kšefty Nemecka a Francúzska s Ruskom nasmerované priamo proti záujmom krajín strednej a východnej Európy, proti diverzifikácii a energetickej bezpečnosti celej EÚ. Rastie tlak na zmiernenie rétoriky voči Rusku. Významnou agendou Francúzska aj Nemecka je obmedzovanie slobodnej súťaže napr. na trhu prepravných služieb. 

Ako hlúpy a nerealizovateľný sa ukázal pokus riešiť problém imigrácie povinnými kvótami, cez hlavu EÚ prerástol chaos s kontrolou osôb nelegálne prekračujúcich hranice EÚ, čo viedlo k masovému porušovaniu dohôd Dublin III silnými štátmi EÚ, ale výhražky smerujú voči Poľsku, Česku a Maďarsku. Pritom Poľsko len v roku 2016 prijalo takmer 600 tisíc imigrantov čo je po Veľkej Británii (800 tisíc) druhý najväčší počet v EÚ. Avšak kým medzi imigrantmi Poľska dominovali Ukrajinci, vo Veľkej Británii väčšinu tvorili imigranti z USA. (Celkovo už Poľsko prijalo 2 milióny imigrantov, teda dvakrát viac ako Nemecko.)

Toto všetko sú dôvody, prečo Poľsko dôsledne dodržiavajúce dohody je čoraz otravnejším tŕňom v päte socialistov a liberálov na vysokých postoch štruktúr EÚ. 

V Poľsku sa čoraz viac ozývajú hlasy, že útoky zo strany EK môžu byť prípravou na vytlačenie Poľska na, a možno až za okraj EÚ. Tým by sa vedeniu EÚ rozviazali ruky na prehĺbenie spomínaných patologických trendov.

Skutočne proeurópskymi silami v Poľsku nie sú liberáli Platformy obywatelskej, ale konzervatívna proeurópska väčšina spoločnosti (voliči PiS-u), ktorá je presvedčená, že sa treba držať zásad a hodnôt, na ktorých budovali svoje vízie spoločnej Európy Robert Schuman a Alcide de Gasperi - bez podliezania latky, kľučkovania, bez dvojitého metra, čo sú metódy vlastné liberálom a socialistom.

Je potrebné budovať spojenectvá okolo trvalých, konzervatívnych hodnôt. Poliaci sú sebavedomý národ, majú množstvo skúseností zo situácií, keď ich všetci opustili - aj v rokoch 1919-1921, 1939, 1968, 1970, 1980... Vždy sa dokázali zmobilizovať a obrániť svoje záujmy. Na týchto základoch je postavená poľská túžba po nezávislosti a slobode.

Poľská vláda sa neobáva, že by toto zákerné ťaženie (ako inak nazvať túto aktivitu rozpútanú ešte pred podpísaním zákonov prezidentom, pred stretnutím Junckera a premiéra Morawieckého dohodnutým na 9.1.2018, nehovoriac, že tesne pred Vianocami?) prinieslo nejaké priame a vážne ohrozenie fungovania krajiny v rámci EÚ.

Pre potvrdenie názoru RE, že Poľsko sa dopustilo porušenia zákonnosti, musí byť hlasovanie jednomyseľné a zároveň tento názor musí v EP získať 2/3 hlasov. To je však vzhľadom na známe postoje jednotlivých krajín či europoslancov vylúčené, takže EK bude nutne porazená. Z "nukleárnej" zbrane bude, ako si Poliaci uťahujú, kapsľa do detskej pištoľky. Poľsko si na chvíľu vydýchne, lebo EK stratí "palivo" na neustále bezdôvodné dobiedzanie, domŕzanie a obťažovanie a Poľsko sa bude môcť sústrediť na pokračovanie, príp. dokončenie reforiem.

Zjavné i latentné delenie EÚ sa však zatiaľ plazivo šíri ďalej a ten, komu socialisticko-liberálne vedenie EÚ otvára obrovské zlaté dvere do Európy, je slizký, zakomplexovaný, malý, ale nebezpečný paranoik...

 

 

Foto: EPA/Patrick Seeger

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo