Michal Zamkovský: Slovensko je poznačené beňovskou prísnosťou

Michal Zamkovský: Slovensko je poznačené beňovskou prísnosťou

Noviny, časopisy, internetové portály na nás pred Vianocami vychrlili niekoľko kníh, ktorým kraľuje žáner knižného rozhovoru.

Na duchovnú oblasť vsadili hneď štyri tituly: .týždeňVáchom, Satoriom a Halíkom, Cesta+KuffomKašparůPostoj so Zamkovským. Ten posledný je iný.

Michal Zamkovský nie je človek, ktorý sám seba rád počúva. Nečudujem sa, že ho na rozhovor museli dlho lámať; a nebyť jeho spolubrata Rasťa Dluhého, ktorý si túto knižku vysníval, ani by ho nezlomili. Páter Michal nesype z rukáva historky zo svojich bohatých skúseností (len skromne usýpa), neprodukuje expresívne bonmoty. Pre čitateľa zvyknutého na vzrušo je trochu priopatrný a prisuchý.

Odmieta špekulovať, a keď mu redaktori Gazda s Rábarom kladú typické novinárske otázky (a prečo, a čím to je, a ako by to bolo lepšie), čiže mačkajú z neho zásadné vyjadrenia, povie im „neviem“, a hotovo. Nevie, čo by robil inak v Trnave na Bezákovom mieste. Nevie ani, prečo sú dnešní muži takí zabrzdení (napr. vo vstupovaní do vzťahov a najmä do manželstiev). „Urobte anketu, ich sa opýtajte...“

Rozhovor s pátrom Zamkovským teda nie je divadlom jedného herca. Čím je?

Podľa mňa je 1. kronikou a 2. misionárskym činom.

Je kronikou, lebo aj keď nie je sebaprezentačný, prevedie nás zaujímavým dlhým životom. Detstvom, keď sa makalo na poli a to, že popri tom niekto aj študoval, nikoho veľmi nezaujímalo. (A čo si sa dnes tak vyparádil? Aha, maturita...) Disentom, keď inžinier bohoslovec študoval všetky predmety u jedného starého múdreho teológa a poľský kardinál ho vysvätil večer za diakona a ráno za kňaza. Netušil o tom miestny farár, otec, mama, súrodenci, nikto. Iba priatelia ako Jukl, Krčméry a spol.

Kniha je kronikou aj vďaka tomu, že autori ako správni novinári neobišli pálčivé cirkevno-spoločenské otázky. Celá kapitola je venovaná prípadu arcibiskupa Bezáka. Zaujímavé postrehy adresuje páter Zamkovský sporom s beňovcami, ktorí nevedeli prežuť charizmatickú radosť z viery namiesto zásluhového prístupu (ja na sebe tvrdo pracujem a k Bohu sa prebojúvam). Michal Zamkovský konštatuje, že celá slovenská duchovnosť je negatívne poznačená týmto prístupom, úzko spojeným s legalizmom a prísnym mentorovaním v spovednici. Samozrejme, hlavne v súvislosti so šiestym prikázaním.

Redemptoristická spiritualita je milosrdná. Človek má zo spovede odchádzať povzbudený. Typické hlásanie vychádzania na periférie, v ústrety človeku akoby pápež František odkukal od sv. Alfonza de Liguori a jeho nasledovníkov.

Michal Zamkovský je jedným z ôsmich slovenských „misionárov milosrdenstva“, ktorým Svätý Otec predĺžil mandát aj po skončení Roku milosrdenstva. Môže teda rozhrešovať niektoré hriechy vyhradené pápežovi. Z titulu tejto funkcie sa obrátil aj na Konferenciu biskupov Slovenska s podnetom na riešenie ťažkej situácie rozvedených veriacich. Aj tí, ktorí po rozvode nežijú v novom vzťahu, musia podľa tunajších pravidiel žiadať biskupa o povolenie pristupovať k sviatostiam. Podľa M. Zamkovského to nemá oporu v cirkevnom práve ani v praxi okolitých krajín. Odpoveď od KBS však zatiaľ neprišla.

Čitateľ sa dozvedá aj iné zaujímavé veci o živote cirkvi na Slovensku za komunizmu a v súčasnosti. Ale informačnú hodnotu zastiera duchovná. Páter Michal je misionár a jeho slovo aj mimo kazateľnice nesie kerygmu a volanie po obnove v Duchu Svätom.

Najsilnejšie pasáže knihy sú tam, kde sa hovorí o pôsobení Ducha. Ten, kto verí, potrebuje byť ešte zapálený.

Páter Michal je aj vďaka úzkemu spojeniu s Oázou a charizmatickou Riekou života stále nanovo zapaľovaný misionárskym nadšením a môže už 25 rokov ohlasovať Boha na ľudových misiách. Táto skúsenosť kazateľa a spovedníka mu dáva výnimočnú kompetenciu. Do svojho duchovného života si môže čitateľ zobrať konkrétne rady: o spovedaní sa raz za dva týždne, o dôraze na vnuknutia Ducha Svätého (a ich zanedbávanie, ktoré sa trestuhodne prehliada), o nenahraditeľnom význame rannej modlitby...

Ak niektoré rozhovory zvyknú človeka preplieskať, tento ho tak redemptoristicky naťukne. Ak sú niektorí obľúbení respondenti exoti – v dobrom, Michal Zamkovský je obyčajný človek – v dobrom. Tých prvých sa rodí málo, a keď sa ešte aj spoja s Bohom, konajú veľké veci. Tých druhých sa rodí veľa, ale keď sa spoja s Bohom, konajú veľké veci.

 

GAZDA, Imrich & RÁBARA, Pavol: Michal Zamkovský: Spovedal som Slovensko. Rozhovor o stave slovenskej duše. Bratislava: Postoj, 2017.

Foto: Michal Petrilák/ www.redemptoristi.nfo.sk (záber z misií v Starej Ľubovni, november 2013)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo