Blog 22. december 2017

Matej Tóth a naša slepá viera...(výber z blogov)

Juraj Macko
Juraj Macko
Matej Tóth je už aj oficiálne nevinný. Veľa známych osobností mu verilo a podporilo ho verejne. Veril mu a podporil ho aj jeho hlavný sponzor, ktorý dokonca o tom urobil vianočnú kampaň. Nevideli a uverili. Je takáto slepá viera vôbec rozumná?
Matej Tóth je už aj oficiálne nevinný. Veľa známych osobností mu verilo a podporilo ho verejne. Veril mu a podporil ho aj jeho hlavný sponzor, ktorý dokonca o tom urobil vianočnú kampaň. Nevideli a uverili. Je takáto slepá viera vôbec rozumná?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Juraj Macko

Matej Tóth a naša slepá viera...(výber z blogov)

Malá Lucinka Pevensiová z príbehu o Narnii sa so svojimi súrodencami hrala na skrývačku. Bolo to vo vidieckom dome jedného profesora, kam všetky štyri deti odcestovali pred bombardovním v Londýne počas vojny. Lucinka sa ukryla do veľkej šatníkovej skrine a z nej sa dostala do úplne iného sveta - do Narnie, kde sa stretla s faunom Tumnusom a strávila u neho niekoľko hodín.

Keď sa odtiaľ vrátila, vybehla zo skrine a všetkým oznámila, aby sa nebáli, že už je späť a v poriadku. Lenže na zemi neubehli hodiny, ale len malý časový okamih a z pohľadu pozemského času vybehla Lucinka zo skrine sekundu po tom čo sa tam skryla. Čím vlastne pokazila celú skrývačku, lebo sa hneď prezradila. Keď vysvetľovala súrodencom, čo sa vlastne stalo, neverili jej. Je malá a vymýšla si, v skrini predsa nemôže byť iná krajina. Nedáva to žiadnu logiku. Lenže Lucinka trvala na svojom a bola smutná, že jej neveria. Deti nevedeli, čo si s ňou počať, tak sa išli poradiť s profesorom. Profesor sa ich opýtal dve veci: Je Lucka spoľahlivá, úprimná a hovorí vždy pravdu? Deti potvrdili, že áno, ale toto, čo hovorí teraz je predsa evidentná blbosť. Profesor sa divil, ako to môžu s takou istotou vedieť. "Čo ich v tej škole učia." zahundral si profesor. 

Druhá vec, ktorá profesora zaujímala bolo, ako zdôvodnia, že malá, asi 6-ročná Lucinka, tvrdí, že tam strávila celé hodiny a tu na zemi ubehol len zlomok sekundy. Ako môže 6 ročné dieťa niečo také vymyslieť? Deti o tom premýšľali. Peter a Zuzana potom Lucke uverili, Edmund nie. Nakoniec sa dostali do Narnie všetci štyria a overili si na vlastnej koži, že mala Lucinka pravdu aj keď celá "logika" a všetky dôkazy (t.j. celá ich doterajšia skúsenosť) hovorili proti nej.

Váš priateľ bude obvinený z niečoho krivého. Všetky známe dôkazy budú svedčiť v jeho neprospech. On Vám ale v osobnom dôvernom rozhovore tvrdí, že je nevinný. Sú dve možnosti, ktoré môžete urobiť.

1. Neuveriť mu, ale vysvetliť mu, že žiaľ dôkazy hovoria proti nemu a považujete za rozumné veriť dôkazom, veriť tzv. realite, tomu čo vidím. Má to svoju logiku.

2. Uveriť mu napriek dôkazom. Pokiaľ o ňom viete, že Vám nikdy doteraz neklamal, tak použijete inú logiku a uveríte mu, lebo ho považujete za spoľahlivého človeka aj napriek dôkazom (ktoré tiež nie sú vždy 100%-né).

Na obidva názory máte z pohľadu rozumu plné právo a keď sa rozhodnete pre ten prvý nikto Vám nemôže nič nemorálneho vyčítať. Prvé rozhodnutie je ale viac bezpečné. Neriskute, že budete v prípade jeho preukázanej viny vyzerať ako idiot, a keď sa preukáže nevina, nikto vám nemôže nič povedať, lebo ste sa predsa rozhodli za daných podmienok rozumne. Naopak, keď sa rozhodnete verejne zastať človeka napriek dôkazom proti nemu, riskujete aj svoju povesť v prípade, že sa nakoniec jeho vina preukáže.

V prípade Mateja Tótha takto zariskovali mnohí, vrátane Slovenskej Sporitelne. Lenže keď sa dokáže nevina, tak sa ukáže, kto je skutočný priateľ a skutočný charakter. Keď ste mu pre dôkazy neverili, nie ste ani krivák, ale ani hrdina. Ale keď ste mu slepo verili aj napriek dôkazom, bude si Vás oveľa viac vážiť, lebo ste kvôli nemu zariskovali.

V debatách o kresťanskej viere sa často kresťanom vyčíta slepá viera. Veriť treba dôkazom a nie nejakým kecom o zázrakoch. Veriť treba vede a nie nejakému príbehu z pred 2000 rokov, ktorý (vraj) tejto vede odporuje. V čom spočíva rozumnosť veriť zázrakom v evanjeliách? Presne v tom istom ako v prípade Mateja Tótha: ľudia, ktorí tie neuveriteľné príbehy rozprávali obetovali radšej svoj život, než aby im bolo zabránené hovoriť pravdu. Aj keď rozprávali o neuveriteľných veciach, verím im, lebo sú pre mňa dôveryhodní. Rovnako ako bol dôveryhodný Matej Tóth pre ľudí jemu blízkych.

Takže slepá dôvera nie je nerozumná, ale zakladá sa na predpoklade dôveryhodnosti samotného človeka. Sú naopak ľudia, ktorým neverím ani ich meno a priezvisko aj keď mi ukážu občiansky preukaz. Samozrejme, že slepo veriť takému človeku má od rozumu dosť ďaleko. 

Ale to ešte nie je všetko. Slepá viera resp. dôvera nie je len nejakou okrajovou záležitosťou v živote kresťana. Je to úplný základ duchovného rastu. Dôverovať Bohu v ťažkých životných situáciách a dokonca v takých, v ktorých sme mu verili a nasledovali ho a on nás "sklamal" (t.j. nestalo sa presne to, čo sme očakávali), nie je vôbec ľahké. Romantika žalmov o dobrom pastierovi (23) alebo o Bohu, útočišti a sile (46) sa v tme bolesti vytráca a pred nami zostáva len jedna úloha: "slepo" veriť Bohu, že to, kam nás práve zaviedol, použije na niečo dobré. Na niečo, čo si ani nedokážeme predstaviť.

Tak ako predstavitelia Slovenskej Sporiteľne neuveriteľne zariskovali (prestavte si, že by im to nevyšlo, to by bol megatrapas), aj my s Bohom riskujeme skoro každý deň. Slepo mu veríme. A je to rozumné, pretože Boh nám neklame (je pravda), miluje nás a chce nám dobre (je Láska, veď položil za nás život). Bez slepej dôvery v Neho, sa v na našej duchovnej ceste nepohneme, lebo všetko to, čo je LEN v našich rukách, má slabú trvanlivosť...

Matejovi Tóthovi prajem skvelé vianoce a nám ostatným viac odvahy "slepo" veriť Bohu. :-)

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0