Od Tomasa Mora k in-house samospráve

Od Tomasa Mora k in-house samospráve

Spôsob života komunít z pred skoro 1000 rokov , či naratívne rozprávanie autora z pred 500 rokov môže dnes v dobe počítačov, nanotechnológii a dobíjania vesmíru byť nástrojom efektívneho hospodárenie a boja proti korupcii

Osobnosti sv. Tomasa Mora som nevenoval spočiatku žiadnu osobitnú pozornosť. Tá prišla až v kontexte jeho právnickej a sudcovskej činnosti. Hodné obdivu je jedinečné skĺbenie vážnych politických úloh, aplikácie práva, vedeckej činnosti a morálne- cnostného života. V dejinách teologického myslenia sa zrejme navždy zapíše do dejín ako de facto autor Obhajoby sviatosti s formálnym autorstvom Henricha VIII. V dejinách práva, a vedy o štáte, však ešte dlho bude čo objavovať v inom jeho spise, a tým je Utópia. Utópia je fiktívny ostrov – krajina, v ktorej platia zvláštne pravidla. Abstrahujúc od naratívneho rozmeru tohto diela, či od istých znakov uniformovanosti je možné pobadať v tejto „krajine“ viaceré prvky, ktoré možno z dnešných poznatkov vedy, štátu a práva jasne pomenovať. Komunitný systém, v ktorom autonómne funguje isté spoločenstvo ľudí, vykazuje jasné prvky samosprávnosti. Vylúčenie zisku de facto vytvára v tejto fiktívnej spoločnosti uzatvorený kruh, kedy sa nadhodnota vracia do živého organizmu samosprávnej komunity. Lenivosť ani korupcia sa netoleruje.

Z hľadiska prameňov alebo motivácie bol Tomas More iste ovplyvnený Platónom a organizáciou benediktínskeho rádu. Za povšimnutie stojí fakt, že organizácia cisterciánskych útvarov, dnes známa aj ako cisterciánska ekonomika, je síce zanedbávanou, ale predsa podstatnou časťou dejín ekonomického myslenia. Samosprávny model fungovania opátstiev v podobe statkov a malých výrobných jednotiek fungoval na plnej participácii mníchov a laikov pri odmietnutí zisku. Michael Novak, harvardský profesor, hovorí o tom, že pre hospodársky rozvoj Západnej Európy mala efektivita cisterciánskych hospodárskych jednotiek bytostný význam. Stagnácia ekonomík v 13. storočí bola oživená práve systémom cisterciánskej ekonomiky. Vo Veľkej Británii sa cisterciáni stali lídrom v exporte vlny, vo Francúzsku zasa exportom železa.

Na princípe samosprávy Utópie alebo mníšskych štátov bol založený aj princíp európskeho križiackeho štátu - štátu nemeckých rytierov. Veľmi efektívny systém obchodovania, ktorý však odmieta zisk ako zisk, ale  vracia nadhodnotu späť do systému komunity. Veľmi obdobným režimom sa riadia osadnícke komunity v Izraeli, ľudovo vnímané ako Kibutz alebo Mošav.

Dnes sa zdá, že ide o myšlienky, ktoré sú súčasťou dávnej histórie, neaplikovateľné v rámci moderného sveta. Ján XXIII v encyklike Mater et Magistra však vracia našu pozornosť práve k autonómnym a samosprávnym celkom orientovaným na rozvoj poľnohospodárstva. Poznamenáva, že sú oblasti národného hospodárstva, ktoré nie sú lukratívne pre investície súkromného kapitálu. Napriek tomu tvoria životodarnú silu života spoločenského organizmu. Riešenie sociálnej otázky výlučnou intervenciou štátu likviduje osobnú iniciatívu jednotlivca, a to predovšetkým ak je realizovaná vo forme najprimitívnejšej odpovede na sociálnu tému, a tou je systém sociálnych dávok.                                             

V Slovenskej republike máme tiež niektoré otázky, na ktoré spoločnosť dlhodobo nedostáva zodpovedajúce odpovede. Veľký nepomer medzi regiónmi; sociálne vylúčené oblasti, ktoré sú len pasívnou stránkou štátneho rozpočtu; vysoká miera latentnej korupcie a vysoký priestor pre korupčné správania; veľmi pomalý alebo stagnujúci rozvoj infraštruktúry sú len výsekom z množstva závažných otázok. Isté odpovede by mohli poskytnúť inovatívne riešenia v oblastí samosprávy.

V podstate ľudsky môžeme povedať, že dnes nikto od obce alebo VÚC nečaká zázraky, čo sa prejavuje aj na záujme voličov o tento druh volieb. Samospráva (myslím územnú - teda obce a VÚC) má však oveľa širší záber, ako je len tabuľka kompetencií daných zákonom. Tieto kompetenčné chlieviky sú zväčša povinnosti obce alebo VÚC. Práve však pojem samosprávnosti umožňuje oveľa širší diapazón možnosti realizácie rozvoja, ale aj sociálnej politiky vo svojom územnom obvode. Najväčším ekonomickým nástrojom verejného sektora, keď odrátame participáciu na daniach a poplatkoch, sú investície, ktoré sa zväčša realizujú cestou verejného obstarávania. Firma, ktorá vyhrá súťaž by teoreticky mala vedieť za vysúťaženú sumu zrealizovať zákazku, zaplatiť robotníkov a vykázať zisk, čo však v krízových situáciách môže byť len udržanie zamestnanosti. Súťaže však nie vždy reálnym a transparentným spôsobom pracujú s otázkou ceny za prácu. Ďalej treba povedať, že raz vyplatená investícia, napr. pri oprave ciest, infraštruktúry a podobne je v podobe zisku súkromnej spoločnosti neodvratne preč. Čo je, samozrejme, spravodlivé, lebo motiváciou súkromného sektora je zisk.

Alternatívou je systém riešenia týchto otázok, ktorý voláme in-house. Väčšinou sa berie len ako výnimka z povinnosti obstarávať, a to aj pri čerpaní fondov; ak 100% dcérska firma zrealizuje zákazku matky (obce, VÚC). In-house však nie je len výnimka z inak prísnej legislatívy na úseku verejného obstarávania. Môže byť metódou, ktorou samospráva môže pracovať s otázkami nezamestnanosti, ožívania alebo záchrany istých odvetví, napríklad ekonomickej aktivity na úseku poľnohospodárstva. In-house riešenie vo verejnom sektore sú v podstate oživením cisterciánskej samosprávnej ekonomiky. Zisk (ak je) z týchto samosprávnych firiem ide späť do rozvoja kraja/obce. Ak nie je, ide o ušetrenie „teraz“ prostriedkov samosprávy. Okrem opticky zrejmého rozmeru v oblasti zamestnanosti a rozvoja aj v zaostalých regiónoch, kde súkromný kapitál, ktorého prirodzeným cieľom je tvorba zisku, nemusí mať chuť sa zapájaťje potrebné uviesť ešte niekoľko rozmerov takejto samosprávnej ekonomiky. Jedným je zrejmé zúženie korupčného priestoru pri procese verejného obstarávania. Druhým je kolobeh finančných prostriedkov, ktoré musí obec (VÚC) tak či tak investovať do prác, služieb a podobne, ale v tomto spôsobe z veľkej časti len pretečú rozpočtom a vrátia sa v podobe rozdelenia zisku obchodnej spoločnosti naspäť do rozpočtu samosprávy. Starosta alebo predseda samosprávneho kraja tak môže realizovať reálnu ekonomickú politiku staronovými metódami. Imanentným následkom takýchto procesov je oživenie ekonomiky, a tým aj rozvoj súkromného podnikania ako sekundárny následok zvýšenia potreby obyvateľstva. Je síce pravda, že nejde o čísla ako pri veľkých automobilkách, ale rovnako ide o riešenia, ktoré takpovediac ostávajú doma, a tým že vylučujú conditio sine qua non privátneho sektora – zisk, môžu prežiť aj v ekonomicky kritických časoch.

In-house je možné riešiť aj vznik právnych subjektov v oblasti poľnohospodárstva, ktoré vedia zaktivizovať aj dlhodobo nezamestnaných, predovšetkým v oblastiach so skupinami, ktoré sú za iných okolnosti prakticky nemožné aktivizovať. Skutočnosť, že poľnohospodárstvo je v kritickom stave, je asi zrejmé. Že vzhľadom ku konkurenčnému (a treba povedať nezdravému) prostrediu v rámci EÚ, ako povedal Ján XXIII je pre kapitál nezaujímavé, je tiež zrejmé.

Účelom tohto blogu, ktorý je výňatok z podrobnej vedeckej štúdie oživenia starých riešení v podobe samosprávnych foriem riešenia sociálnej otázky, nie je vyčerpať všetky podrobnosti týchto tém. Náčrt otázok je len ilustračný a nevenuje sa negatívam, medzi ktoré patrí predovšetkým manažérska náročnosť (ostatné negatíva považujem za terciárne). Skôr je účelom tohto zamyslenia  otvoriť vecnú diskusiu k tejto téme .Rovnako je potrebné povedať, že riadenie obcí a krajov by muselo prejsť revolučnou zmenou myslenia od úradníka k manažérovi. Tento mentálny posun však je možné pomenovať aj ako posun od provízneho (rozumej korupčného) udržiavania stavu s minimálnym rozvojom a spoliehaním sa na štát k autonómnemu rozvoju samosprávnej ekonomiky s minimalizáciou korupčných príležitostí.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo