Ako štát (ne)pomáha zamestnávateľom

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti realizuje viacero projektov na podporu rastu zamestnanosti.

Na tomto fakte by nebolo nič zlé, veď podporovať rast zamestnanosti a podporovať zamestnávanie evidovaných nezamestnaných na trhu práce je základnou úlohou týchto inštitúcií. Podstatné však je akým spôsobom to ministerstvo robí. A tu je zásadný problém. Dnes všetci zamestnávatelia vedia, že hlavným problémom na trhu práce je nedostatok ľudí ochotných pracovať. Zamestnávatelia majú veľký počet voľných pracovných miest a majú aj finančné prostriedky na mzdy pre týchto chýbajúcich zamestnancov ale chýbajú im zamestnanci. Tento problém sa týka tak súkromného aj verejného sektora.

V tejto situácií prichádza ministerstvo práce s ponukou vytvorenia nových pracovných miest u zamestnávateľov aj s finančným príspevkami na ich vytvorenie. Inými slovami to znamená, že ministerstvo práce ponúka zamestnávateľom vytvorenie ďalších pracovných miest aj keď už zamestnávatelia voľné pracovné miesta majú. Ponúkajú im na tento účel finančné príspevky aj keď tieto finančné príspevky zamestnávatelia nepotrebujú.

Zamestnávatelia dnes potrebujú ľudí ochotných nastúpiť do práce. Takýchto ľudí však úrady práce nemajú, resp. nemajú ich v počte  v akom ich zamestnávatelia potrebujú. Vzniká tým paradoxná situácia. Ministerstvo práce ponúka nové pracovné miesta aj s príspevkami avšak zamestnávatelia tieto nové pracovné miesta aj s príspevkami nepotrebujú. Zamestnávatelia potrebujú ľudí ochotných pracovať, tých však úrady práce nemajú.

Táto situácia sa týka napr. Národného projektu – „Šanca na zamestnanie“ a Národného projektu – „Šanca na zamestnanie pre Bratislavský samosprávny kraj.“ V rámci týchto projektov ponúkajú vytvorenie pracovných miest pre obce, samosprávne kraje, rozpočtové a príspevkové organizácie a pre organizácie tretieho sektora. V týchto subjektoch je už dnes veľký počet voľných pracovných miest ako napr. zdravotná sestra, opatrovateľ, sanitár, upratovačka, kuchár, pomocný kuchár a mnoho iných. Na tieto pracovné miesta zamestnávatelia vhodných zamestnancov na úradoch práce nenájdu, lebo ich nemajú. A ak majú tak len veľmi nízky počet napr. ak zamestnávatelia potrebujú v Bratislave 80 opatrovateliek do zariadení sociálnych služieb, v evidencií majú 2 opatrovateľky, ktoré nevedno či budú mať záujem nastúpiť do práce.

Na tieto dva uvedené projekty má ministerstvo práce vyčlenených 51,9 mil. Eur. Ak vezmeme v úvahu súčasné tempo rastu ekonomiky a vychádzame z makroekonomických prognóz o pokračujúcom raste aj počas budúceho kalendárneho roka, sú tieto finančné príspevky iba plytvaním peňazí všetkých daňovníkov, ktorí poctivo platia dane. Tieto finančné príspevky by sa mohli ušetriť a zamestnávatelia by o nič neprišli alebo by sa mali použiť na skutočnú prípravu existujúcich nezamestnaných evidovaných na úradoch práce nastúpiť do práce a na udržanie si pracovného miesta.             

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo