Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. novembec 2017

Na čom v živote skutočne záleží

Evanjeliový úryvok poslednej nedele tohto liturgického roka (Mt 25,31-46) ponúka Božie kritériá hodnotenia ľudského života. Rozhodujúcimi nebudú naše hviezdne chvíle, ale všedné situácie bežného života.
Na čom v živote skutočne záleží

Žiadna idylka, ale Kristus – Vládca a Sudca

Celý evanjeliový úryvok začína slávnostnou scénou príchodu Syna človeka v sláve na konci sveta spolu s jeho anjelmi. Posadí sa na trón, tzn. je tu obraz Syna človeka nie ako trpiaceho Božieho služobníka, ale ako Pána dejín, Vládcu sveta, čo sa pripomína najmä na slávnosť Krista Kráľa, ktorú budeme v Cirkvi sláviť najbližšiu nedeľu. Zdôraznená je predovšetkým Kristova sudcovská úloha. Pred ním sa zhromaždia všetky národy (nikoho neminie), ale súdi jednotlivcov (zodpovednosť každej osoby).

Z tejto slávnostnej perspektívy sa evanjeliové rozprávanie nečakane mení na každodennú rutinu zo salaša, aby sa z obyčajného pastierského príkladu prevzali kritériá pre hodnotenie ľudského života. Ovce a kozy sa počas dňa pasú spolu, ale večer pri dojení a strihaní sa oddelia. Veta „ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ nehovorí o predurčení vopred niekoho, ale o vopred nastavených Božích kritériách. Ľudská sloboda rozhodnúť sa je nedotknutá.  Pri čítaní tejto časti si uvedomujeme, že evanjeliové texty nehovoria len o  milosrdnom odpúšťajúcom, súcitnom Ježišovi, ako, žiaľ, neraz chceme vidieť len túto jeho stránku. Kristus vystupuje ako Sudca a Pán, pred ktorého sa každý z nás bez výnimky postaví a predloží mu účet svojho života. 

Rozhoduje náš bežný život

Pred súdnym trónom Božieho Syna sa neriešia veľkolepé okamihy ľudských dejín, ich zmysel a správny historický výklad. Vymenované situácie ilustrujú bežné ľudské biedy, ktoré môžu človeka postihnúť v živote: hlad, smäd, pocestný-cudzinec, nahota, choroba, väzenie. Ide teda skôr o každodenné okamihy nášho bežného života. Postoj k nim pramení z lásky a súcitu. Už v Starom zákone sa vyzdvihuje správanie, ktoré Boh od človeka očakáva: „Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?“ (Iz 58,6-7) Utíšenie hladu a smädu bolo prvým základným prejavom lásky človeka k človeku. V Starom zákone máme veľa príkladov, ktoré vyzdvihujú pohostinnosť voči pocestným. Návšteva chorého sa považuje za náboženskú čnosť. Návšteva vo väzení bola v staroveku nevyhnutnosťou pre väzňa, aby mal čo jesť a piť.

Rozpoznávacím znamením je postoj k najposlednejším

Zarážajúce je, že tí, ktorým kráľ adresuje slová odmeny, ale aj trestu, nevedeli, že tie skutky (ne) robili aj pre samotného Krista: „Kedy sme ťa videli...“ Rozpoznávacím znamením je vzťah k „týmto mojim najmenším bratom“ (Mt 25,40.45). „Najmenším bratom“ je každý, koho sa niektorá z bied tohto sveta dotkla. Keď Ježiš hovorí o svojich učeníkoch, používa grécky výraz mikrós, mikróteros – malý, najmenší (Mt 10,42; 18,6). Ale tu je použité iné grécke prídavné meno eláchistos, čo doslova znamená najposlednejší, tzn. ktokoľvek, koho postihlo nešťastie. Práve s ním sa Pán stotožňuje! On ako Boh sa podľa týchto kritérií správal a zanechal nám príklad. Niekto by mohol úryvok intepretovať tak, že na vzťahu k Bohu vôbec nezáleží, stačí zostať na ľudskej rovine. Je potrebné pripomenúť Ježišovo prikázanie lásky k Bohu, z ktorého neoddeliteľne vychádza láska k blížnemu. Svojím posolstvom podobenstvo zodpovedá podobenstvu O boháčovi a Lazárovi (Lk 16,19-31), kde sa Ježiš nepýta, či Lazár bol žid alebo príbuzný, ale jednoducho bol človekom, ktorý sa ocitol  v núdzi. Podobne je to v podobenstve O milosrdnom Samaritánovi. Evanjeliový úryvok nám predkladá zmyslenie, čo je skutočné dôležité v našom živote, na čom záleží a čo máme robiť „teraz“, aby sme „raz“ obstáli pred Božím trónom. 

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pri šírení Kristovho evanjelia je potrebná kreativita

Pri šírení Kristovho evanjelia je potrebná kreativita

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele ponúka Podobenstvo o talentoch (Mt 25,14-30). Ešte aj dnes tretí sluha, ktorý s talentom neinvestuje a ukryje ho, je pre niektorých vzorom, podľa ktorého pristupujú k šíreniu evanjelia. Kristovo radostné posolstvo nie je muzeálny exponát, ktorý treba zakonzervovať.

Blog
V hlbokom predklone

V hlbokom predklone

Kto používa pre dosiahnutie svojho cieľa hlboký predklon riskuje, že dostane kopanec do najnápadnejšej časti tela. Slovenská republika mala enormný záujem na tom, aby sa Bratislava stala sídlom Európskej liekovej agentúry. Radšej sme to nekomentovali, aby sme neboli obvinení, že kvôli nám sme prišli o tú „slávu“. Do veci sa vložili zamestnanci tejto agentúry z radov LGBTI, pre ktoré sú krajiny východnej Európy vrátane Bratislavy nepríjemné. Ich obavy môžeme pochopiť, pretože je to naša LGBTI lobby, ktorá robí z vlastnej krajiny strašiaka kvôli hodnotám rodiny a manželstva. My na Slovensku si prajeme, aby sa nikdy neubližovalo osobám s iným cítením a nikto nezasahuje do ich súkromného života. Títo ľudia si zaslúžia úctu a prístup s láskou. Nedá sa však pochopiť, že v EÚ je prekážkou, ak zastávame tisícročné hodnoty, na ktorých bola doposiaľ postavená naša civilizácia. EÚ bola postavená na jednote v rozmanitosti. Takéto rozhodnutia dokazujú, že západ EÚ stále vníma východnú Európu ako menejcennú a jej hodnoty rodiny ako smiešne. Narastá tým rozdelenie a brázda, nie kvôli východu, ale kvôli rozhodnutiam západu.