Jana Eyrová oslavuje 170. narodeniny

Jana Eyrová oslavuje 170. narodeniny

Ešte ako dievčaťu mi priateľka zvykla nadhodiť otázku: „Vieš, čo by bolo dobre?“ A obidve sme so smiechom pripojili odpoveď „Keby si si prečítala Janu Eyrovú“. Detská fráza naznačuje, že aj autorka príspevku podľahla čaru jedného z najznámejších ľúbostných príbehov všetkých čias.

Román Jane Eyre vyšiel prvý krát v októbri 1847, pred 170 rokmi a autorka Charlotte Brontë ho vydala v Londýne pod pseudonymom Currer Bell. Príbeh Jany Eyrovej sa odohráva v priebehu približne 20 rokov jej života v niekoľkých prostrediach. Začína detstvom v Gateshead Hall, kde po smrti strýka žije sirota Jana ako nevítaná chudobná príbuzná. Desaťročná putuje do dievčenského sirotinca v Lowoode, kde tvrdo vládne puritánsky a lakomý správca Brocklehurst. Napriek hladu a zime tu Jana nachádza teplo priateľstva a vzťahov so spolužiačkami a učiteľkami. Ako mladá učiteľka prichádza na panstvo Thornfield Hall učiť chovanicu Edwarda Fairfaxa Rochestera a nový zamestnávateľ sa javí byť nevšedný, dôvtipom a skúsenosťami obdarený muž, ktorý ale vie byť i štipľavý, pyšný a predovšetkým, značne nepredvídateľný. Podobajú sa: fyzická krása chýba, zato intelekt, um, odvaha i statočnosť žiaria nadmieru. A medzi zamestnávateľom a „platenou podriadenou“ vzniká priateľstvo. Presnejšie, Rochester ihneď spozná v Jane „dobro, ktoré hľadal 20 rokov“, pred ňou však predstiera sympatie voči pyšnej slečne Ingramovej. Napokon sa vyvolenou prekvapivo stáva Jana. Počas svadobného obradu vyjde na povrch desivé tajomstvo a dráma, ktorá Janu postaví pred najťažšiu dilemu jej života: voľbu medzi láskou k mužovi, už ženatému so šialenou a starostlivo ukrývanou ženou a svedomím, ktoré jej velí odísť. Jana volí svedomie a – napriek prosbám i hrozbám, dojemným vyznaniam či priznaniam domáceho pána o podvode, ktorý bol na ňom spáchaný a o jeho vrúcnej láske k nej – opúšťa Thornfield a začína žiť vo vzdialenom Mortone. Tam nečakane nachádza rodinu, bratranca St. Johna Riversa a sesternice Dianu a Mary. Bratranec sa pripravuje stať misionárom a žiada Janu o ruku, tá však manželstvo bez lásky odmieta. O získané dedičstvo po zomrelom strýkovi sa Jana šľachetne rozdelí s rodinou a napokon sa znovu stretne s milovaným Rochesterom v dome na Ferndeane, kde Rochester žije už po smrti manželky, dokaličený a slepý. V závere popisuje Jana svoje rodinné šťastie, kde s drahým mužom boli obdarení potomstvom a Rochesterovi sa dokonca na jedno oko vracia zrak. 

 

Symbolika, dialógy, symbióza romantizmu i realizmu, Boh a Jana

Čo v románe hodnotiť najviac? Človeku sa žiada pohrať so symbolikou: Pyšný Gateshead s neschopnosťou dovidieť si ponad špičku nosa evokuje „bránu v hlave“, uzavretú myseľ. Lowood, jednoduchý, surový, hlboký, presne vystihuje pobyt v sirotinci. Thornfield je vskutku „tŕňové pole“ hlavnej hrdinky – stretá tu najväčšiu lásku i bolesť života. No aj Rochester musí prejsť týmto poľom, aby si zaslúžil lepší život – o ktorý v závere románu pokorne prosí Boha. Moor House, či „dom na slatinách“? - kde sa zničená Jana uchýli, takmer umrie, no láska rodiny ju vráti do života. Lahôdkou sú tu duchaplné konverzácie, v ktorých Jana Rochesterovi zdarne sekunduje. Autobiografické črty spisovateľky spolu s prvkami realizmu a romantizmu tvoria zaujímavú zmes reálneho prostredia a romanticky tajomnej atmosféry. A v celom príbehu sa akoby zahalená v opare vznáša Božia prítomnosť. Jana si k Nemu hľadá cestu, predierajúc sa trápením v Gatesheade či v Lowoode, kde sa jej Božia blízkosť dotkne v podobe priateľky Heleny i celého spoločenstva. Pri stretnutí so životnou láskou ju čaká skúška najťažšia: ona dilema, či zvoliť lásku a časom trpký osud hoc dobre zaopatrenej, no predsa len milenky, alebo odísť a opustiť to jediné, čo v živote milovala. Jana volí odchod, ktorý ju takmer stojí život. Ale napokon je odmenená šťastím, možno práve preto, že bola Komusi verná a dokázala sa zriecť aj toho najdrahšieho, len aby nestratila čistotu duše...

 

Komunisti vyškrtli dialógy o Bohu a dve hodiny filmu na príbeh nestačia

Príbeh očaril čitateľov po celom svete a dočkal sa mnohých filmových, televíznych i divadelných spracovaní. Zrejme prvým bol nemý film z roku 1910, známy bol aj film z roku 1943 s obľúbeným Orsonom Wellesom v úlohe Rochestera. Prakticky v každom desaťročí od začiatku 20. storočia až dodnes možno nájsť nejaké spracovanie. Názory na obľúbenosť sa rôznia, avšak možno konštatovať, že najvernejšie spracovania sú tzv. minisérie, ktorých celková minutáž sa pohybuje v rozmedzí okolo 4-5 hodín. Je nemožné ukázať celú komplexnosť diela, jeho prostredia, poetiku pôvodných dialógov i hĺbku drámy oboch hrdinov, či ďalšie postavy románu na časovej ploche 2 hodín. A v neposlednom rade je trochu smutné, že dnes sa v postave hlavnej hrdinky akcentuje len akýsi „feministický výťah“ jej osobnosti. Vyzdvihuje sa inteligencia, pevná vôľa, odvaha či emancipácia – čo sú samozrejme pozitívne črty jej charakteru. Avšak čoraz viac chýba Janin vzťah k Bohu, čoraz viac absentuje dôraz na večné hodnoty – ktorý človeku prináša zdravý nadhľad a pomáha najmä v čase skúšok. A postava Rochestera – ktorého fanúšičky románu tak milujú – sa dôsledkom často nedostatočnej časovej kapacity filmovej verzie nie vždy rozvíja a rozvinie tak, akoby mala. Je to škoda, pretože pozorovať celú škálu Rochesterovej povahy (pýchu, povýšenosť, energiu, sarkazmus, iróniu, hnev, prchkosť ale i bolesť, zúfalstvo, lásku, nehu, radosť, statočnosť) a najmä jeho prechod od odmeranosti cez priateľstvo k láske (a ponad to všetko sa ako zlatá niť neustále vinie jeho nevyspytateľnosť) je veľkým pôžitkom. Ale na to všetko treba čas. Podobný pocit som mala aj z nedávneho spracovania v Slovenskom národnom divadle, kde tvorcovia v inscenácii síce zaujímavo prepojili román s autobiografiou spisovateľky, avšak toto zákonite ovplyvnilo kvalitu románového príbehu. A žiaľ, Robert Roth urobil z postavy Rochestera niečo na spôsob „kaviarenského floutka“. Vydesene som hľadala, kam sa podela Rochesterova mužnosť a vnútorná sila. A napokon, na margo Božej prítomnosti v románe bolo zaujímavé zistenie, že niektoré staršie knižné vydania (napr. verzia z roku 1964, vydali Mladé letá, Bratislava) takmer úplne vyškrtali pasáže o Bohu – takže prečítať si po roku 1989 originál, prípadne sa neskôr dostať k novému slovenskému prekladu, bolo pre čitateľa iste nielen zaujímavým objavom, ale i románové kontexty nabrali odrazu iné kontúry.

 

Nedať sa odradiť prvotným neúspechom

Charlotte Brontëová (1816 – 1855) sa narodila v anlickom Yorkshire, na fare v Thortone ako tretia dcéra zo šiestich detí anglikánskemu reverendovi Patrickovi Brontë a jeho žene Marii. Dievčatá študovali vo viacerých internátnych školách a Charlotte neskôr pôsobila ako učiteľka i guvernantka v rodinách. Spolu so sestrami Emily a Annou sa venovali vlastnej tvorbe a v roku 1846 vydali sestry zbierku básní pod mužskými pseudonymami. Zbierka bola neúspešná. Sestry to však neodradilo a o rok neskôr vydala každá z nich svoj vlastný román, opäť pod mužským pseudonymom: Charlotte Jana Eyrová, Emily Búrlivé výšiny a Anna Agnes Greyová. Román Jana Eyrová už v tom čase slávil veľký úspech. Okrem neho napísala spisovateľka neskôr romány Shirley, Villette, či Profesor. V roku 1854 sa Charlotte Brontëová vydala za otcovho vikára, Arthura Bella Nichollsa. V roku 1855 (v čase prvej gravidity) zomrela, údajne na tuberkulózu alebo týfus.

Takže priatelia, viete, čo by bolo dobre? :)

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora