Kto to vlastne v tých voľbách do VÚC vyhral?

Podľa vyjadrení z posledných dvoch týždňov, majú tohtoročné voľby do VÚC viac víťazov, ako by človek čakal. Len skutočný víťaz je ticho...

Tak. A máme to za sebou. Voľby sa skončili – sláva víťazom, česť porazeným!

Teda, kto je vlastne porazeným – a kto je teda víťazom?

Hneď po voľbách sa začali objavovať víťazi – áno, nie jeden, ale hneď viacerí. Najprv sa voľby vyhodnotili ako víťazstvo pravice a hneď aj ako výhra OĽaNO. Potom ako víťazstvo KDH. Ako posledný sa k víťazstvu prihlásil aj náš premiér so svojim Smerom. Ale sú to naozaj víťazi?

Čísla sú jednoznačné. Smer má síce najviac poslancov spomedzi politických strán, ale kým v roku 2013 získal 162 mandátov (toto číslo spomenul pán premiér na svojej slávnej tlačovke),  dnes ich má 88 –  čo je takmer o polovicu menej. O prepade pri voľbe županov škoda hovoriť – z doterajších šiestich SMER získal dvoch. Nie som si istý, či takto vyzerá víťazstvo...

OĽaNO by sa dalo počítať k víťazom – získalo predsa dvoch županov v Trnave a v Žiline a vyhrali aj ďalší, ktorých podporovalo. Všetky koalície, v ktorých bolo OĽaNO, získali spolu 105 poslancov (z nich má KDH 47, na ostatné strany teda „zostalo“ 58 poslancov). Kto je však OĽaNO – nezávislé osobnosti? A kto je to „osobnosť“ – ten, čo sa tak sám nazve? Nepatrí OĽaNO skôr k „nezávislým“ aj kvôli spôsobu výberu kandidátov do volieb?

KDH má po dlhej dobe úspech pri voľbe župana – Milan Majerský v Prešove vyhral naozaj výrazným rozdielom, podobne ako v roku 2001 Rudolf Bauer v košickom kraji. Pri voľbe poslancov však aj vďaka stavu v hnutí pokračuje trend postupného úbytku zvolených poslancov. Oproti roku 2013 má KDH o 20% menej mandátov, čo naozaj nemožno označiť za víťazstvo.

Hovorí sa o víťazstve pravice – ale kto vlastne reprezentuje tohto víťaza? Dá sa hovoriť o tom, že KDH a SaS sú pravicové, ale aj súčet ich poslancov má ďaleko od víťazstva. Pri OĽaNO by som s charakteristikou pravicovosti váhal. A pri nezávislých kandidátoch – teda NEKA, ako sú na kandidátkach označení – tam už naozaj neviem, či sa dajú počítať k pravici, veď sami o sebe hovoria, že sú „nezávislí“...

A sme, myslím, pri víťazovi – áno, podľa mňa vyhrali NEKA, aj keby sme k nim nepočítali OĽaNO. V minulých voľbách získali „nezávislí“ 78 mandátov a dnes ich majú 161, čo je viac ako dvojnásobok - a k tomu aj prvého župana. Zo všetkých zvolených poslancov je to 38,7%, čo je výsledok, o ktorom sníva každá politická strana. Pri takomto výsledku sa už naozaj dá hovoriť o víťazstve. Problém však vidím v tom, že neviem, kto to vlastne vyhral: vyhrali nezávislí, ktorí vo viacerých predošlých voľbách kandidovali za rôzne strany a dnes ich podporil v kampani neznámy sponzor a oni objavili svoju „nezávislosť? Alebo vyhrali nezávislí, o ktorých vlastne ani nevieme, čo chcú dosiahnuť, okrem toho, že sami seba považujú za tým „čistých“ v porovnaní so „špinavými“ politikmi? Alebo vyhrali „nezávislí“, ktorí sa vďaka fungovaniu svojich strán nedostali na kandidátku a tak do toho išli sami? A od čoho sú vlastne nezávislí?

Ak sa niekto rozhodne kandidovať za nejakú stranu, priznáva vlastne „farbu“ – aj s rizikom, že nebude všetkým sympatický a tým zníži svoje šance. Niežeby „stranícky kandidát“ nemohol sklamať! Mňa fascinujú skôr tie obrovské nádeje vkladané do „nezávislých“. Keby ľudia boli stroje, veril by som nezávislosti. Ale ľudia sú ľudia a nezávislý nie je nik – najmä, ak sa zaňho sám vydáva.

Trend vyzerá jasný – budúcnosť patrí nezávislým...

Môžem sa síce mýliť, ale nemyslím si, že je to práve ružová budúcnosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo