Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. novembec 2017

Potulky životom v Poľsku

Posledný prázdninový týždeň. A ja sa nachádzam v Medjugorií s mojimi priateľmi. Radosť, pokoj a Panna Mária, toto všetko nás pritiahlo na spomínané miesto. A my si to plnými dúškami užívame. Vôbec nemyslím na to, že o pár týždňov sa rozlúčim presne s týmito ľuďmi a rodinou. Že mojim druhým domovom sa stane na štyri a pol mesiaca hlavné mesto Poľska-Varšava. Po príchode domov z dovolenky to všetko začalo. Rýchly zápis na mojej domácej univerzite, balenie, posledné stretnutie so spolužiačkami, ktoré ma prišli navštíviť až domov- do Kaplny. Všetko mi trošku uľahčovalo to, že spolu so mnou toto všetko prežívali aj moje priateľky od detstva, ktoré sa tiež prihlásili na takéto šialené dobrodružstvo. Odchod bol veľmi dramatický, babka neudržala slzy a s ňou ani ja. Posledný víkend som strávila s rodičmi vo Varšave, ktorí boli ochotní ma odviesť keď videli všetku moju batožinu. (vlastne celý šatník išiel so mnou 😊) V nedeľu 17. septembra začína moja misia vo Varšave.
Potulky životom v Poľsku

Prvé týždne som si vôbec neuvedomovala, že tu môžem zažívať misiu. Skôr som sa zameriavala na seba samú, na boj o prežitie keď som nevedela zapnúť práčku, na to že som nemala v chladničke nič na jedenie a obchod bol už dávno zatvorený.  Obdivovala som krásy Varšavy, plakala som pri obrovských fotografiách vojakov, ľudí z druhej svetovej vojny, ktorými je zahalené centrum tzv. staré mesto Varšavy. Vďaka tomu, že väčšinu času chodím peši, môžem pozorovať a sledovať život obyvateľov, študentov, turistov. Ako si ráno kupujú pazcku (buchtu) u milej tety v metre alebo pomáhajú starším ľuďom prejsť cez prechod pre chodcov na širokých alejach.

Nebývam na internáte spolu s erasmákmi ale bývam v dome rehoľných sestričiek. (zatiaľ ma nezlákali na ich cestu 😊) Mám skvelú spolubývajúcu Olu. Práve pri nej som si prvý krát uvedomila, že toto je moja misia. Pekný a pokojný týždeň sa striedal s uplakaným a priam depresívnym týždňom kedy som neodpisovala na správy na sociálnej sieti a jedla som čokoládu každý druhý deň. Raz večer, keď som nešťastná z mojej samoty a z môjho strachu sa s niekým rozprávať po anglicky ležala v posteli, započula som vzlyky. Opýtala som sa Oli čo sa stalo. Ona mi zo snahou sa usmiať povedala, že nič, môžem pokojne spať. Na ďalší deň mi povedala o čo išlo. Ona tiež pociťovala smútok, stres a samotu, pritom býva asi 150 km od Varšavy. A vtedy som si povedala, že musím niečo urobiť. Toto nie je spôsob ako prežiť Erasmus a celkovo každý jeden deň. Tak som sa pohltila do čítania knižiek a do každodenného ruženčeka. (Ja tu mám času ako maku takže by som si mohla dať aj všetky štyri, ale tak ďaleko nie som). Možno si poviete, že čítanie je také normálne a.... Ale nie u mňa nie. Ja patrím do generácie, v ktorej filmy sú oveľa zaujímavejšie a my ,,nemáme,, čas čítať knihu keď vieme ,že o pár mesiacov bude aj sfilmovaná. Začalo ma to upokojovať a necítila som sa osamelo. Vlastne som sa začala viac socializovať a rozprávať sa s inými študentami. O dva dni na to, som zostala v šoku. Večer sme vždy každá hľadela do svojho počítača a riešili si svoje veci. V ten večer sa Ola pripojila ku mne. Oprášila knižku od prachu a začala ju čítať. Zapálila som sviečku, našu jedinú dekoráciu v izbe. Každý večer to nie je ale rozhodne si všímam, že obe sa snažíme obmedziť počítač a venovať sa čítaniu alebo sa rozprávame o tom čo sme zažili a aké máme plány.  Vlastne vtedy som si uvedomila, že to nebola zmena len pre mňa ale ovplyvnila som aj moju kamarátku. Mám z toho obrovskú radosť.

Som v polovici môjho pobytu. Tu, na Varšavskej univerzite, nemám veľa povinností čo sa týka zadaní alebo prezentácii. Skôr ma začínajú tlačiť termíny zo slovenskej strany. Dni už nie sú také prázdne a teším sa z každej maličkosti. Perlička na záver. Poslednú nedeľu som bola na anglickej sv. omši a mám z nej neskutočne krásny zážitok. Žive anglické gospelové piesne spievané zborom bolo to, po čom som túžila. A k tomu všetkému, kňaz zakončil kázeň s výrokom Don Bosca. Vtedy mi srdiečko podskočilo. A ja som sa cítila ako doma- v oratku.

Neľutujem moje rozhodnutie ísť na Erasmus a ani moju destináciu- Poľsko. Vďaka tomu sa nielen osamostatňujem ale i premýšľam nad všetkým a prehodnocujem. Niekedy mi to ide krkom a už sa motám vo všetkých mojich pocitoch a myšlienkach ale stojí to za to. 

Autor: Kristína Ivančíková

Inzercia

Inzercia

Vides Slovensko, je časťou medzinárodnej misijnej organizácie Vides, so sídlom v Ríme. Venujeme sa rozvoju a výchove mladých, najmä najchudobnejších. Na slovensku pôsobíme ako projekt neziskovej organizácie Laura, združenie mladých.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pojizdka v Ukrajinu

Pojizdka v Ukrajinu

Je ráno 27. októbra 5:20. Už znova mi zvoní budík. Zoberiem mobil a posuniem si ho o 10 minút. Rada sa riadim heslom kresleného zajaca Bobka z kúzelníkovho klobúka: „Ale ja mám ešte noc.“ :) Pri opätovnom zvonení budíka mi už začalo svitať, dnes predsa nejdem do práce, ale na Ukrajinu. Po chvíľkovom rozmýšľaní, či si ešte predsa len neposuniem budík som porazila svoju lenivosť a vstala som. Začína sa predĺžený víkend na Ukrajine plný upratovania, stretnutia s mladými a stretnutí s priateľmi.

Blog
Nenápadní hrdinovia: „Nestačí zjesť väčší kus chleba, ale...“

Nenápadní hrdinovia: „Nestačí zjesť väčší kus chleba, ale...“

"Napriek množstvu dní strávených pri písaní našej práce, sme získali mnoho skúseností, zážitkov a poznatkov, ktoré nám nikto nikdy nevezme. Mali by sme si brať príklad z ľudí, ktorí sa nebáli práce, ochotne robili všetko pre to, aby mohli zabezpečiť svoju rodinu a dokázali sa začleniť naspäť do bežného života," aj tieto slová budú počuť účastníci slávnostnej študentskej konferencie v Košiciach.

Blog
Hodnoty

Hodnoty

Minule ma upútala jedna veta v časopise: „Kto sa nerozviedol, akoby v slovenskom šoubiznise ani nebol.“ Žiaľ je to pravda a nejedná sa len o manželské páry, ale aj o rozchody s partnerom po dlhoročných vzťahoch. Otázka ani tak neznie prečo, lebo každá dvojica má svoj vlastný dôvod, skôr, čo je skutočnou prapríčinou rozpadu.