Nenápadní hrdinovia: „Nestačí zjesť väčší kus chleba, ale...“

Nenápadní hrdinovia: „Nestačí zjesť väčší kus chleba, ale...“

"Napriek množstvu dní strávených pri písaní našej práce, sme získali mnoho skúseností, zážitkov a poznatkov, ktoré nám nikto nikdy nevezme. Mali by sme si brať príklad z ľudí, ktorí sa nebáli práce, ochotne robili všetko pre to, aby mohli zabezpečiť svoju rodinu a dokázali sa začleniť naspäť do bežného života," aj tieto slová budú počuť účastníci slávnostnej študentskej konferencie v Košiciach.

Študenti z celého Slovenska zavítajú dňa 16. novembra do Košíc. Odprezentujú práce a v skorých ranných hodinách v Deň boja za slobodu a demokraciu sa vyberú na cestu do Rumunska. Prečo? Lebo Slovensko nemá Múzeum obetí komunistického režimu. Rumunsko áno. A tak študenti už o 4 hodine ráno pocestujú do mestečka neďaleko rumunsko - ukrajinských hradníc.

Bude to odmena za ich námahu. Za prezentovanie prác. Za napísanie príbehov, ktoré by bez nich neboli spísané, vypovedané. A čo sa v nich píše? Sú to príbehy nenápadných hrdinov, ktorí vzdorovali obdobiu neslobody. Čítajte s nami:

„Oni by neboli podpísali ani v tom 62-om roku, len ja už som sa išla vydávať a nechceli nám dať ani zakáľací list, ani nič, že keď nepodpíšu. To už bol vrchol. Podpísali s tým, že prídu z tej železnice na družstvo robiť. A aj tak bolo, prišli robiť na družstvo. Do družstva sme potom dali zvyšné role, kravu, kone."

"Ak si odmyslíme 26 mesačnú namáhavú a málo platenú fyzickú prácu, zlé podmienky, šikanovanie z radu veliteľov, ale aj neskoršie problémy so zamestnaním a bývaním, jedna vec je pre nás najtragickejšia. Zákaz vstupu do svojej rodnej obce, miesta, kde sú ukryté všetky spomienky z detstva. Rodina, miesto kde patríš, kde túžiš spočinúť naveky..."

"Keď sme dostali rozkaz prísť do barakov, boli sme zhrození. Vyzeralo tak ako po nejakej smršti. K tomu dodávam, že v cele nás bývalo 20 až 40 ľudí.(...) Malé poháre, v ktorých sme mali ešte menšie zásoby potravín, masti a lekváru, boli pohádzané do prostriedku cely.(...)...zničili všetko, aby hladujúci väzni boli týraní až k zúfalstvu."

,,Prečo si ohováral súdruha Stalina?´´ ,,Ja som to o ňom predsa nikdy nepovedal!´´ ,,Aha, takže on ti nestojí za reč?´´

„Je dôležité nielen zjesť väčší kus chleba, ale zjesť ho slobodne. To je to pravé.“    

Milí priatelia, pozývame Vás na IX. ročník slávnostnej študentskej konferencie, ktorá sa bude konať v DKC Veritas v Košiciach 16. novembra 2017 – v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu.

Sme vďační hlavne učiteľom a študentom za ich nasadenie, trpezlivosť, vďačnosť voči tým, ktorí nám (slovami Antona Srholca) svojimi postojmi prinavrátili slobodu.

V tomto roku bude od 8.30 do 12.30 hod. odprezentovaných rekordných 22 prác študentov z Prešova, Kežmarku, Novej Bane, Banskej Bystrice, Martina, Žiliny, Novej Dubnice, Bratislavy, Humenného.

Príďte s nimi objaviť životné príbehy statočných mužov a žien. Študenti v tomto roku napísali práce o týchto “nenápadných hrdinoch”: Michal Gustáv a Mária Sušilovci, Štefka Záhumenská, Anton Tomík, Zuzana Bacigálová, Zoltán Antal, Jozef Molčányi, Vladimír Pavel Čobrda, Jozefína Šályová, Jozef Hanko, Jozef Strašík, Štefan Milovan Kraker, Milan Sojka, Emil Toma, Emanuel Filo, Ján Paulíny, Jozef Garbier, Karol Vrábel, Jozef Sádovský, Milan Pacík, Michal Otto Janko, Jozef Gazda a Anna Greňová.

Tešíme sa na vás!

Konferenciu bude možné sledovať naživo aj cez online prenos na adrese: livestream.com/filmasro.

Ďakujeme všetkým za podporu.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo