100 rokov VOSR a červení kapitalisti

100 rokov VOSR a červení kapitalisti

Výstrelom z Aurory začala Veľká Októbrová Socialistická Revolúcia, v ktorej komunisti sľubovali vybudovať raj na zemi. Namiesto toho priniesli miliónom ľudí peklo zrovnateľné s 2. svetovou vojnou. Po sto rokoch sú z komunistov veľkokapitalisti, často bezohľadnejší než tí, ktorých kritizoval Marx a Lenin. Napriek tomu im mnohí podnes veria.

Keď som chodil na základnú školu, bolo mi ľúto, že ma rodičia nebrali na lampiónový sprievod, ktorým v Bratislave 7. novembra vrcholili štátne oslavy VOSR. Postupne som to pochopil. Ako maturant som už polemizoval s kamarátom, ktorý tvrdil, že ten socializmus, (komunistický, lebo iný sme nepoznali) by bol celkom dobrý, keby režim nepotláčal náboženskú slobodu. Oponoval som, že celý systém je zlý a pomýlený vo svojej podstate, a boj proti Cirkvi je len toho súčasťou.

Na vysokej škole sme mali 4 roky povinné skúšky z dejín komunistického hnutia, komunistickej politickej ekonómie, marxistickej ateistickej filozofie a tzv. vedeckého komunizmu. Samozrejme všetko v interpretácii komunistickej propagandy. Všetky som spravil medzi najlepšími. Nie preto, že by som tomu veril, ale preto že som tomu rozumel, a poznal aj to, čo sa na škole neučilo. Najprv hlavne vďaka otcovi a rodinným skúsenostiam s temnou stranou komunizmu, potom i vlastným štúdiom.

Teraz sa občas divím tomu, že aj štvrťstoročie po páde komunistickej diktatúry a jej cenzúry, v čase slobodných informácií a po skúsenostiach s vládou komunistov, u nás i na celom svete, toľkí nechápu podstatu komunizmu, a podnes veria jeho ideológii a komunistom. Zrejme to potvrdzuje pravdivosť jednej z najlepších definícii, ktorú sme si vtedy hovorili, že komunizmus je víťazstvo ideológie nad zdravým rozumom. Dôsledok je, že komunisti fakticky podnes ovládajú (nie len) Slovensko, čo výrazne zhoršuje kvalitu nášho života. ( https://blog.postoj.sk/27770/krestania-su-v-kazdej-strane-ale-slovensko-ovladaju-komunisti )

Preto pripomeniem aspoň niektoré podstatné vlastnosti a postupy komunizmu.

Komunizmus ako nacizmus

Výstrel z Aurory začal pred 100 rokmi komunistickú revolúciu, ktorá za 80 rokov na celej Zemi zabila viac ľudí než 2. svetová vojna. Čierna kniha komunizmu (Le livre noir du communisme), ktorú vydal kolektív francúzskych historikov pri príležitosti 80. výročia VOSR, uvádza 85 až 100 miliónov ľudí. Najviac obetí si vyžiadal komunizmus v Číne (okolo 60 miliónov). V Sovietskom zväze asi 15 miliónov vrátane 2-3 miliónov obetí násilnej kolektivizácie najmä na Ukrajine, a ďalších, ktorých zabili politické vraždy, popravy a kruté podmienky Gulagov. V Kambodži a Severnej Kórey komunisti vyvraždili asi 20% vlastného národa, začínajúc inteligenciou a veriacimi.

Na porovnanie – 2. svetová vojna pripravila o život 73 miliónov ľudí. Leninova Čeka a Stalinovo NKVD / KGB bolo rovnako zločineckým nástrojom totalitnej diktatúry ako Hitlerovo Gestapo. Od Moskvy a ruských komunistov sa učili aj československí komunisti a naša ŠtB, ako to jasne povedal K. Gottwald už v r. 1929: „My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“

Komunizmus, ktorý tvrdo presadzoval „vedecký ateizmus", zničil za sto rokov viac ľudských životov, než náboženské vojny za tisíc rokov. Komunistické režimy sú podnes spolu s Islamským štátom najväčšími a najbrutálnejšími porušovateľmi ľudských práv.

Komunizmus = moc a násilie

Obrovské násilie, utrpenie, ničenie kultúry a morálky a milióny obetí nie sú náhodným omylom komunizmu, ako niektorí podnes tvrdia, ale zákonitým dôsledkom jeho ideológie. Stalin, Pol-Pot či Kim Ir Sen, a ich banda násilníckych prisluhovačov nie sú popretím, ale prirodzeným pokračovaním Lenina a jeho boľševikov.

Podstatou komunizmu totiž nie je vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti, ale násilie totalitnej diktatúry, ktorým to chce dosiahnuť. Súčasťou filozofie ateistického materializmu z ktorej vychádza je morálny relativizmus, ktorý ospravedlňuje akékoľvek násilie v mene vlády komunistickej strany a ňou sľubovaných cieľov. Dokazuje to aj Leninova definícia: „Diktatúra proletariátu je úporný boj, krvavý aj nekrvavý, násilný aj mierny, vojenský aj hospodársky, pedagogický aj administratívny proti silám a tradíciám starej spoločnosti.“ Aj revolučné heslá: „Keď sa rúbe les, lietajú triesky". „Železnou rukou privedieme ľudstvo ku šťastiu".

Karel Čapek výstižne napísal: „Poslední slovo komunismu je vládnout a nikoli zachraňovat; jeho velikým heslem je moc a nikoli pomoc." (Proč nejsem komunistou, 1924) S tým ladí aj vyjadrenie nášho premiéra exkomunistu Fica z r. 2010: „Keď ide o moc, tak neexistuje žiadna morálka ani etika" Preto pápeži už od prvej sociálnej encykliky z konca 19. storočia kritizujú socializmus a zvlášť komunizmus, lebo prinášajú rozvrat kresťanskej civilizácie, a nimi presadzované spôsoby riešenia sociálnych problémov sú neúčinné a nespravodlivé.

Socialisti a cesta k moci

Väčšina ľudí nielen na Slovensku sa podnes nepoučila z toho, ako sa Leninovi boľševici dostali k moci. V ruskom parlamente (Štátna duma), ktorý vznikol po revolúcii v r. 1905, bolo niekoľko socialistických strán, pričom Leninovi a Stalinovi boľševici tvorili radikálne krídlo jednej z nich. Väčšinu získali v podstate tak, že sa spojili s niektorou z ostatných strán, aby inú odstránili, a potom zlikvidovali aj svojich bývalých spojencov. Napríklad aj tak, že keď neprešiel ich návrh v Dume, ukončili zasadanie, po odchode časti poslancov zvolali nové, kde im už návrh prešiel, a keď nespolupracujúci poslanci prišli domov zatkli ich.

Tieto metódy výborne opísal český historik Jan Slavík v knihe "Leninova vláda" (1924), ktorú zostavil na základe originálnych dokumentov, listov, vydaní ruských novín z tých čias. (a ďalších dielach) Čítal som ju už za komunizmu, vďaka môjmu otcovi, ktorý si vybavil prístup aj do bežnej verejnosti neprístupného oddelenia Univerzitnej knižnice. Skvelé čítanie, zvlášť v porovnaní s oficiálnou propagandou používajúcou manipulatívny výber z x-tého prepracovaného vydania Leninových spisov a moskovských propagandistov.

Rovnako sa komunisti dostali k moci aj v Československu po 2. svetovej vojne. Vo vláde Národného frontu, ktorá koncom vojny nahradila Benešovu exilovú vládu, ich viac krát podporili socialistickí poslanci. (vrátane odmietnutia amnestie pre J. Tisa https://www.postoj.sk/23176/ako-slovenski-nacionalisti-zradzaju-odkaz-prezidenta-tisa) Po prevrate vo februári 1948 svojich bývalých spojencov zlikvidovali - až po popravu Milady Horákovej. Uľahčila im to aj nejednotnosť demokratov. Tá sa opakuje aj v politickom boji proti Smeru exkomunistu R. Fica.

Likvidácia vnútorného nepriateľa

Viktor Kravčenko, komunista a vysoký sovietsky funkcionár, ktorého vyslali do USA koordinovať vojnovú pomoc USA sovietom, o čistkách, ktoré oslabili krajinu krátko pred vojnou: „... Počet ľudí v koncentračných táboroch a kolóniách nútených prác bol taký vysoký ako nikdy predtým. Niektorí blízko Kremľa stojaci komunisti odhadovali počet otrockých robotníkov na vyše 15 miliónov. … Zo 757 členov Najvyššieho sovietu, čo sa v zahraničí chápe niekedy ako „ruský parlament“, prežilo túto búrku len niekoľko desiatok osôb. V takzvaných autonómnych republikách bolo pustošenie ešte krvavejšie. Hornú vrstvu tamojších vládnych a straníckych štruktúr na príkaz Moskvy bez výnimky zlikvidovali, čo je postačujúca ilustrácia ich údajnej autonómie. … Ich vedúce elity a najnadanejšie osobnosti postrieľali, uväznili, vyhnali, alebo ich pozbavili akéhokoľvek vplyvu. … každá z obetí mala príbuzných, priateľov a ľudí na nich závislých, ktorí znášali dôsledky. … kremeľská banda vybojovala s vlastnou krajinou hroznú vojnu.

Koniec tohto dlhého vraždenia naznačovalo vydanie nových dejín strany. … tento dokument pravdepodobne nemá obdobu … v ňom nehanebne zrevidovali polstoročie ruských dejín. To neznamená, že jednoducho sfalšovali niektoré fakty, alebo ich interpretovali svojim spôsobom, znamená to skôr, že úmyselne postavili dejiny na hlavu, určité udalosti vymazali a vymysleli si nové fakty. … Všetky knihy, písomnosti, a múzejný materiál, ktoré odporovali tomuto výplodu …. zmizli bez stopy. A navyše, žijúci svedkovia, pokiaľ to len bolo možné, boli zlikvidovaní.“ („I Chose Freedom“ - Zvolil som slobodu, 1946, slovensky 2012 s názvom Žil som pod červenou hviezdou") Takéto pramene a v jemnejšej forme i postupy podnes šíri ruská a komunistická propaganda.

Soft formou takejto manipulácie dejín je aj súčasnou vládnou koalíciou schválená zmena zákona o ÚPN, ktorá má redukovať jeho hlavnú úlohu - objasňovať zločiny totalitnej diktatúry a obmedziť vplyv a moc ich aktérov.

3 druhy socializmu

Poznáme 3 základné druhy socializmu. Demokratický, ktorý úprimne či z nevyhnutnosti rešpektuje slobodu občanov a základné princípy liberálnej demokracie, komunistický, ktorý demokraciu likviduje, a nacionálny, ktorého brutálnu podobu realizoval Hitler.

Nacisti sa v mnohom učili od komunistov. Profesor Guido Knopp, vedúci oddelenia najnovších dejín nemeckého TV programu ZDF odhalil, že Hitler bol v roku 1919 stúpencom komunizmu. Dokazuje to filmový záber z komunistickej demonštrácie v Mníchove, na ktorej sa zúčastnil, a ktorý Knopp objavil v tajnom filmovom archíve v Moskve. ( https://www.sme.sk/c/2134600/zaber-z-filmoveho-archivu-potvrdil-adolf-hitler-zacinal-ako-komunista.html#ixzz4xqrEuzjA ) Pius XI. v r. 1937 odsúdil obidva režimy a ideológie špeciálnou encyklikou, čo zopakovali aj jeho nasledovníci až po Jána Pavla II. a Benedikta XVI.

Západní "demokratickí" socialisti napriek všetkému takmer vždy privierali oči nad zločinmi komunizmu, a východných komunistov viac či menej podporovali. Napríklad v roku 1957, na 1. svetovej konferencii komunistických strán v Moskve, francúzsky delegát M. Thorez a Talian P. Togliatti hlasovali za trest smrti pre bývalého šéfa maďarských komunistov Imrého Nagya, ktorý bol na čele protisovietskeho povstania v roku 1956.

Mnohí z nich nezmenili postoje ani potom ako Chruščov 13.2.1956 prečítal prelomovú reč o zločinoch stalinizmu, ani po sovietskej okupácii Československa v r. 1968, ani po páde Železnej opony v r. 1989. Viera v komunizmus či socializmus u nich plní funkciu ateistického náboženstva.

Paradoxom súčasnosti, na Východe i Západe je, že zatiaľ čo nacizmus a fašizmus väčšina odsudzuje, rovnako zločinný komunizmus a jeho nositeľov a dedičov akceptuje vo vedení štátov, médií, ekonomiky aj škôl. Aj to výrazne formuje podobu nášho postkomunistického kapitalizmu a biednej demokracie. Aj na Slovensku podnes chýba „Norimberský“ proces s našou totalitnou minulosťou. ( https://blog.postoj.sk/18925/po-prilis-neznej-revolucii-nam-chyba-norimbersky-proces )

Úspechy socializmu

Naši komunisti svoju diktatúru označili ako "ľudovú demokraciu" a "reálny socializmus". Je pravda, že v Sovietskom Zväze aj u nás mnohé vybudovali a zlepšili. Milióny za to však zaplatili slobodou, životom, zničenými rodinami.

Objektívne zhodnotenie ich úspechov však nie je v porovnaní toho ako vyzeralo Rusko v r. 1917 a 1987, alebo Slovensko v r. 1947 a 1989. Treba porovnať vývoj v komunistických a demokratických krajinách za rovnaké obdobie. Napríklad Východného a Západného Nemecka, alebo Severnej a Južnej Kórey. Československo bolo na tom v r. 1948 podstatne lepšie ako Rakúsko. Ani za 27 slobodných rokov sme v kvalite života a demokracie nedobehli to, o čo nás počas 41 rokov komunistickej diktatúry Rakúsko predbehlo.

Aktuálnym ukážkovým príkladom je Venezuela, ktorá bola v 50. rokoch minulého storočia štvrtou najbohatšou krajinou sveta, a v 80.-tych rokoch najbohatšou krajinou Latinskej Ameriky. Po niekoľkých rokoch vlády nedemokratického socializmu sa zmenila na krajinu terorizovanú gangmi, kde zúfalo malé prídely jedla nútia obyvateľov jesť odpadky, a kde je taký nedostatok základných životných potrieb, že ľudia namiesto toaletného papiera používajú bankovky, pretože je to lacnejšie. (Pravda, 26.10.2017) WC papier bol nedostatkový tovar aj za nášho socializmu.

Červená šľachta a komunistickí kapitalisti

Komunisti všade kde sa dostali k moci vytvorili vládu jednej strany, a z jej vodcov kastu nedotknuteľných, na ktorých neplatili zákony ako na ostatných. Štát považovali za svoje vlastníctvo. ( https://www.postoj.sk/24829/komunista-ako-svina-v-zahrade-statu ) Ľudu rozdeľovali z toho, čo iným násilím zobrali, pričom najviac nadelili sebe. Zažili sme to, a skvele to ilustruje alegória "Farma zvierat" od G. Orwella. Psychológiu ich moci dobre opísal aj L. Mňačko v diele "Ako chutí moc".

Protikladom komunizmu nie je kapitalizmus, ale demokracia. Ekonomicky je to štátnomonopolný kapitalizmus, politicky totalitná diktatúra.

Preto sa komunisti a eštebáci po páde ich diktatúry - u nás v novembri 1989 - ľahko premenili na nacionalistov, liberálov (napr. P.Rusko), veľkokapitalistov (Široký, Lexovci, Babiš a ďalší), či "moderných" socialistov (R. Fico), ale sabotovali demokratické reformy. Hlavné boli najlepšie miesta pri korytách privatizácie (za Mečiara), a rabovanie štátu korupciou a tunelovaním, čo je hlavný prvok 10 ročnej vlády exkomunistu Fica.

Potvrdila sa priam prorocká pravdivosť inej definície, ktorú sme si hovorili: Komunizmus je tŕnistá cesta z kapitalizmu do kapitalizmu. Predmet Marrxistická filozofia sme ako vysokoškláci stručne nazývali "mafia". Spomínam na to keď vidím ako veľmi sa náš komunistický kapitalizmus podobá na prax mafie, ako ju opísal Giovanni Falcone v knihe "Cosa nostra". (viac napr. tu: https://www.postoj.sk/27556/aj-korupcna-ryba-smrdi-od-hlavy-je-nou-prezident-kiska-alebo-premier-fico )

Vo všetkých postkomunistických krajinách sú najväčšími a najbezohľadnejšími zbohatlíkmi bývalí komunisti a ich biznispartneri. A sú tam aj väčšie a nespravodlivejšie sociálne rozdiely než v "tradičných" demokratických štátoch.. Súčasnosť potvrdzuje aj platnosť zákonitosti, ktorú som formuloval ešte za Mečiara: Ak sa kapitalizmus buduje pod vedením bývalých komunistov, zákonite sa spoja negatívne stránky obidvoch systémov.

PS. Značku na titulnom obrázku som vymyslel ešte pred rokom 1989.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo