Blog 08. november 2017

Dobrý deň.

Marcel Pančuška
Marcel Pančuška
Podelím sa s dvoma príbehmi.
Podelím sa s dvoma príbehmi.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Marcel Pančuška

Dobrý deň.

 

Príbeh prvý.

 

V sobotu večer som sa zhodou okolností zastavil u bratov. Je to kresťanská rodina, poznáme sa roky. Po hodine príjemne stráveného času, už prakticky na odchode, som podotkol, že dosť ma zarazilo, keď som sa dozvedel, že máme v rodine podporovateľa, či dokonca voliča ĽS NS. Na oplátku mi brat povedal, že aj oni. Ale že ho celkom chápe.

 

Vykľula sa z toho niekoľko vetová výmena názorov, lepšie povedané, nechal som mu priestor na dovysvetlenie, že „prečo?“. Ja som len počúval, nanajvýš som prejavoval údiv, sklamanie, zaskočenie...

 

Dôvody, ktoré uviedol ako tie, pre ktoré chápe podporu zo strany kresťanov pre ĽS NS boli najmä z oblasti „kultúrno – etickej“ – teda potraty, eutanázia, LGBTI, omamné látky. Na rozdiel od Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré nemá ísť problém do vlády s ANO či SaS (teda výkladnými skriňami „kultúry smrti“) jedine ĽS NS je tvrdo a nekompromisne proti tej dekadencii, ktorá sa k nám natlačila zo Západu (aj za pomoci ponovembrových, prevažne liberálnych vlád). Za aktívnej či pasívnej asistencie Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré bol súčasťou tých vlád.

 

Moje zhrozenie či zmeravenie bolo umocnené najmä tým, že toho brata poznám ako verného a nepretržitého voliča a istý čas aj regionálneho politika Kresťanskodemokratického hnutia. Nakoniec ma uistil v tom, že nie je voličom ĽS NS (ale že očakáva od Kresťanskodemokratického hnutia väčšiu vernosť Evanjeliu a jeho zásadám), ale že je proti bratríčkovaniu sa s takými tribúnmi novopohanstva, akými sú SaS s jej dlhodobou agendou, na poli rozširovania „práv“ pri potratoch, eutanázii či LGBTI šialenstva, ale aj taký Viskupič, tvár OĽaNO, ktorý sa aktívne zúčastňoval pochodov na podporu „práv“ LGBTI.

 

 

Príbeh druhý.

 

Minulý pondelok som si na webe Konzervatívneho denníka (s podnázvom Postoj) prečítal rozhovor s Lukášom Krivošíkom. Nemohol som tomu uveriť, že vymenil .týždeň za tento denník. Potešilo ma to. V stredu som si telefonoval s iným bratom, členom menšieho cirkevného spoločenstva oddelených bratov, pričom som sa mu zdôveril s určitou radosťou nad tým, že Lukáš bude písať pre čitateľov Konzervatívneho denníka. A že pri čítaní rozhovoru som myslel na neho, nakoľko sú obaja príslušníkmi maličkých cirkevných spoločenstiev oddelených bratov, a práve v týchto dňoch si pripomíname – síce každý iným spôsobom – 500 rokov od, no, od niečoho... A dostal som otázku, ako vnímam to „niečo“, teda reformáciu či „reformáciu“ ja. Moja odpoveď bola taká, že vážiť na vážkach prínosy a straty z pohľadu jednej či druhej strany nebudem, lebo to rozdelenie, ktoré nastalo ako priamy dôsledok udalosti spred 500 rokov, by som len prehlboval. Že mojou úlohou je byť verný v mojom povolaní a s oddelenými bratmi budovať jednotu tam, kde sa to dá.

 

Prešiel deň, a dostal som takúto SMS – ku:

 

Ahoj. „Keď je odpoveď na otázku stále rovnaká, nezáleží na otázke.“ To je diplomatická kresťanská odpoveď na podobné otázky, ako som dal pri téme Luter. Odpoveď na všetky otázky je JEŽIŠ. Buď požehnaný.

 

Prečo to píšem?

 

Je mi jasné (príbeh prvý), že Kresťanskodemokratické hnutie nikdy vo svojej histórii aktívne a ani pasívne nespolupracovalo na zavádzaní „kultúry smrti“ – bolo súčasťou vlád, kde malo na starosti príslušné rezorty, ktorých ministri svoje úlohy zvládli ako kresťania. No je mi jasné tiež to, že spoluprácou napr. Kresťanskodemokratického hnutia s nekompromisnými a kovanými pohanmi pomáhame to novopohanstvo etablovať aj v našej krajine, v našej spoločnosti. Ten brat mal v niečom pravdu.

 

Tiež mi je už jasnejšie, že rozdelenie a stále ďalšie a ďalšie štiepene bratov a sestier podľa mnohých kritérií na rôzne cirkevné spoločenstvá, prúdy, smery, komunity nie je dielom Ducha. Nie je dielom Ducha, keď sa jedny voči druhým vyhraňujú v zmysle „my sme praví kresťania a tamtí sú farizeji a saduceji“, kde jedni druhých tajne nahrávajú, aby to púšťali potom na verejnosti, kde jedni kresťania a „kresťania“ sú sociálno demokratickí, a tí druhí sú viac národní, ďalší viac prebudení, ďalší viac demokratickí, iní viac „liberálni“, iní zase „konzervatívni“ a tak podobne. Je to jasné, že to nie je celkom v poriadku.

 

Tak čo potom? Je tu kresťanov ozaj tak veľa, aby si aj naďalej dopriali luxus dalšieho delenia, ďalších nepriateľstiev a ďalších podrazov? A ďalších kompromisov so Zlom?

 

A práve na toto mi dal môj oddelený brat odpoveď v tej SMS – ke. Na každú ťažkú otázku, ktorá sa medzi bratmi vyskytne, nech je odpoveďou JEŽIŠ. Ak bude Pán Ježiš Kristus v našich srdciach, v našich vzťahoch, budeme vedieť spoločne budovať nielen naše spoločenstvá a chrámy, ale aj naše dediny, mestá a našu krajinu.

 

PS: Modlíme sa za novozvolených županov a poslancov VÚC a prosíme pre ich osobné a rodinné životy požehnanie Najvyššieho. A prosíme o požehnanie Najvyššieho aj pre ich zodpovednosť, ktorú im pred pár dňami zverili ich voliči.

 

AMDG

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0