Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. novembec 2017

Nebuďme ovcami

Krátky text o tom, ako kriticky pristupovať k rôznym správam a článkom.
Nebuďme ovcami

Niekedy sa na nete stretávam s ľuďmi, ktorí druhých označujú za ovce. Obvykle je dôvodom to, že majú dôverovať mainstreamovým médiám, politikom a neprijímajú niektorý z mnohých alternatívnych zdrojov, ktoré šíria odlišné informácie.

 

Dovolím si teda pozastaviť sa pri tejto téme - ako "nebyť ovcou"... ako kriticky pristupovať k informáciám.

Existujú totiž postupy, ktoré nám môžu pomôcť rozlíšiť medzi kvalitnou a nekvalitnou informáciou, postupy, ktoré nás bránia pred manipuláciou.

 

Ak má niekto čas a chuť sa o tomto dozvedieť viac, tak mu odporúčam prejsť si modul na stránke http://monda.eu/sk/modules/thinking/1. Ide o internetový kurz, ktorý vysvetľuje, aké sú zásady kritického myslenia, ako má vyzerať argumentácia a s akými manipulatívnymi metódami sa človek môže stretnúť.

Okrem tohoto sa ja pokúsim načrtnúť pár možností, ako človek môže kriticky pristupovať k textu.

 

Na úvod je vhodné uvedomiť si, že každý z nás má svoj svetonázor, svoje poznatky, svoju mentálnu výbavu a temperament. Nikto z nás nie je nestranným a objektívnym pozorovateľom, k textu vždy pristupujeme ako my sami. Preto sa do jeho čítania a pochopenia premieta aj naša osobnosť. Máme sklony veriť správam, ktoré potvrdzujú naše názory a byť podozrievaví voči správam, ktoré im odporujú. Ak volič Smeru číta o podozreniach ohľadom ministra Kaliňáka, má sklon ich považovať za ohováračskú kampaň. Pre odporcu Smeru to zase nebudú len podozrenia, ale skôr skutočnosti, ktoré iba doteraz neboli dostatočne dokázané. Takéto sympatie obvykle vedú aj k výberu médií, z ktorých človek prijíma správy.

 

Preto je dobré, keď človek vedome vie, aký je jeho svetonázor a prečo. Reflexia nad sebou samým koniec koncov nikdy nie je na škodu. Človek, ktorý dokáže mať od seba istý odstup, by mal byť schopný vidieť aj svoje nedostatky a neodsúdiť druhých tak ľahko preto, že majú odlišné názory.

 

Pri čítaní samotného textu sa treba zamyslieť nad nasledovnými bodmi:

Všímať si dizajn webu/novín/časopisu - je profesionálny alebo amatérsky, chaotický?

Obsahuje odkazy na svoje zdroje?

Obsahuje platnú argumentáciu? Sú tvrdenia a závery logické, alebo manipulatívne?

Kto je autorom textu, prípadne kto stojí za médiom? Je to dôveryhodná postava, aké je ideologické zakotvenie?

Čo vo mne text vyvoláva? Akú emóciu? Pravdepodobne je to cieľom autora. Prečo to robí? Súhlasím s tým?

K čomu ma text presviedča, k čomu ma vyzýva? Prečo to robí? Súhlasím s tým?

 

O týchto otázkach teraz detailnejšie porozprávam, pričom sa opriem aj o jeden článok na webe.

 

O kvalite správy naznačuje už čosi aj grafické spracovanie a gramatika. Ak médium pôsobí chaoticky, lacno, amatérsky, tak je pravdepodobné, že aj obsah bude podobnej kvality a nedá sa naň veľmi spoľahnúť. Prehľadný a gramaticky správny text ale samozrejme ešte negarantuje kvalitu informácií.

Je vhodné, ak sú uvedené zdroje informácií. Čitateľ si potom môže overiť, či je správa podávaná adekvátne.

Dôležitým bodom je správna logika v správe. V médiách sa totiž objavuje aj manipulácia.

Rozhodol som sa, že tento a ďalšie body budem ilustrovať na jednej správe, ktorá je dostupná na internete.

Dá sa nájsť tu: http://www.hlavnespravy.sk/europska-komisia-povazuje-tradicnu-rodinu-za-kontroverznu-a-mensinovu-zalezitost/840163

 

Správa upozorňuje na to, že Európska Komisia odmietla vyhovieť žiadosti Iniciatívy európskych občanov Mama otec a deti prijať jedinečnú definíciu manželstva a rodiny, ktorá sa uplatní vo všetkých právnych predpisoch EÚ. Európska Komisia údajne svoje rozhodnutie zdôvodnila nasledovne: “Iniciatíva neprispieva k ďalšiemu rozvoju EÚ a európskeho práva, ale dotýka sa kontroverznej a emocionálne nabitej problematiky, ktorá má význam len pre menšinu, a nie pre drvivú väčšinu občanov EÚ.”

 

Po nejakom čase googlenia som sa dopátral k zdroju: http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10061/2015/EN/10061-2015-2149-EN-F1-1.PDF (str. 34).

Vyjadrenie hovorí o Iniciatívach európskych občanov všeobecne a volá aj po diskusii o tom, ako stav napraviť. Toto nami skúmaná správa už neuvádza. Zamerajme sa na to, aké sú jej závery.

 

Podľa nášho článku: EK považuje tradičnú rodinu za kontroverznú a menšinovú záležitosť (nadpis);

tradičná rodina má byť kontroverzná (tučné písmo pod nadpisom);

Inzercia

komisia údajne považuje tradičnú rodinu za kontroverznú a dotýka sa len malej bezvýznamnej menšiny (šiesty odstavec).

 

Celkový obraz, ktorý článok vyvoláva je, že Európska komisia tvrdí nezmysel: že tradičná rodina (otec, mama, deti) je kontroverzná a dotýka sa menšiny obyvateľstva. Keďže tradičná rodina existuje všade po svete, tak nemôže byť kontroverzná. A keďže väčšina rodín je heterosexuálnych a deti sa plodia pri styku muža a ženy, tak ako to môže byť menšinové? Každý triezvo zmýšľajúci človek si v takejto situácii uvedomí, že Európska Komisia sa mýli. Ale dôsledne zmýšľajúci človek si všimne, že naša správa manipuluje, že jej závery nie sú korektné.

 

Európska Komisia totiž nehovorí o tom, že tradičná rodina je kontroverzná alebo menšinová záležitosť. Hovorí o tom, že niektoré iniciatívy zahŕňajú kontroverzné a emočne nabité otázky, ktoré sú dôležité pre minoritu.

 

O tom, že otázka tradičnej rodiny je kontroverzná, nie je pochýb. Môžu sa homosexuáli sobášiť alebo nie? Môžu si adoptovať deti? Toto je jadro kontroverzie, toto je tá emocionálne nabitá otázka.

 

Je táto otázka dôležitá pre väčšinu obyvateľstva EÚ? Zdá sa, že nie. EÚ má cca 510 miliónov obyvateľov. Iniciatíva má vyzbierať milión podpisov, aby sa jej návrhom zaoberala komisia, čo sa medzi časom podarilo. 1 milión podpisov je asi 0,2% z počtu obyvateľov. Ani zďaleka nie väčšina.

 

Môžeme sa pozrieť aj na Slovensko. V roku 2015 u nás prebehlo referendum o rodine. Prvá otázka sa zaoberala práve touto témou - či má byť manželstvo iba vzťahom muža a ženy. Referenda sa zúčastnilo iba 21% registrovaných voličov. Čiže aj v našej vlasti je táto otázka zaujímavá iba pre pätinu obyvateľstva.

Vidíme teda, že článok, ktorý skúmame, ponúka nesprávne závery.

 

Ďalšou otázkou je, kto je za textom, ktorý čítam. Aké je jeho ideologické zakotvenie, aké sú jeho ciele a pod.

 

Neraz sa stáva, že ľudia paušálne obviňujú nejaké weby/noviny, že ich vlastní ten alebo onen, že ich financuje istá skupina atď. Ak ide o fakty a nie iba o ohováranie, tak to môže pomôcť pri zorientovaní sa.

Ak sa nevieme dopátrať k majiteľovi alebo k ľuďom v pozadí, nie je to až taký problém. Stačí sa pozrieť na články, ktoré sú v danom médiu. Môžeme si všímať, koho prevažne chvália, koho kritizujú a získame obraz. Je tento profil pre nás zaujímavý a presvedčivý? Stojí nám za to čítať tunajšie správy?

 

Náš článok sa nachádza na webe hlavnespravy.sk. Jeho pozadie sa snažili preskúmať v Denníku N: https://dennikn.sk/521950/kto-riadi-prorusky-web-hlavne-spravy-muz-ktory-neodmieta-ani-eurofondy-2/

 

Ďalšia otázka je: Čo vo mne text vyvoláva? Môžeme sa tu aj pýtať, čo text zamýšľa vyvolať u predpokladaného čitateľa. Keďže Hlavné správy majú uvedené, že ide o konzervatívny denník, tak sa orientujú na konzervatívneho čitateľa. Pre konzervatívnych ľudí majú obvykle vysokú hodnotu tradičné hodnoty a postoje predkov. A náš článok hneď v prvom odseku sugestívne uvádza: "Čo by asi povedali naši predkovia, keby videli, do akého spolku sa Slovensko dostalo? Presadzovanie gender zvráteností a odsúvanie tradičnej rodiny na okraj spoločnosti, mama a otec už nie sú dôležití. Toto je Európska únia."

Pocit, ktorý to má vyvolať je asi hanba, znechutenie a pocit zrady. Pre našich predkov bola zrejme dôležitá tradičná rodina a EÚ vraj hovorí, že mama a otec nie sú dôležití.

 

Pýtam sa: chcem, aby vo mne niekto takýto pocit vyvolával? Je vyvolávaný platnou argumentáciou? Dá sa EÚ skutočne zredukovať na "gender zvrátenosti" a "odsúvanie tradičnej rodiny"?

Prečo vlastne EÚ vznikla? Čo nám ponúka? Keď sa pozrieme na históriu Európy, tak takmer stále tu boli vojenské konflikty. V 20. storočí tu vypukli dve svetové vojny. Po druhej došlo k tomu, že vznikol politický projekt, ktorého cieľom bolo zabrániť ďalším vojnám. To viedlo k integrácii a vzniku EÚ. Aj toto je Európska Únia. S týmto by naši predkovia pravdepodobne súhlasili. Zvlášť tí, ktorí vo vojnách stratili svojich blízkych, prípadne sami zahynuli. Európska Únia je aj o voľnom pohybe osôb, o voľnom obchode. Slováci nemali v minulosti problém migrovať. Naši murári boli v Pešti, Štúrovci študovali v Nemecku, celé rodiny odišli aj do Ameriky. EÚ pohyb uľahčuje. Vidíme teda, že článok vytvára jednostranne negatívny obraz EÚ. Chcem takýto článok čítať? Budem ho pokladať za objektívny, či spoľahlivý?

Nižšie zase článok vyvoláva pocit pohŕdania, prípadne zdesenia nad Európskou Komisiou, keďže manipuluje jej vyjadrením spôsobom, ktorý som popísal vyššie. Opäť: prijímam takúto prácu s emóciami? Čo to hovorí o tejto správe?

 

Ďalšia otázka je: K čomu ma text vyzýva/presviedča? Cieľ nie je jasne daný, článok nevyzýva na podpis pre iniciatívu Otec, mama a deti, ani nenavrhuje nejaké riešenia. Pravdepodobne chce iba ovplyvniť mienku čitateľa. Výsledkom má byť negatívny postoj voči EÚ.

 

Prečo to autor chce? Robí to preto, lebo je o tom presvedčený a jeho manipulatívna argumentácia nie je úmyselná, ale sám tak prirodzene uvažuje?

Alebo autor chce dosiahnuť takýto výsledok z nejakých iných dôvodov, hoci tomu sám neverí? Aké to môžu byť dôvody? Ideologické alebo len nejaká forma osobného zisku?

 

Takto sa dá uvažovať o akejkoľvek správe či článku. Vybral som si tento konkrétny, pretože je v ňom manipulácia evidentná a je ľahké na ňu poukázať.

Dúfam, že tento môj text bude pre niekoho užitočný.

Odporúčame

Blog
500 rokov hlúpeho nedorozumenia

500 rokov hlúpeho nedorozumenia

Reformáciu už hodnotilo a do konca roka ešte bude hodnotiť veľa ľudí. Napriek tomu dúfam, že môj pohľad sedliackeho rozumu nebude krokom mimo. Celá podstata rozkolu mi pripadá len ako nešťastné nedorozumenie – aspoň vo vieroučnej rovine.