Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. novembec 2017

100 rokov od VOSR - čo by sme si mali pripomínať?

100 rokov od VOSR - čo by sme si mali pripomínať?

Dovoľte len pár slov od priaznivca burkeovskej tradičnej, konzervatívnej politickej a sociálnej evolúcie (pozor, nie bezočivo reakcionárskej), konštitučnej monarchie, ale (možno paradoxne či prekvapivo, ale nie pre tých, ktorý vedia, že nie som fanúšikom čierno-bieleho nezerania na svet ani jednoduchých odpovedí na komplexné otázky a výzvy) aj republikánskej tradície federalistov (v ktorej je demokracia videná skôr ako “podmienené” a “podriadené” dobro umožňujúce jednotlivcovi participovať na systéme, no najmä snažiace sa vytvoriť slobodný priestor na jeho realizáciu, zdokonaľovanie a napĺňanie vlastného potenciálu v rozličných oblastiach, nie ako liek na všetko či nejaký masívny (a masový) obor, ktorý zapĺňa väčšinu priestoru ľudskej existencie a tvorby), a od jasného odporcu masovej, násilnej revolúcie a tiež diktatúry (či už proletariátu, masy, ideológie alebo jednotlivca), na pripomenutie onej slávnej revolúcie, ktorá mala vytvoriť nového človeka, miesto toho sa však chladnokrvne pokúsila zabiť jeho vnútro, špinavými, roztrhanými, revolučnými botami nadobro rozdrviť jeho vieru, nádej, morálku, talenty, schopnosti, prirodzenú hierarchiu, tradíciu, pôvod, výchovu, zodpovednosť, kreativitu, slobodu... a popri tom aj fyzicky zlikvidovala doslova desiatky miliónov ľudí po celom svete. Snažila sa v človeku zabiť jeho ľudskosť, aby vytvorila nového, lepšieho Homo Sovieticus na svoj obraz. A o tom to presne je - akékoľvek pochabé zmienky o novej šanci pre komunizmus a marxizmus by mali byť okamžite zmetené zo stola (áno, mali by sme tento režim a jeho propagáciu postaviť mimo zákon, ale zároveň s tým dbať na to, že oveľa efektívnejšie je rozvracať jeho mýty a bludy kvalitnou debatou a osvetou). Niet inej cesty, ako dosiahnuť ideálnu, beztriednu spoločnosť, raj (proletariátu) na zemi, ako tak, ako to skúšali - prostredníctvom násilia, perzekvovania, zatvárania či vraždenia opozície (to nebol len Stalin, ale aj Lenin, Pol Pot, Mao, Kim Il Sung, Ceaușescu, Čeka, NKVD a KGB, ŠtB, Securitate, Stasi, a veľa ďalších.) či sociálneho inžinierstva. Ľudská povaha, diverzita, komplexnosť, a najmä viac-rozmernosť človeka, ktorý má schopnosť pociťovať potrebu veriť a milovať seba, blížnych ale aj svojho Boha, v ktorého úprimne verí, to sú nepriatelia staviteľov nového, lepšieho, vedecky-materialistického, ateistického sveta, v ktorom si sú všetci rovní (a predsa si sú niektorí rovnejší; odporúčam nečítať len Orwella, ale aj Zamjatina či Huxleyho, veľmi výstižne popisuje novú vládnucu triedu, ktorá povstala z údajne ľudovej revolúcie, juhoslovanský komunista Milovan Džilas v knihe "The New Class"). Keď si pripomíname 100 rokov od VOSR, pripomeňme si aj toto všetko, pripomeňme si, že nejde len o cieľ, ale aj o cestu, ako sa k nemu dostať (a často najmä o ňu), pripomeňme si, do čoho táto slávna revolúcia vyústila - nie do akejsi blaženosti, rovnosti a oslobodenia od „buržoáznych okov“, ale do krutej totality, duchovnej aj materiálnej chudoby a zmrzačenia, odcudzenia človeka od seba samého, od druhého aj od Boha, do všadeprítomného mrazivého oparu priemernej šedosti, a do otupujúcej slučky hypernormalizácie. Neďakujeme. Nikdy viac.

 

///

Môj komentár k VOSR v angličtine, keby mal niekto záujem si prečítať aj ten:

While remembering the events of 1917, we should not kid ourselves - especially not in our times, when we are experiencing potentially dangerous (if radical) postmodern, neoliberal revival of Marxism. Communism should be right there with National Socialism and fascism - yes, we saw what it’s like, and we never want to see it again. Unbelievable, rather alarming and indeed very sad, that although the other two horrific ideologies of the past century have been banned, communism is still treated as some sort of noble idea that was never truly realized and maybe should be given a new chance - this time, they will make it right. No, it shouldn't, and no, they won't.
For those, who are still able to compare the “savage, individualistic and exploitative” capitalism of today with the beautiful visions of Marx's and Lenin's and their worker's paradise, please, stop comparing incomparable. That is neither fair nor relevant. Yes, current order has a significant number of shortcomings (which should be addressed no doubt) and is very far from perfect, but it is here, in real life. How did the communist theory translate into reality? How did that look like? Please, do yourself a favor in any debate, and start comparing comparable.
Communism and perfect egalitarianism are possible only if one crushes all the opposition through fear, persecution, imprisonment - or even better, liquidates it physically (e.g. Pol Pot in Cambodia) - and then proceeds to socially constructing a new human, free from all the "bourgeois" chains, free from any experience, history and genetics, free from the ability and will to engage with God through faith and religion, free from hope, vision and determination to seek the true, good, and beautiful, free from creativity, independent thinking, free from the unique capabilities or talents, that - if nurtured through proper education, good environment and hard and decent work - can lead to being better-off than some others, and to enjoy more of “bourgeois, capitalistic” treatment – willingly and freely. It tries to free one from all of one’s previous identities, whether natural or nurtured. Tabula rasa. I have goosebumps as I write this, so scary and wrong such idea is (and here communism and nazism truly walk hand-in-hand).
So, violence and social engineering. No other way to impose this obscure, ambiguous, abstract and utopian ideology on society (look at the obvious similarities with French Revolution, and further comparison with American Revolution (which btw just might be the only major revolution in history I admire)). Be careful with it. It is very dangerous. And please, read Zamyatin, Orwell, Huxley, Solzhenitsyn, Djilas, or hundreds of other authors and books that speak about the horrors of communism or any similarly utopian, materialistic, technocratic, atheistic, and seemingly scientific ideology.
Oh, and just by the way - I would like to believe that nowadays a majority of serious scientists and academicians know that if Marx wasn’t cemented in history as a symbol for such evil political and social regime, we would regard him simply as a mistaken economist with some seriously wrong predictions. Just think about the theory of always starting from status quo (Pareto principle, ways of dividing the pie ‘equally’ etc.), or belief in technocratic, materialistic and hardly scientific politics (thus wringing politics out of politics, as Marx wanted and intended it) - all of the means as well as the ends require their own justifications, you will encounter enormous tension between scientific politics, social equality and individual freedoms, and most importantly, you just CAN'T wring the politics out of politics (meaning that no technocratic imposition of 'right answers' such as Lenin's will ever work) because: 

1. Enduring pluralism of values - there just ARE fundamental differences among the people, we have different values, visions, ideas, beliefs etc.
2. All knowledge is provisional - in politics, you will never get one answer that will work for all time. We should know there aren’t simple and concrete answers to all of the world’s problems and we should know that world is little more complex than that.
3. Every system of governance is flawed (including democratic system) - we are just humans, not gods, we should stop trying being ones.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Františkánsky genius loci

Františkánsky genius loci

Často vidím ľudí, ako zahľadení do malých obrazoviek nevnímajú nič mimo Messenger-a. Môže sa tak ľahko stať, že človek prejde napríklad centrom Bratislavy bez toho, aby vnímal svoje okolie, miesta, parky, ľudí, stavby. O jednej takej stavbe som sa chystal napísať už dávno - učarovala mi totiž už pred rokmi, ako študentovi neďalekého Gymnázia Sv. Uršule. Čakal som však - kým aspoň trošku na to miesto dozriem, kým si tú stavbu budem môcť vychutnať pomalou prechádzkou medzi jej múrmi, ktoré stoja ako tichí svedkovia dejín, sťa prechádzkou v záhrade plnej ruží a japonských čerešní, a kým dokážem kontemplovať spojenie imanentného s transcendentným, ktorým tak veľkoryso oplýva.

Blog
Pojizdka v Ukrajinu

Pojizdka v Ukrajinu

Je ráno 27. októbra 5:20. Už znova mi zvoní budík. Zoberiem mobil a posuniem si ho o 10 minút. Rada sa riadim heslom kresleného zajaca Bobka z kúzelníkovho klobúka: „Ale ja mám ešte noc.“ :) Pri opätovnom zvonení budíka mi už začalo svitať, dnes predsa nejdem do práce, ale na Ukrajinu. Po chvíľkovom rozmýšľaní, či si ešte predsa len neposuniem budík som porazila svoju lenivosť a vstala som. Začína sa predĺžený víkend na Ukrajine plný upratovania, stretnutia s mladými a stretnutí s priateľmi.