Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. novembec 2017

Pojizdka v Ukrajinu

Je ráno 27. októbra 5:20. Už znova mi zvoní budík. Zoberiem mobil a posuniem si ho o 10 minút. Rada sa riadim heslom kresleného zajaca Bobka z kúzelníkovho klobúka: „Ale ja mám ešte noc.“ :) Pri opätovnom zvonení budíka mi už začalo svitať, dnes predsa nejdem do práce, ale na Ukrajinu. Po chvíľkovom rozmýšľaní, či si ešte predsa len neposuniem budík som porazila svoju lenivosť a vstala som. Začína sa predĺžený víkend na Ukrajine plný upratovania, stretnutia s mladými a stretnutí s priateľmi.
Pojizdka v Ukrajinu

V Trenčíne som sa v ICečku pripojila k spiacej Mati. Cestu netreba opisovať, prebiehala ako hociktorá iná – občas hlasní spolucestujúci, meškanie vlaku atď. Konečne sme sa dostali do Košíc, kde nás čakal už aj Števo – tretí člen našej výpravy. Pred ďalšou cestou sme sa ešte posilnili obedom a stretli sa s ďalšími členmi „odprevádzacieho tímu“ s Ferrym, Luckou a Katkou.

Po sýtom obede s lístkami vo vrecku (kabelke) sme mohli ísť na bus. Po príchode na autobusku som bola celkom šťastná, že máme lístky, lebo ľudí tam bolo viac ako bola kapacita autobusu. Šofér bol asi na to pripravený, lebo o chvíľu prišiel aj druhý bus. My sme zostali v prvom buse, ktorý mal ísť o trochu dlhšie. Rátali sme s tým, že máme ešte dosť času, kým pôjde vlak. To sme ešte netušili, že náš bus pôjde dlhšie ako sme čakali. V Užhorode sme mali relatívne málo času na prestup, no stihli sme všetko čo bolo treba, hlavne vymeniť peniaze

Pri nastupovaní do vlaku sme začuli sme známy jazyk. Slovenčina i tu?? Ale čo to? Boli to dvaja Slováci, ktorí mali síce lístky na vlak ale na nesprávny mesiac. Našťastie, možno aj tým, že sme sa začali s nimi rozprávať a som sa zapojila do riešenia celej situácie si sprievodca myslel, že sme jedna skupina a navrhol im, že za 200 hrivien, čo je približne 6,5 €, ich vezme do svojho kupé, kde mal dve voľné postele. Veľmi rýchlo si sprievodca zarobil 400 hrivien, aj taká je Ukrajina. Keď sme sa s tými chalanmi trocha rozprávali, zistili sme, že idú do Dubna a že jeden z nich je nejaká rodina s otcom Romanom, ku ktorému chodievame cez leto. Svet je proste malý :).

Do Ľvova nás prišiel počkať Bohdan, Olin brat, ktorý nás mal odviesť do Repechivu. Cesta bola zaujímavá, najmä preto, keď nás pred stanicou čakalo malé Mitsubishi coupe. Natlačiť do kufra tri ruksaky bola nadľudská úloha. Nakoniec sa tam s veľkou námahou vliezli iba dva. Tretí... no vzadu sme zrazu mali opierku :). Potom ešte poskladať celú posádku do auta, čo bolo tiež umenie, a mohli sme ísť.

V Repechive už nás čakali postele a mohli sme ísť dospávať zbytok noci. Ráno (o 10tej) sme sa nenáročne rozhýbali a po raňajkách o 11tej sme sa konečne pustili do práce, veď neprišli sme oddychovať. Našou prvou úlohou počas pobytu na Ukrajine bolo vytriediť veci čo ostali po letných táboroch, no keď, nám Andrij zniesol veci z povaly a oznámil, že to nie je všetko, tak som sa v duchu rozlúčila s pondelkovou návštevou Ľvova. No za roky zhromažďovania, tých vecí bolo viac ako dosť. Našťastie sme všetko stihli, zmenšili sme obsah tašiek pripravených na ďalšie leto, vyhodili 3 veľké vrecia odpadu. Zahrali sme sa na Popolušky, keď sa mi podarilo rozsypať koráliky po podlahe. Večer sme sa spokojní (teda ja určite :) ) s našou prácou pustili do ďalšej, bolo treba doplánovať stretko s mladými, ktoré malo byť na nasledujúci deň, čo bol ďalším bodom našej návštevy na Ukrajine.

Nedeľa sa nezačala práve najlepšie, hlavne čo sa týka počasia... vlastne nie iba nedeľa, ale počasie nás celkovo nemalo rado... Pozitívom však bolo, že sme si mohli pospať o hodinu dlhšie ;). Na službe otec Andrij všetkých informoval, že sme prišli... min. dvakrát nás spomínal určite :). Poobede sme sa mali stretnúť s mladými, len nejako to nevyšlo podľa predstáv. Veď ako som už písala, počasie s nami nechcelo spolupracovať. Tesne pred stretkom sa prehnal strašný vietor a dážď, kým sme prešli do Cerkvi, tak bol pokoj, ale pár minút na to opäť začalo liať ako z krhly, čiže na naše stretko prišli až dvaja. Nuž, niekde sa začať musí :). Tak sme sa zahrali, pomodlili a dve hodiny ušli ako voda.

Inzercia

Ani neviem ako a bol pondelok, čas sa opäť rozlúčiť s Oľou, Andrijom a Maričkou. Teším sa na najbližšie stretnutie s nimi, lebo už čoskoro budú štyria :). Pri našom odchode si poplakalo opäť počasie. No po príchode do Ľvova už vôbec nevedelo, čo so sebou, keďže tam dokonca poletoval aj sneh, ale hlavne tam fučalo. Dobre dosť o počasí. Podľa mňa keby počúvame nejaké ukrajinské rádio, tak dopravný servis určite hlási kolóny, ako všade v pracovný deň a o maršrtukách ani nehovorím. Do prvej, ktorá prišla sa ani nedalo nastúpiť, čo už bola taká preplnená. Do tej ďalšej sme sa už nejako napchali aj s ruksakmi.

Bez batožiny, ktorú sme nechali u Bohdana sme sa mohli vybrať do mesta. Moje pôvodné plány sa trochu zmenili, hlavne kvôli zime a vetru. Nevadí, ľvovská káva v kaviarni to zachránila.

Večerné UNO a nočná cesta vlakom bola bodka za naším víkendom. Ešte stihnúť kúpiť lístky a samotný bus. Na prestup sme mali, nielen my, 7 minút, no pani v kase mala toho času zrejme viac, tak som si opäť raz vyskúšala svoju trpezlivosť. Už nás čaká Slovensko s našimi povinnosťami, radosťami, starosťami. Na záver už iba uvidíme sa nabudúce...

Klára Kubištelová

Inzercia

Vides Slovensko, je časťou medzinárodnej misijnej organizácie Vides, so sídlom v Ríme. Venujeme sa rozvoju a výchove mladých, najmä najchudobnejších. Na slovensku pôsobíme ako projekt neziskovej organizácie Laura, združenie mladých.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Srdiečko na dlani, pocity a dojmy z našej misie (Ukrajina časť 4)

Srdiečko na dlani, pocity a dojmy z našej misie (Ukrajina časť 4)

Sobota 15.7.2017, čas: 18:22, miesto: vlak intercity Košice-Bratislava. Posledná hodina, ktorú trávime spolu. Hlavou nám víri mnoho myšlienok a postupne si ich zatrieďujeme do našich krabičiek. Žalúdky ešte cítia nervozitu, spôsobenú nedostatkom času na prestup, 24-hodinové cestovanie a únavu. Napriek všetkému cítime radosť a zadosťučinenie.