Aby sa viera nestala hereckým výkonom

Aby sa viera nestala hereckým výkonom

Evanjeliový text najbližšej nedele (Mt 23,1-12) ponúka úryvok z Ježišovej polemiky na adresu rozporu medzi slovami a správaním farizejov a zákonníkov. V skutočnosti je to Ježišovo varovanie pre vlastných učeníkov.

Zodpovednosť autority

V roku 1934 židovský profesor Eleazar Sukenik napísal článok, v ktorom uvádza niekoľko archeologických príkladov pre „Mojžišovu stolicu“. Bolo to čestné miesto v synagóge pre osobu, ktorá podávala výklad Mojžišovho zákona, alebo mala istú autoritu v spoločnosti.

Výraz je však treba vnímať predovšetkým v obraznom význame. Mojžiš je najväčšou ľudskou autoritou židovského náboženstva. Boh dal jeho prostredníctvom Zákon izraelskému národu na vrchu Sinaj. Výraz „Mojžišova stolica“ označuje autoritu pri interpretácii  predpisov tohto Zákona.  Je meradlom všetkého. Stanovuje, čo je pravda a čo je lož, čo je správne a čo je zlé. Podľa starozákonnej knihy Exodus 18,13 Mojžiš si každý deň sadol a riešil spory ľudí. Keď Ježiš hovorí o tom, ako farizeji a zákonníci zasadli na Mojžišovu stolicu, hovorí o ich zodpovednosti za vysvetľovanie a aplikáciu Božích príkazov v životných situáciách. Ježišova hlavná kritika je vyjadrená slovami: „Hovoria, ale nekonajú.“ (Mt 23,3) Rozpor medzi náukou a skutkami je najväčším pohoršením, ktorému čelíme aj v kresťanstve: „Každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.“ (Mt 7,26) Vážnosť týchto slov sa zväčšuje, keď ide o osoby postavené do čela náboženskej komunity. Rozpor medzi slovami a skutkami je pokrytectvom. Slovo pokrytec v gréckej pôvodine označovalo herca, ktorý hrá rolu niekoho iného. Herectvo viery paralyzuje našu dôveryhodnosť Ježišových učeníkov.

Keď vonkajšku chýba vnútro

V ďalšej časti evanjeliového úryvku Ježiš poukazuje na vonkajškovosť viery, ktorej chýba vnútro. Tragédia takto prežívanej viery je vyjadrená slovami: „aby ich ľudia videli.“ (Mt 23,5) Matúš sa vracia k téme, ktorú už uviedol v Ježišovej reči na vrchu: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 6,1) Životný štýl kresťana  nie je hereckým výkonom, za ktorý budeme odmenení potleskom publika. Farizeji a zákonníci so svojimi vonkajšími gestami (prvé miesta, pozdravy) sú v evanjeliu len odstrašujúcim príkladom. Hlavným zmyslom je kritika do vlastných radov Ježišových nasledovníkov. Pokušenie herca totiž drieme v každom z nás.

Varovanie pred autoritárstvom

Farizeji a zákonníci spolu so zákonníkmi predstavovali náboženskú autoritu židovstva. Pri formovaní nového spoločenstva Ježišových učeníkov bola tendencia prenášať niektoré prvky aj zo židovstva, ktoré v jednotlivých komunitách už malo svoje zaužívané štruktúry. Kristus varuje pred autoritárskym zneužitím postavenia. Označenie „rabbi“ bol titul pre učiteľa Mojžišovho zákona, ktorý v židovstve obzvlášť nadobudol na váhe po zničení jeruzalemského chrámu v roku 70 po Kr, tzn. v čase, keď bolo napísané Matúšovo a ostatné evanjeliá. Jeho odmietnutie je potrebné vnímať aj ako odlíšenie Ježišových učeníkov od učeníkov Mojžiša, ktorých predstavovali farizeji a zákonici. Označenie „abba“ bol titul nielen pre otca rodiny, ale aj pre staršieho človeka v rámci židovského spoločenstva. Neznamená to, že nikoho na zemi nemáme volať „otec“. Otec vyjadruje závislosť syna na pôvode, ktorý dostal od otca. Ježišov učeník si má byť vedomý, že jeho viera má svoj prvotný pôvod jedine v Bohu. Napokon označenie „učiteľ“, v gréckom texte „kathegetes“, má význam vodcu. Preto jediným „Učiteľom“, ktorý nás vedie k Bohu je Kristus. V tom je aj poslanie učeníkov – privádzať druhých k Bohu, nie k sebe. V každej dobe sa Cirkev musí vysporiadať s napätím medzi sociologickou potrebou vlastnej inštitucionalizácie a príkazom žiť ako spoločenstvo bratov a sestier. Musí tak vždy robiť so zreteľom na pravdu evanjelia, ktoré hlása, nie na svet, v ktorom žije. Ježišove slová sú trvalým varovaním, aby úlohy a úrady v rámci spoločenstva Cirkvi nikdy nezatienili jej prorocký hlas a hlavné povolanie k pokornej službe Kristovi a bratom a sestrám.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo