Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. október 2017

Budem sa modliť k panne Márii a ku svätým, vrátane bl.Titusa Zemana

Budem sa modliť k panne Márii a ku svätým, vrátane bl.Titusa Zemana

Chce to podľa mňa veľké sebavedomie a odvahu písať články o tom, čo je správna viera, ako a ku komu sa modliť či nemodliť, kritizovať a vyslovovať hodnotiace úsudky o tom, ktorá Cirkev a v čom sa vzdialila pôvodnému Ježišovmu učeniu. Ak sa už niekto rozhodne písať takéto články, tak by okrem sebavedomia a odvahy mal mať za sebou dlhoročné teologické štúdium prinajmenšom na nejakom Biblickom inštitúte v Ríme či Jeruzaleme, hlbokú vieru a najmä úctu k viere a prežívaniu viery u iných ľudí. A najmä by mal mať v sebe nekonečnú pokoru a vedomie, že ide len o jeho názor a že on nie je tým, ktorý má právo posudzovať, ktoré prejavy viery sú správne alebo nie. Tým skôr, že už vyše 2000 rokov prebiehajú teologické spory o chápaní a výklad Písma a o tom, ktorá kresťanská Cirkev je nositeľkou pravého Ježišovho učenia. Keď uvážim, že za celú históriu Cirkvi sa exegéze a výkladu Písma venovalo toľko učených teológov, učencov a iných múdrych a cnostných ľudí, zdá sa niekedy až smiešne, ak sa niekto v dnešnej dobe snaží spochybniť výsledky ich skúmania, diskusií, sporov, premodlených záverov a stovky rokov odskúšaných v reálnom živote Cirkvi. Vždy sa nájde niekto, kto ponúka svoj osobitný výklad Písma a z neho vyplývajúce názory. Autor D. Máček vo svojich blogoch popretkávaných citátmi z Písma prezentuje svoju katolícko-protestantskú osobitú vieru a bez problémov a bohužiaľ aj bez taktnosti kritizuje učenie a prax najmä Katolíckej Cirkvi, týkajúce sa napríklad uctievania Panny Márie a svätých, učenie o odpustkoch, o mieste Tradície v poznaní Božieho zámeru atď. V podstate si z učenia katolíckej Cirkvi vyberá to, čo mu vyhovuje. Spoveď áno, ale odmieta sa pomodliť modlitbu ako znak pokánia, lebo je to modlitba k svätému, čo je pre neho neprijateľné. Nenachádza totiž žiadnu zmienku v Písme o tom, že by sa prvá Cirkev modlila k svätým. Odmieta Tradíciu ako jeden dôležitý zdroj poznania Boha, podobne ako u protestantských Cirkví tvrdí, že pokiaľ niečo nie je priamo spomenuté v Písme, nemôže byť ani súčasťou učenia Cirkvi.

     O tom, ako katolícka Cirkev chápe Tradíciu a o jej dôležitej funkcii pri správnom chápaní a vysvetľovaní Písma nechcem pridlho písať, stačí si prečítať katechizmus. Snáď iba pár poznámok na okraj, že bez Tradície by v podstate ani Písmo nevzniklo, myslím tým Nový zákon, a najmä Evanjeliá, ktorých obsah sa medzi ľudom šíril ohlasovaním najprv apoštolov a neskôr ich žiakov a učeníkov. Evanjeliá, ako je známe, vznikali medzi obdobím cca 60 rokov p.K. (Markovo Evanjelium) až po Jánove Evanjelium, ktoré vzniklo niekedy na prelome 1.storočia p.K. Tým samozrejme nechcem znižovať a podceňovať úlohu Ducha Svätého ako inšpirátora týchto Evanjelií, len chcem poukázať na to, že kresťania prvých storočí neboli tak úzkoprso naviazaní na Bibliu, nebol to pre nich jediný zdroj Božieho Slova a Božieho poznania. Nikde z Písma sa nedá dočítať alebo vyvodiť Ježišov úmysel, aby kresťania napísali a zviazali všetko poznanie o Bohu do jednej knihy a podľa nej riešili všetky problémy tohto meniaceho sa sveta dokonca a vnútornom živote Cirkvi. Naopak, Ježiš karhá farizejov, že úzkoprso dodržiavajú starozákonné Mojžišove predpisy a zabúdajú pritom na človeka, uniká im zmysel a podstata napísaného. On hovorí, že nám zošle svojho Ducha (Svätého), aby nám objasnil a vysvetlil všetko, čo bolo napísané a aby sme pod jeho vedením a pôsobením chápali aj veci, ktoré Ježiš počas svojho pôsobenia neriešil. Už v Písme (Skutky Apoštolov) môžeme čítať o pôsobení Ducha Svätého, ktorý z nesmelých učeníkov urobil pravých Ježišových Apoštolov. Jeho pôsobením pochopil Peter, že je Božím zámerom prijímať do spoločenstva aj ľudí mimo židovstva a že spása je určená aj im. Peter nemal k dispozícii Písmo, jemu zneli v ušiach len Ježišove slová o tom, komu prináša spásu, ktoré sa mu mohli zdali na jeho vtedajšie chápanie v rozpore. Až Duch Svätý mu objasnil Ježišov plán spásy pre celé ľudstvo a vysvetlil mu ich pravý význam. Nemalú zásluhu má na tomto dôležitom Petrovom rozhodnutí aj apoštol Pavol.

   Treba povedať, že pôsobenie Ducha Svätého neskončilo napísaním posledného inšpirovaného listu Nového Zákona. Ak by sme to chápali takto, tak by sme museli spochybniť aj koncil 4.storočia, ktorý ustanovil, ktoré knihy/spisy treba vlastne prijímať a považovať za súčasť Písma a ktoré iba za apokryfné spisy. Ak prijímame závery tohto koncilu ako záväzné a Duchom inšpirované, prečo máme problém prijímať závery aj iných koncilov a snemov v histórii Cirkvi? Koncilov, kde boli zhromaždení zástupcovia všeobecnej katolíckej Cirkvi takmer zo všetkých regiónov zeme, kde bola v čase koncilu už rozšírená a pod vedením pápeža, nástupcu Petra? Vtedy v ich rozhodnutí nepôsobil Duch Svätý? Podľa akých kritérií a akej objektivity môže človek 21.storočia vysloviť tvrdenia, že závery toho a toho koncilu sú blud a oháňať sa Písmom, že tam napríklad nevidí jasne napísané slová o modlitbách k svätým a Panne Márii? Ak nie je Duch svätý a pravda o Bohu a jeho zámeroch v rozhodnutí koncilov a pápeža, ako sa dá zdôvodniť, že v podstate jeden človek na začiatku 16.stor. absorbuje všetko poznanie a múdrosť Ducha a pozmení výklad stáročí vyznávaných právd, vyradí z Biblie spis, ktorý sa tam nehodí, a dokonca upraví niektoré slová v Biblii, ak sa mu zdá, že by ich význam nekorešpondoval s jeho učením. Odvtedy za tých 500 rokov vzniklo možno viac ako 500 rôznych reformovaných Cirkví a kresťanských spoločenstiev, ktoré všetky do jednej sa odvolávajú na autoritu toho istého Písma. V mnohých veciach je ich výklad v rozpore nielen s výkladom katolíckej Cirkvi, ale protirečia si aj sami voči sebe. Vari sa tu dá tvrdiť, že toto je/bol zámer Ducha Svätého? Mnohé z takýchto spoločenstiev už v praktickom živote nemajú problém s manželstvami homosexuálov, umelým prerušením tehotenstva a mnohými inými modernizmami dnešnej doby.

   Na čo sa teda má veriaci dnešnej doby spoľahnúť, ak chce nasledovať Ježiša? Prijme výklad a učenie Cirkvi ku ktorej patrí podľa krstu, resp. sa k nej sám hlási, alebo si má vytvoriť konštrukt svojej vlastnej viery zložený z viacerých náboženských učení, a vlastných domnienok? Prijme celé učenie Cirkvi v jeho plnosti alebo si bude si vyberať napr. sviatosti a prispôsobovať si ich svojim potrebám a náhľadom?  Prikláňam sa k prvej možnosti. Nebudem tvrdiť a s pýchou uvažovať, že ja som ten, kto vie lepšie vysvetľovať Písmo ako Cirkev v jej vyše 2000 ročnej histórii, napriek mnohým jej zlyhaniam. Hrozilo by mi, že sa tak zamotám, a stratím sa v tých rôznych výkladoch Písma. Mnohí sa už takto stratili, hoci tvrdili, že nasledujú Ježiša, že ich viera je pevná a nepotrebujú ani kňazov, ani spoločenstvo Cirkvi.

       Hovorí sa, že strom sa pozná po ovocí. S týmto pohľadom sa chcem dotknúť ovocia modlitieb k Panne Márii a ku svätým. Medzi stovkami obdivuhodných ľudí minulých storočí, cirkevnými otcami, rehoľníkmi, svätými kňazmi či rehoľníkmi, svätými pápežmi hádam nie je jediný, ktorý by sa nemodlil a neuctieval Pannu Máriu. Mária je hodná úcty a uctievania za to, že prijala Božiu ponuku stať sa Matkou Ježiša a odvtedy ju budú blahoslaviť všetky pokolenia. Je našou Matkou, ktorú nám Ježiš pod krížom ponúkol, aby sme sa k nej utiekali ako ku svojej Matke. Nech je na otázku o účinnosti ich modlitieb k Panne Márii ich dielo a odkaz, ktoré po sebe zanechali. Nech sú odpoveďou aj životy ľudí vo viere, ktoré sa k Márii utiekajú pre ochranu a orodovanie, pre útechu v ich ťažkom živote. Ak by Boh nechcel, aby sa ľudia k Márii modlili, sotva by požehnal týchto ľudí v ich plodnom živote. Že má Mária svoju úlohu v pláne spásy svedčia aj mnohé zjavenia Panny Márie, potvrdené Bohom nielen mnohými nevysvetliteľnými telesnými uzdraveniami, ale najmä obrátením a zmenou života ľudí, ktorí navštívili niektoré z miest zjavení. Iste, nie sme povinní veriť, sú to tzv. súkromné zjavenia, ktoré nič nepridávajú na Ježišovom posolstve. Majú za úlohu posilniť veriacich vo viere v Ježiša. Panna Mária nikdy neupriamuje svoje slová na seba, ale na svojho Syna, pobáda k viere v Neho. Mýli sa ten, kto si myslí, že tí, ktorí sa modlia k Márii zabúdajú na Ježiša. My vieme, kto je adresátom našich modlitieb a koho iba prosíme, aby za nás orodoval u Neho a predkladal mu naše prosby. Tak ako je kňaz prostredník pri sv. spovedi, tak je aj Mária prostredník, ktorý môžu (nie musia) využiť veriaci na ceste k svojej spáse. Nikto nikdy nepovedal, že ak niekomu vyhovuje lepšie modliť sa len a len k Ježišovi, tak že je to zlé, alebo nebodaj nedostatočné.  Som si istý, že tak ako sa na Máriu obrátili Ježišovi učeníci, keď v Káne na svadbe došlo hosťom víno, a ona sa obrátila na Ježiša s nevyslovenou žiadosťou o pomoc, tak aj v dnešnej dobe Mária predkladá a podporuje naše modlitby a prosby u Ježiša. Podobne, aj keď v inej miere je to s modlitbami k tým, ktorých Cirkev po dlhom skúmaní predkladá svojim veriacim ako vzor svätosti. Áno, o tom, komu Boh dovolí prebývať v Nebi rozhoduje iba ON, a jeho zoznam sa môže líšiť od zoznamu svätých vyhlásených Cirkvou. Nemyslím si ale, že sa líši príliš, a to na základe toho, že modlitby k svätým sú často vyslyšané. Dokonca je známe, že na to, aby mohol byť niekto vyhlásený za svätého, musia byť potvrdené najmenej 2 zázraky po modlitbách ku kandidátovi na svätorečenie. Ako Božie potvrdenie kandidáta na svätého.

   Je možné zaobísť sa aj bez modlitieb k Panne Márii a k svätým? Pravdepodobne áno. Tak ako niekomu vyhovuje modliť sa iba výlučne k Ježišovi, tak zase iným vyhovuje a posilňuje vo viere aj modlitba k Márii a svätým. Nikto nie je z ľudí oprávnený kritizovať a porovnávať čo je správnejšie a lepšie, to sa ukáže až pri našom osobnom stretnutí s Ježišom. S tým Ježišom, ktorého veriaci modliaci sa k Márii nemilujú menej ako tí, ktorým vyhovuje modliť sa iba k Nemu. On vie, že je adresátom všetkých modlitieb. A dovolím si tvrdiť, že sa mu nepáči, ak ktokoľvek z jeho detí poukazuje na druhého s tým, že sa nemodlí správne, že si dovolí osloviť v modlitbe aj niekoho iného. Je v tom pýcha a nedostatok pokory. Mimochodom úcta k panne Márii a svätým je rozšírená a hlboko zakorenená aj v pravoslávnej Cirkvi.

Inzercia

   V Jakubovom liste sa píše, že viera bez skutkov je mŕtva. Snáď preto, nie je tento list súčasťou protestantskej Biblie, aby snáď niekto nesprávne nepochopil, že spása je výlučne možná len vďaka Ježišovej obete na kríži. Jakub mal však na mysli len skutočnosť, že ak sa Tvoja, moja, naša viera neodráža v našich skutkoch, tak je to viera mŕtva. Nehovorí, že niekto bude ospravedlnený len pre svoje skutky. Skutky akoby odzrkadľovali hĺbku viery. Ak vidím človeka, ktorý sa hrdí svojou vierou a hovorí, že jeho už Ježiš spasil svojim krížom a pritom jeho skutky a život neodráža lásku k ľuďom, neprejavuje milosrdenstvo, vtedy neverím, že takého človeka spasí jeho viera, lebo nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane bude spasený“. Ak je pre spásu potrebná spása skrze Ježišovu obetu, pomenujme to ako koeficient nekonečno, ak násobíme tento koeficient nulou, výsledok bude NULA žiadna spása. Stačí ak človek do tejto rovnice prispeje jednotkou, výsledok je nekonečno, teda spása človeka. Jednotka je nič oproti nekonečnu, ale je dôkazom, že Boh nespasí človeka, ak človek sám nechce a neprispeje svojím málom. Pritom aj to málo je len vďaka Božej milosti, ktorú veriaci človek v stave milosti od Boha prijíma. Dokument o ospravedlnení z viery nepodpísali katolíci preto, že zrazu pochopili nesprávnosť svojho predchádzajúceho učenia. Len sa po dlhých rokoch našla prijateľná definícia, ktorá dokázala uspokojiť obe strany. Našiel sa iba spôsob ako pomenovať spoločným jazykom a slovami to, v čom vlastne nikdy nebol zásadný rozdiel....

   Pokiaľ ide o ZND (zomreté nepokrstené deti), toto nikdy nebolo nejakým zásadným bodom a podstatou učenia katolíckej Cirkvi, súčasťou Kréda, alebo dogmy vyhlásenej pápežom ex catedra a ide o diskutabilnú otázku podobne ako napr. v otázke možného ospravedlnenia, či spásy ľudí, ktorí nie z vlastnej viny nepoznali Ježiša, ale snažili sa žiť podľa svojho svedomia a v súlade s prirodzeným zákonom.... Budú takýto ľudia ospravedlnení? V zmysle toho, čo doteraz D.Máček písal, by (podľa neho) nebolo ospravedlnenie možné. Takýto ľudia totiž neprijali Ježiša za spasiteľa, nemajú krst a vôbec nežijú podľa Evanjelia. Keďže u protestantov nie je mysliteľný ani očistec (vraj sa priamo o tom v Písme nepíše), výsledok úvahy o osude týchto nešťastných duší je jasný. Aká je to tvrdá reč“, povedal by zrejme sám Ježiš. Zväzujete Božie nekonečné milosrdenstvo svojimi chybnými človečenskými úvahami, akoby rozhodnutie o tom, kto bude spasený prislúchalo Vám ľuďom. Boh je vo vnímaní katolíkov predovšetkým Bohom milosrdenstva, v ktorého výlučnej kompetencii je rozhodovať o tom, kto bude spasený a kto nie. Ježiš síce jasne naznačil cestu k spáse On je cesta, pravda a život-, ale dal prísľub k spáse aj hriešnikovi, ktorého jedinou zásluhou bola ľútosť nad svojimi skutkami. Nie, neprejavil žiadny skutok viery, neuznal Ježiša za Spasiteľa, neprijal ani krst. Bol iba ako svedectvo toho, kam až môže dosahovať Božie milosrdenstvo. Môj Boj a náš Boh je predovšetkým Bohom milosrdenstva. Nechajme Jeho rozhodovať koho a podľa akých kritérií konkrétneho človeka spasí, uvrhne do zatratenia, alebo pripraví na Nebo v očistci. Bojím sa Boha, pre seba a svojich blížnych zo slabou alebo žiadnou vierou, pre ktorého existujú iba 2 možnosti. Verím v Boha milosrdného, ktorí neposudzuje ľudí podľa našich ľudských kritérií, a názorov.

Áno, Duch Svätý nám niekedy dá správnu odpoveď aj po mnohých rokoch a storočiach. Kvôli tomu, že ľudia sú ťažko poučiteľní, nestáli, hriešni...To kvôli nim a nie Duchu svätému ostáva Cirkev po mnohých storočiach stále rozdelená. Je to aj kvôli tomu, že veriaci nie sme schopní prijímať Cirkev so všetkým a ako niekoho, kto má učiteľský úrad, teda ako jedinú, kto má poslanie objasňovať tajomstvá viery. Veci, ktoré nevieme, či nechceme prijať si často prispôsobujeme svojim predstavám a pohŕdavo sa pozeráme na svojich bratov a sestry v Kristovi ak sa nesprávajú podľa našich predstáv. Pritom našou úlohou ako veriacich je jediné. Milovať blížneho svojho ako seba samého. To je jediné bojisko, kde sa máme snažiť predbiehať jeden druhého. Byť služobníkom v láske jeden druhému, preukazovať im milosrdenstvo, modliť sa za svojich bratov a sestry vo vedomí, že Boh vypočuje všetky modlitby, aj tie, ktoré sú mu adresované skrze Máriu a svätých.

 

Ján Moncoľ

Odporúčame

Blog
Na počiatku bolo vedomie 3

Na počiatku bolo vedomie 3

Svoje vedomie sme nadobudli tým, že ho v nás prebudil Stvoriteľ svojou prítomnosťou. Toto tvrdenie nás však privádza k myšlienke, že nielen dobro, ale aj zlo do nášho života vstúpilo práve kvôli Stvoriteľovi.

Blog
Kresťania sú v každej strane, ale Slovensko ovládajú komunisti

Kresťania sú v každej strane, ale Slovensko ovládajú komunisti

Slovenská Ústava i všetky politické strany sa hlásia k demokracii, ale vo vymožiteľnosti práva, ktorá je jej podstatnou súčasťou patríme k najhorším na svete. Kresťania sú v každej našej politickej strane, ale reálnu politiku, ekonomiku a verejný život ovládajú komunisti. Fedor Gál mylne tvrdí že ich demokrati po Novembri ´89 nemali odstaviť, a väčšina ľudí sa tvári, akoby sa ich to netýkalo.