Kresťania sú v každej strane, ale Slovensko ovládajú komunisti

Slovenská Ústava i všetky politické strany sa hlásia k demokracii, ale vo vymožiteľnosti práva, ktorá je jej podstatnou súčasťou patríme k najhorším na svete. Kresťania sú v každej našej politickej strane, ale reálnu politiku, ekonomiku a verejný život ovládajú komunisti. Fedor Gál mylne tvrdí že ich demokrati po Novembri ´89 nemali odstaviť, a väčšina ľudí sa tvári, akoby sa ich to netýkalo.

V článku „Boh a slovenská politika" píše J. Daniška: „Zažívame paradoxnú situáciu. V slovenskej politike je ... najviac praktizujúcich kresťanov od roku 1989. Sú vo všetkých stranách v parlamente....", ktorý je však jeden z najhorších parlamentov od r. 1989. „Paradoxom je, že tak ako v spoločnosti cítiť angažovaných kresťanov, tak v krajine necítiť kresťanskú politiku." (Postoj, 17.10.2017.https://www.postoj.sk/27634/boh-a-slovenska-politika ) Má pravdu, píšem o tom už dlho, a zdá sa že márne. To je však len špička ľadovca ďalších paradoxov slovenskej politiky a kresťanstva.

Lenin večne živý

Na rozdiel od kresťanskej politiky komunistickú cítiť takmer všade. Bývalí komunisti, eštebáci a ich deti a kamaráti sú najväčšími veľkokapitalistami, a vlastnia či ovládajú najväčšie podniky. Bezohľadne na úkor životného prostredia, kultúry a obyčajných ľudí bačujú na bratislavskom nábreží Dunaja i vo Vysokých Tatrách. Dostávajú najväčšie a predražené štátne zákazky.

Dedičstvom a pokračovaním komunizmu je aj naša korupcia, jedna z najväčších vo svete, a rôzne spôsoby rozkrádania štátu od privatizácie za Mečiara až po mnohomiliónové podvody s eurofondami a DPH za Fica. (viac tu: https://www.postoj.sk/27556/aj-korupcna-ryba-smrdi-od-hlavy-je-nou-prezident-kiska-alebo-premier-fico )

Bývalý komunista je predsedom vlády, a ďalší kandidoval za Slovensko do funkcie generálneho tajomníka OSN. Ľudia a spôsoby komunizmu vládnu v našej justícii, čo je hlavnou príčinou toho, že aj vo vymožiteľnosti práva patríme k najhorším na svete. A napriek tomu, že úsilie o spravodlivosť podľa Biblie a učenia Cirkvi patrí k hlavným úlohám štátu, vlády a práva, väčšinu našich kresťanov vrátane cirkevných predstaviteľov tento stav netrápi o nič viac ako väčšinu neveriacich. Neberú na vedomie ako to ničí hospodársky rozvoj, sociálnu situáciu, morálku, rodiny i úctu k životu, ani výzvy pápežov k aktívnemu boju proti korupcii ( https://blog.postoj.sk/26848/papez-frantisek-korupcia-zapacha-aj-na-slovensku) K spoločensko-politickým problémom Cirkev až na málo výnimiek mlčí ako keď jej komunisti bránili vyjadriť sa.

Nedemokratickou praxou komunizmu bola aj koncentrácia zákonodarnej, vládnej, súdnej moci a prezidentskej funkcie pod velenie Ústredného výboru vládnej strany. Tá zneužívala štát na boj proti tým, kto im stáli v ceste. To robil aj Mečiar a Gašparovič proti prezidentovi Kováčovi, a teraz Fico a Danko proti prezidentovi Kiskovi. A tak ako vtedy, aj teraz väčšina mlčí.

Demokrati, kresťania a hrubé čiary

Tento vývoj umožnila politika hrubých čiar za minulosťou, ktorú niektorí vtedajší príliš nežní revolucionári ospravedlňujú argumentami idúcimi proti zdravému rozumu.

Čelný kresťanský demokrat sa vyjadril že to bolo kresťanské odpustenie. To je omyl. Bola to politická hlúposť. Odpustiť niekomu môžem za seba a nie za iných. Odpustiť vinníkovi že pri jazde pod vplyvom alkoholu niekoho dokaličil, môže byť prejavom lásky, ale spraviť z alkoholika vodiča mestskej dopravy je trestuhodná hlúposť. Dovoliť gaunerovi okrádať blížnych nie je aktom lásky k nemu, ani k jeho obetiam.

Podobne pomýlená je odpoveď Fedora Gála v nedávnom rozhovore pre denníkN: „Medzi komunistami boli nielen karieristi a darebáci, ale aj odborníci. Mali sme ich odstaviť? My, demokrati?" ( https://dennikn.sk/906127/fedor-gal-mali-sme-pocas-revolucie-odstavit-komunistov-my-demokrati/?ref=tit, ) Áno mali. Nie odborníkov od odbornej činnosti, ale karieristov a darebákov od riadenia štátu. Z dôvodov spravodlivosti a zdravého rozumu. Demokraciu po desaťročiach totalitnej diktatúry predsa nemožno vybudovať pod vedením ľudí, ktorí z ideologických alebo kariérnych dôvodov podporovali komunizmus, ktorý demokraciu a demokratov likvidoval.

Dôslední komunisti, nedôslední kresťania

Kresťania tvoria asi tri štvrtiny obyvateľov Slovenska, a po 41 rokoch prenasledovania majú už 27 rokov slobodu. V Komunistickej strane, ktorá ich prenasledovala bolo do r. 1990 asi 10 % obyvateľov Slovenska, a vo voľbách v r. 2016 získala 0,62 % hlasov. Prečo teda podnes spoločnosti vládne duch komunizmu a nie kresťanstva? Preto lebo väčšina komunistov aj po zmene straníckeho preukazu, premene na podnikateľov, aj v politike viac koná podľa princípov komunizmu, než väčšina kresťanov podľa požiadaviek Biblie a učenia Cirkvi. Aj preto, lebo niektorým liberálom sú milší exkomunisti než kresťania.

Ako to, že súčasný „najkresťanskejší" parlament drží vo funkcii Kaliňáka, ktorý prinajmenšom kryje mnohomiliónové podvody a de facto okrádanie chudobných? Ako to, že odsúhlasil zmenu zákona o Ústave pamäti národa, ktorý ho má znefunkčniť v jeho hlavnej úlohe - objasňovať zlo totalitnej diktatúry a brániť, aby jej aktívni protagonisti ešte viac a dlhšie ovládali Slovensko?

Za všetko môže KDH a Dzurinda?

Keď napíšem, že ducha komunizmu a korupcie zabetónovala do základov nášho štátu koalícia exkomunistov a nacionalistov pod vedením V. Mečiara, a dnes ich rozvíja pod vedením R. Fica, „pronárodní" kresťania oponujú, že komunisti sú v každej strane a vláde. Sú, ale nie sú na čele každej vlády, a zďaleka nemajú v každej strane a vláde rovnaký vplyv a zastúpenie. To isté platí o tvrdení, že v každej strane sú kresťania.

Inokedy zas tí istí dokazujú „nekresťanskosť“ KDH tým že slabo presadila kresťanské hodnoty, alebo zlo „pravicovej“ vlády M. Dzurindu ignorujúc fakt, že to nešlo aj preto, že jej významnú časť tvorila postkomunistická SDĹ, a komunisti boli aj v iných stranách.

Zrejme aj tento chaos v mysliach a hodnotách má pomôcť liečiť Manifest kresťanského politika, na ktorý reaguje J Daniška. Jeho autormi sú lídri kresťanských spoločenstiev a aktivisti z projektu Kresťan v politike. Ich úmysel je dobrý, ale len slabo splní svoj účel, ak väčšina nemá jasno v čom spočíva dobrá kresťanská politika.

Manifest kresťanského politika

Rada od toho, kto sa vo veci lepšie vyzná, alebo má viac informácií môže pomôcť pri práci s počítačom i pred voľbami. V tom zmysle je uvedená iniciatíva dobrá, aj keď sa dá diskutovať o jej forme či účinnosti. Manifest ktorý je jej súčasťou môže slúžiť ako súpis niektorých kritérií, podľa ktorých by kresťan mal hodnotiť politikov. Nie však podľa toho kto ho podpísal, ale kriticky skúmať nakoľko podľa toho konal v minulosti, a aké sú predpoklady, že tak bude robiť v budúcnosti. (manifest tu:https://www.postoj.sk/27453/krestania-do-zup-laicke-spolocenstva-odporucaju-koho-volit  )

Hodnota podpisu takéhoto manifestu či vyhlásenia závisí od okolností. V čase prenasledovania môže byť hrdinským vyznaním viery a charakteru. V čase slobody môže byť formálnym zaradením sa do folklórneho a kultúrneho prostredia, alebo aj reklamným ťahom na získanie voličov. (Tým bolo známe vyhlásenie birmovaného komunistu pred prezidentskými voľbami.)

Keby sme „kresťanskosť“ politikov hodnotili podľa rečí a vyhlásení za posledné 2-3 roky, mali by pravdu webstránky propagujúce Kotlebovu ĽSNS a ich fanúškovia, že práve oni sú tí najlepší. Aj v diskusii za uvedenými článkami to niektorí spomínali.

Odpoveďou sú aj Ježišove slová „nie každý, kto mi hovorí ‚Pane, Pane,' ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca....“ V encyklike odsudzujúcej režim a ideológiu nacionálneho socializmu pápež jasne píše: „Veriacim v Boha nie je každý, kto rečnícky používa slovo Boh."

Kresťan v politike a kresťanská politika

Daniška dobre napísal, že kresťan v politike a kresťanská politika sú dve odlišné veci, a treba sa viac venovať tomu druhému. Dodávam, že predovšetkým to rozlišovať.

Kresťanom v politike je každý, kto bol pokrstený „V mene Otca i Syna i Ducha svätého“, a zastáva nejakú funkciu v riadení štátu či obce. Vrátane napríklad sudcov a novinárov.

Kresťanská politika je taká, ktorá sa v cieloch i prostriedkoch zhoduje s princípmi prirodzenej spravodlivosti, Biblie a učenia cirkvi.

Každá vláda zabezpečuje organizovaný chod obce. Pri tom je podľa Biblie a Cirkvi prvoradou úlohou politiky, vlády a štátu vybudovanie spravodlivej spoločnosti (napr. Benedikt XVI., encyklika o láske) Kresťanská politika pri tom usiluje o rozvoj kultúry a vzdelanosti, dodržiavanie ľudských práv pre každého bez rozdielu rasy, národnsti, sociálneho postavenia či viery. Právo na život je pri tom základné, ale nie jediné. Usiluje o hospodársky rozvoj, a ako zdôrazňuje pápež František, chráni pri tom životné prostredie, a zvlášť sa stará o slabších. Na tom môžu spolupracovať aj kresťanskí politici v rôznych stranách, rešpektujúcich tieto hodnoty, a čiastočne sa líšiacich v prioritách či názoroch na spôsob ako ich dosiahnuť. Aj nekresťania.

Nekresťanská politika a demokracia

Strana, politika a vláda, ktorá tieto hodnoty z akýchkoľvek dôvodov a v mene hocijakého cieľa nerešpektuje, nie je kresťanská. Zlá a nekresťanská je politika a strana, ktorá porušuje základné ľudské práva, propaguje násilie, organizuje či toleruje korupciu, rozkrádanie štátu a nespravodlivú justíciu. Podstatou komunisticko-socialistickej politiky nie je sociálna spravodlivosť, ktorú sľubuje, ale materialistická filozofia z ktorej vychádza, a násilie totalitnej diktatúry, ktorým to chce dosiahnuť. Preto ju aj pápeži jasne odsúdili. Rovnako ideológiu a režim nacionálneho socializmu, ktorý nad tieto hodnoty stavia štát, vodcu a vládu.

S kresťanským učením o človekovi a spoločnosti sa zhoduje základný princíp modernej „liberálnej“ demokracie, ktorým je rovnosť všetkých občanov v slobode, právach i zodpovednosti. Preto najmä poslední traja pápeži viac krát podporili budovanie demokracie. Zároveň však upozornili na jej hranice, na to že základné prirodzené morálne hodnoty a ľudské práva nie je možné meniť žiadnym „demokratickým“ hlasovaním.

Slovensko má dosť príkladov, keď niektorí kresťania i cirkevní predstavitelia podporili veľmi nekresťanskú politiku.

Kresťanský politik

Kresťanský politik nie je ten, kto dáva kresťanské vyhlásenia, alebo sa zúčastňuje na cirekvných slávnostiach, ale ten, kto robí kresťanskú politiku. Ježišove slová o pokrytcoch a farizejoch platia aj dnes.

Inú dobrú odpoveď na otázku kto je to vlastne „kresťan v politike“ dal L. Štefanec: „V skrátenej podobe by sa dalo povedať, že je to ten, na ktorého, nech urobí čokoľvek, pľujú najviac jeho vlastní „bratia a sestry“. ( https://www.postoj.sk/7469/krestania-chcete-mat-svojich-bratov-aj-v-politike ) O konkrétnych príkladoch by sa dal napísať viac než jeden článok.

Je dobré, ak sa od kresťana viac očakáva. Ale ignorovať jeho úsilie, a namiesto podpory ho neprimerane kritizovať za menšie chyby viac než iných za omnoho väčšie prehrešky je nespravodlivé a hlúpe, lebo to pomáha dostať sa k moci tým horším. To spravili aj niektorí kresťanskí aktivisti vrátane duchovných, keď kritikou I. Radčovej v prezidentských voľbách pomohli zvíťaziť I. Gašparovičovi. V r. 2016 tak dostali do parlamentu Kotlebu a Kollára namiesto KDH, a pomohli utvoriť vládu Smeru a SNS.

Dve poznámky na záver

Keďže diskusia vznikla pred župnými voľbami, treba pripomenúť niekoľko faktov, ktoré zjavne viacerí nechápu, alebo neberú na vedomie.

1. Župné a komunálne voľby sú predovšetkým o tom kto a ako bude riadiť chod obce. Napríklad výstavbu, dopravu, príspevky na školy, šport a kultúru, životné prostredie. Je to o múdrom a spravodlivom narábaní s peniazmi a majetkom obce. Neriešia sa zákony ani ideológia. Preto je zvlášť dôležitý charakter osôb a kritérium spravodlivosti.

Zahraničnú politiku riešia župné a komunálne voľby iba v tom, že starostovia, župani a poslanci v nich zvolení rozhodujú o nie malých peniazoch z prostreidkov EÚ. Pri tom môžu, podobne ako napríkald pri povodni či požiari dobre spolupracovať aj ľudia, ktorých strany majú rozdielne svetnázorové zameranie. Alebo môžu aj spoločne tunelovať, či schváliť obci, väčšine slušných ľudi a životnému prostrediu škodiacu výstavbu, ako to robili v Bratislave aj pod vedením primátora Ftáčnika, ktorý teraz kandiduje za župana.  Aj politik kresťanskej strany môže uškodiť ak sa podieľa na korupcii alebo nemá primerané „technické“ schopnosti.

2. Pre niektorých je jediné kritérium kresťanskej politky úplný zákaz interrupcií. KDH vraj sklamalo, lebo ho nepresadilo, kto nepodpíše že nepôjde do koalície s nikým kto to nechce schváliť, nie je dobrý kresťan. Títo ignorujú niekoľko faktov:

- že náš parlament už 27 rokov slobodne volia občania SR. Na schválenie každého zákona je potrebná väčšina, a v slobodnej krajine každá vláda robí to, čo si želá, alebo jej dovolí väčšina občanov. Od narábania s verejnými financiami a korupcie, až po ochranu života. Ak strana, čo získa 6 či 16 percent hlasov kvôli tejto podmienke s nikým nepôjde do koalície, utvoria koalíciu takí, ktorí sú v tomto i mnohom inom podstatne horší.

- že v župných voľbách sa ochrana života rieši len financiami pre sociálne a zdravotné inštitúcie a bezpečnosť na kvalitných cestách.

- že prvý štát, ktorý uzákonil umelé "prerušenie" tehotenstva bolo sovietske Rusko 18.nov. 1920. To sa tam desaťročia používalo ako forma "antikoncepcie", a podnes je tam jedna z najväčších potratovostí na svete. (najväčšia je asi v komunistickej Číne) Viete kto nám tu predkladá Rusko ako vzor?

- Často tiež ignorujú zlo korupcie a porušovanie iných ľudských práv, napríklad na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť či spravodlivé súdy, aj fakt ako to škodí rodinám, morálke i úcte k životu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo