Dieťa z piknikovej rodiny to ďaleko nedotiahne

Dieťa z piknikovej rodiny to ďaleko nedotiahne

Knihy o výchove nečítam. Pravdupovediac, mám pocit, že mi stačia búrlivé debaty o nich... Pri Stensonovom Kompase som spravila výnimku – ako inak, keď za ním stojí Spoločenstvo Ladislava Hanusa a iks kamošov knihu odporúča ako jednu z naj. Treba uznať, že má silnú pointu a moc inšpirovať na zmenu výchovného zmýšľania a návykov.

Ešte počas čítania som sa rozhodla, že s bordelom v detskej izbe zatočíme, o jedle sa pri stole nebudeme toľko dohadovať a súrodenecké hádky podrobíme dôkladnejšej právnej analýze (rozumej analýze z hľadiska spravodlivosti a férovosti). A že budem musieť viac podporiť manžela v presadzovaní sobotného hrdlačenia v záhrade namiesto chodenia po ihriskách a po výletoch.

Myslím si, že dnešný rodič veľmi potrebuje nakopnutie vo veci vlastnej autority. Aby sa nebál, že ju nemá, a nebál sa ju používať. Kompas na to dáva pádny dôvod – ide o budúcnosť. Ide o to, čo z detí vyrastie. Nie, či budú dostatočne sebavedomé, dostatočne rozvinuté po všetkých stránkach svojej tvorivosti, dostatočne asertívne, dostatočne netraumatizované a bla-bla-bla. Ale či budú charakterné. Po našom čnostné: láskavé, trpezlivé, vytrvalé, spravodlivé, čestné, veľkodušné, schopné sebaovládania atď.

Kompas ukazuje, zdá sa, tú správnu cestu pomedzi dve nástrahy: liberálnu (ne)výchovu a autoritársku drezúru. Mohli by sme ju nazvať autoritatívnou výchovou. Namiesto guláša z toho, akými všemožnými spôsobmi deti rešpektovať – ako nehovoriť nie, a čo hovoriť namiesto toho, ako radšej nechváliť, a keď už, tak ako presne chváliť, ako netrestať a ako donemoty vysvetľovať –, Stenson ponúka ľahko zapamätateľný cieľ: charakter. Netreba sa trápiť nad detailmi cesty, podstatný je vlastný príklad a pevnosť.

Tí, ktorí prešli pevnou výchovou a majú v hodnotách (aj v živote) poriadok, čelia pokušeniu myslieť si, že ich deti dozrejú akosi samy. A potom deti vyrastú, ale nedozrejú. Je to ako s očkovaním – keď sme zaočkovaní a zvykneme si, že choroby nehrozia, nadobudneme pocit, že ani to očkovanie hádam netreba. Kým nie je neskoro.

Kompas všetky neduhy modernej zanedbanej výchovy veľmi trefne opisuje na konkrétnom príklade tzv. „konzumnej rodiny“. Dostatok všetkého, nepotrebnosť zákazov a príkazov, neprítomnosť práce, námahy a sebadisciplíny, telka, počítač, zábava, voľnosť, ústupčivosť. Ustavičný "piknik". Opak dostáva v knihe pomenovanie „dobrodružstvo“, resp. rodina prežívajúca dobrodružstvo. Funguje to ako pokladovka: cieľom sú spomínané čnosti a z nich vybudovaný charakter. Približujeme sa k nemu vďaka práci a službe. Pestuje sa poriadok, slušnosť (dobrá výchova), dochvíľnosť, dodržiavanie slova, sebazaprenie, dobre odvedená práca. Ten, kto uprednostňuje výhovorky a podlieha pocitom, nevyhrá.

James B. Stenson v knihe vychádza z 20-ročnej skúsenosti riaditeľa strednej školy a 30-ročnej práce s rodinami, počas ktorej dôverne spoznal stovky rodín. Skúmal, aké sú príčiny úspechu a neúspechu mladých ľudí v živote, čo vedie k ich zrelosti a nezrelosti. Jeho kniha je plná veľmi konkrétnych rád a príbehov, takže nenudí. Celú kapitolu venoval zvládaniu prítomnosti médií (zvlášť internetu) v domácnostiach, ale podrobne hovorí aj o mnohých iných veciach. Vrátane partnerského vzťahu, lebo ten s výchovou úzko súvisí, ba podmieňuje ju.

Ak platí – ako autor rád zdôrazňuje –, že kto televíziu nepozerá, raz v nej sám bude (ako osobnosť, o ktorej budú hovoriť), platí aj širšie poňaté: pestuj čnosti a ostatné ti bude pridané.

 

STENSON, James B.: Kompas. Ako viesť deti správnym smerom. Bratislava : Redemptoristi, 2016, 184 s.

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo