Žiadna ľudská autorita nestojí nad Bohom

Žiadna ľudská autorita nestojí nad Bohom

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 22,15-21) nám ponúka na zamyslenie vzťah medzi ľudskou autoritou a princípmi samotného Boha. Ide o rozlišovanie, v ktorom dnešná západná civilizácia zlyháva azda najvýraznejšie.

Syn človeka prišiel, aby slúžil

Denár, o ktorom sa hovorí v evanjeliu, vyobrazoval s najväčšou pravdepodobnosťou cisára Tibéria, ktorý vládol v Rímskej ríši v rokoch 14-37 po Kr. Na minci bol skrátený nápis: TI CAESAR DIVI AVG F AVGVSTVS – Tibérius, Cézar, syn božského Augusta, Augustus. Na druhej strane mince bola vyobrazená Livia Drusilla, Tibériova matka. Na minci bol nápis PONTIFF MAXIM – Najvyšší kňaz, lebo cisár stál na čele rímskeho náboženstva. Nejde len o mincu. Peniaz symbolizuje kult cisára, ktorý o sebe vyhlasoval, že je božím synom. Zoči-voči stojí Ježiš z Nazareta, ktorý taktiež nesie titul Božieho Syna, ale predstavuje totálne odlišné chápanie autority. Za rímskeho cisára zomierali jeho poddaní veľmi často nedobrovoľne. Kristus prišiel, aby dobrovoľne slúžil a položil svoj život ako výkupnú obetu za ľudí.

 

Motív položenej otázky

Grécky text jediný raz v celom Novom zákone iba na tomto miesto používa sloveso pagideuo – klásť pascu. Pôvodne sloveso označovalo nastraženie pasce pri chytaní vtákov. V obraznom význame označuje použitie výroku alebo slova človeka ako argument proti nemu. Evanjelista Matúš zreteľne vystihuje dôvod položenej otázky zo strany herodiánov, ktorí boli stúpenci potomkov Herodesa Veľkého. Nech Ježiš odpovie akokoľvek, vždy bude dôvod ho odsúdiť. Ak sa vyjadrí proti plateniu, bude obvinený ako burič, na čo boli Rimania mimoriadne citliví. Ak sa vysloví za platenie, čaká ho zavrhnutie zo strany vlastného národa, pretože daň vyjadrovala ovládnutie cudzou mocnosťou. Každá doba má, žiaľ, takýchto herodiánov, ktorých palivom zmyslu života nie je túžba po pravde, ani láska k človeku, ale ich jediným motívom je zničiť druhého človeka či už doslova alebo morálne.

 

Spoločnosť krátkozrakých riešení

Pýtajúci si dali záležať, aby položili otázku na spôsob “áno“ – „nie“ odpovede. Aj v našej dobe a spoločnosti tento spôsob otázok je obľúbeným spôsobom lacných, rýchlych a populistických odpovedí. Chýba snaha ísť na podstatu, vnímať kontext, snažiť sa identifikovať skutočné príčiny a ponúkať skutočné riešenia. Pri liečení nestačí len narýchlo zakryť príznaky, ale stanoviť presnú diagnózu, aby sa mohli podať lieky, ktoré účinne povedú k skutočnému uzdraveniu. Kristus tak neraz sedí na lavici obžalovaných, lebo svojou náukou nezapadá do tohto čierno-bieleho videnia dnešného človeka. Cirkev je z tohto dôvodu označovaná za brzdu modernej spoločnosti. Stačí spomenúť témy ako je potrat, eutanázia, manželstvo a rodina, chudoba... Koľko rýchlych a povrchných riešení v mene údajného šťastia človeka.

 

Ľudská autorita nemôže stáť nad Boha

Ježiš sa nevyhýba odpovedi, ale ponúka hlbšiu analýzu. Jeho odpoveď „dať Bohu Božie a cisárovi cisárovo“ totiž ustanovuje úplne principiálnu otázku: Čo prináleží ľudskej autorite a kde už ide o veci, ktoré presahujú kompetencie človeka? Tu nejde o vymedzenie kompetencií, aby si Boh a človek navzájom neprekážali. V konečnom dôsledku všetko - ľudský život, talenty a pod. sú Božím darom, ako to vystihol apoštol Pavol: „Čo máš, čo si nedostal. A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4,7) Pred niekoľkými rokmi vyšla na Slovensku kniha „Čo je cisárovo cisárovi“, ktorej autorom je americký arcibiskup Charles Chaput. Arcibiskup v knihe veľmi otvorene zdôrazňuje, že poslanie veriacich ľudí meniť svet k dobrému nie je možné naplniť bez priamej angažovanosti pri tvorbe zákonov, tzn. pri správe vecí verejných, teda v politike. Ako príklad verejnej služby kladie anglického politika svätého Tomáš Morus (1478-1535), ktorý sa nikdy neznížil k mlčaniu a alibizmu, keď išlo o morálne zásady. Morus si veľmi zodpovedne plnil svoje občianske a pracovné povinnosti v duchu „cisárovi cisárovo“ aj v takej vysokej pozícii, akou bol úrad kráľovského kancelára. Rovnako však jasne rozlišoval, že „Bohu patrí Božie“, tzn. sú hodnoty a rozhodnutia, v ktorých žiadna ľudská autorita nemôže stáť nad Boha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo