Odporúčaní kresťanskí kandidáti?

Je dobré, ak kresťania uvažujú nad tým, kto je najvhodnejším kandidátom na poslanca vo VÚC. V Evanjeliu sa píše, že máme byť opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice - t.j., okrem citu používať aj rozum.

Pred niekoľkými dňami sa na Postoji objavil návod pre výber správneho – kresťanského - kandidáta na poslanca v nasledujúcich voľbách do VÚC. Pre voliča má byť vodítkom to, či sa kandidát zaregistroval na istej webovej stránke a „podpísal sa“ pod manifest kresťanského politika. Zároveň sa na inej stránke objavili odporúčania „lídrov“ kresťanských spoločenstiev, ktorí dávajú do pozornosti niekoľko kandidátov z celého Slovenska.

Je dobré, ak kresťanskí voliči uvažujú nad tým, kto by mal byť najvhodnejším adeptom na poslanca VÚC. Je však smutné, ak sa to robí spôsobmi, ktoré majú ďaleko od skutočnej pomoci pri výbere...

Je to také jednoduché – podpíšem sa pod „manifest“ a stanem sa tým správnym kandidátom. Medzi kandidátmi, ktorí sú na webe uverejnení som naozaj našiel ľudí, ktorí svoje kresťanstvo žijú nielen skryto v svojej rodine, ale aj v službe spoločnosti. Na Slovensku sme však zvyknutí, že prihlásenie sa k viere je často priamou súčasťou volebnej kampane (pamätáte sa na predvolebný spot jedného kandidáta na prezidenta?). Viem si predstaviť, že časť kandidátov môže mať problém robiť zo seba toho správneho kresťana len obyčajným (neovereným) podpisom – kresťan by nemal svedčiť sám o sebe, o kresťanovi by mali svedčiť iní.

Na druhom webe sú pritom odporúčania od ľudí, ktorí sú nazvaní „lídrami kresťanských spoločenstiev“, ktorí sa snažia pomôcť s výberom vhodného kandidáta o niečo lepšie – oni však odporúčajú len zopár kandidátov, ktorí (mám taký pocit) patria práve do „ich“ spoločenstva.

V posledných parlamentných voľbách sa medzi kresťanmi presadila téza, že je jedno, v akej strane kandidát pôsobí, dôležité je len to, aby bol kresťan. Táto téza však zabúda na to, že hoci aj veľa „osamotených“ kresťanov, roztratených v rôznych stranách nedokáže nič – práve preto, lebo sú roztratení. Na kandidátkach v týchto voľbách je tak veľa „roztratených“ kresťanov, ako asi ešte nebolo. Možno by malo odporúčanie lídrov kresťanských spoločenstiev väčšiu váhu, keby svoje odporúčania rozšírili aj na iných – a vhodných kandidátov je istotne dosť.

 

P.S.

Na záver ešte jedna myšlienka. Keď sme v jednej farnosti opravovali kostol, väčšinu prác si robili veriaci sami – teda len vtedy ak to vedeli. Boli práce, ktoré sme dali urobiť aj tým, ktorí do kostola nechodili (aj tí často pracovali bez nároku na odmenu). Dôležité bolo, či „vedeli ako to urobiť“ – to, či bol niekto veriacim, bolo až na druhom mieste.

Ak vyberáme poslancov, to, či je kandidát kresťanom by nemalo byť tým jediným kritériom. Poznám veriacich, ktorých si vážim pre ich vieru a pri ich život, ale svoj majetok by som im nikdy nezveril – nie preto, že by boli nespoľahliví, ale preto, lebo by ho nevedeli spravovať. Pri týchto voľbách zverujeme aj náš majetok do rúk poslancom, ktorých si zvolíme...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo