Na počiatku bolo vedomie

Podľa biblickej tradície zlo vstúpilo do života človeka v momente, keď si vzal zakázané ovocie zo stromu poznania. Odvtedy si začal uvedomovať svoju nahotu, začal sa za ňu hanbiť, musel s námahou pracovať, aby sa uživil, dozvedel sa, čo je to bolesť, strach a smrť. Dokázal rozlišovať medzi dobrom a zlom, teda hodnotiť nielen svoje správanie, ale aj správanie svojho okolia. Okrem človeka táto vlastnosť neprislúcha žiadnemu inému živočíchovi.

Zvieratá konajú podľa svojich inštinktov, pudov alebo umu. Žiadna z ich činností nemôže byť hodnotená ako dobrá alebo zlá, pretože nemajú možnosť voľby konania. Nedokážu sa slobodne rozhodnúť, či chcú niekomu ublížiť, či sa chcú zámerne obohatiť, klamať, neuvedomujú si dokonca, či sú nahé, nedokonalé, neschopné, alebo naopak múdre, šikovné, prešibané. Netušia o svojej smrti, rovnako ako o svojej existencii (hoci je možné, že iba my to nevieme dostatočne určiť). Hodnotiť a myslieť dokáže iba človek a to preto, že disponuje niečím, čím sa celkom odlišuje od ostatného stvorenia – má vedomie.

Ak si uvedomíme, že pred odtrhnutím pomyselného ovocia zo stromu poznania sme nepoznali smrť, námahu, zlo a neuvedomovali si vlastnú nahotu, nemuselo ísť nevyhnutne o žitie v raji, vysnívanej dokonalej zemi, ale jednoducho o stav nášho nevedomia. V istom momente ľudskej existencie alebo vývoja si človek neuvedomoval svoju vlastnú existenciu, teda nedisponoval vedomím a radil sa tak medzi všetky ostatné obyčajné stvorenia. Biblické odtrhnutie ovocia znamená prechod z nevedomia k vedomiu. Iba tá bytosť, ktorá si je vedomá vlastnej existencie, si je aj vedomá svojej budúcej smrti. Vie povedať, čo jej robí dobre a čo jej ubližuje, dokáže sa porovnať s druhými a hanbiť sa za to, ako vyzerá, vie opísať svoje pocity.

Išlo o dôležitú etapu v histórii ľudstva. Bez nej by sme stále žili v dokonalom raji pripútaní k svojmu Stvoriteľovi (alebo v sladkom nevedomí). Zámerne píšem pripútaní, pretože my sme si svoju prítomnosť pri ňom nezvolili. Nech je akokoľvek dokonalý a uvedomuje si, čo je pre nás najlepšie, nemôže nás pri sebe držať bez možnosti voľby. Dá sa to vysvetliť na jednoduchom príklade: predstavte si, že ste žena, ktorá je sľúbená skvelému ženíchovi. Vaša rodina uznala, že práve tento ženích je pre vás tou najlepšou možnou voľbou a vám nie je dovolené protirečiť. Pokiaľ je ale ženích naozaj taký skvelý a dobrý, uvedomuje si, že vás pri sebe nemôže držať proti vašej vôli. Musí vám ponúknuť možnosť rozhodnúť sa, nechať vás blúdiť po svete a spoznať iných ľudí. Nikdy vás však celkom neopustí a do akej miery mu to dovolíte, do takej vám bude nablízku, pretože mu na vás záleží. A napokon bude dúfať, že sa sama presvedčíte o jeho dobrote a ako slobodná žena sa k nemu vrátite, aby ste žili v dokonalom šťastí.

Zo Stvoriteľovej dokonalej podstaty jednoducho vyplýva, že nás musí nechať slobodne sa rozhodnúť, či s ním chceme byť (inak by bol tyranom) – a tu prichádzame k nášmu vedomiu. Nemôže mať možnosť voľby ten, kto si neuvedomuje vlastnú existenciu a nie je zodpovedný za svoje skutky. Prítomnosť a odtrhnutie zakázaného ovocia bolo predpokladom, aby sme sa mohli pre Stvoriteľa slobodne rozhodnúť. Nemôže mať však možnosť voľby ani ten, kto nemá z čoho vyberať. Preto bolo poznanie zla, ako protikladu k Nemu, nevyhnutným dôsledkom. Na druhej strane si musíme uvedomiť svoju vlastnú jedinečnosť. Stvoriteľ si predsa nevybral mravce, papraď ani krtkov, aby slobodne kráčali po Zemi, ale toho, koho stvoril na svoj obraz.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora