Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. október 2017

Dvojaký meter na cirkevné autority...

V poslednom čase sa dosť často diskutuje o „potrestaní“ evanjelického teológa, ktorý sa prihovoril na dúhovom pochode. Už menej sa spomína „potrestanie“ teológa - kňaza, ktorý podporoval extrémistickú stranu pri voľbách do národného parlamentu. V tejto súvislosti ma zaujala skutočnosť, ktorá je spoločná pre oba prípady.

Ide o dvojaký meter, ktorý používame pri posudzovaní postupov cirkevnej autority, akými riešila tieto dve skutočnosti. Teda raz nám vadí, že predstavení konali a druhýkrát ich zasa uháňame aby niečo robili, lebo toto čo sa tu deje nemá obdoby... Nech cirkevná autorita realizuje čokoľvek, vždy sa zdvihne vlna kritiky. Tým nechcem naznačiť, že som proti kritike, ale kritika typu „celé zle“ asi nie je to pravé orechové...

V prvej situácii, kedy teológ určitým spôsobom vyjadril podporu politickej strane, sme sa dožadovali jeho potrestania. Niektorí z nás až exemplárneho. Viedla sa diskusia, vyjadrovali sa návrhy a predstavy o tom ako má byť zjednaná náprava, aby sa to už neopakovalo. Všeobecná debata sa zvrtla až na to, či cirkev a jej teológovia majú vôbec právo takto verejne vyjadrovať svoju podporu rôznym subjektom a či nie je potrebné obmedziť ich slobodu vyjadrovania, minimálne mimo kostola. Cirkevná autorita teda konanie teológa posúdila a realizovala opatrenia (možno aj na podnet verejnosti).

V druhom prípade, kedy teológ vyjadril svoje stanovisko na dúhovom pochode, prišiel trest takmer okamžite. Cirkevná autorita nekompromisne vykonala opatrenia aby bolo jasné, že s jeho názormi sa nestotožňuje. Našej kritike sa však nevyhol spôsob, či nutnosť vykonania týchto krokov. Opäť sa rozvírila diskusia o miere slobody vyjadrovania sa teológov k celospoločenským skutočnostiam. Naše vnímanie je však  podstatne liberálnejšie a naklonené viac na stranu teológa, pričom všeobecná debata sa už zvrtla na pripustenie dialógu o témach, ku ktorým sa vyjadril.

V oboch prípadoch si dovolím súhlasiť s riešením, ale rovnako by som mohol polemizovať o jeho rozsahu. Tu je však zaujímavý aj pohľad na samotnú kritiku, resp. jej zameranie. Je celkom jednoduché polemizovať o konaní (nekonaní) cirkevnej autority, o forme potrestania, či o miere slobody vyjadrovania sa teológov. Podstatne ťažšia sa mi už javí rozprava o zásadách a princípoch, ktoré cirkevné autority obhajujú a ktoré z ich pohľadu boli vyjadrením teológov ohrozené.

Na záver spomeniem ešte jednu skutočnosť, ktorá je viditeľná v súvislosti s vyššie uvedeným. Máme tendenciu jedným dychom do kritiky postoja cirkevnej autority zahrnúť všetko, vrátane celibátu, slobody prejavu teológov, či prípadu odvolaného otca arcibiskupa. Pričom, podľa môjho názoru, minimálne v prípade odvolania otca arcibiskupa ide skôr o upustenie od známeho príslovia „dvakrát meraj a raz rež“. Ak by som to teda mohol vyjadriť tou „metrovou“ terminológiou z úvodu, ale to už je na inú tému...

Inzercia

Odporúčame

Blog
Zabi sa! (Oslobodená od útlaku Zlého)

Zabi sa! (Oslobodená od útlaku Zlého)

„Čo sa stalo, Janka?“ zaujímali sme sa. „Prečo ten smútok, prečo tá beznádej?“ „Musím sa vám, Štefan a Evka, s niečím zveriť,“ nadýchla sa zhlboka. „Počujem hlasy.“ Išli sme z chrámu po chodníku dolu ulicou smerom ku stanici, aby sme ju trochu vyprevadili a najmä sa porozprávali. Dali sme jej čas. Čakali sme, kedy ona začne hovoriť.