Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. október 2017

Smutné výročie jednej kométy

Na konci septembra bolo jedno výročie, ktoré si dnes už nikto nepripomína. Pred piatimi rokmi zažiarila jedna politická kométa svojim "Alfa programom" - ale len preto, aby sa opäť stratila...

Pred niekoľkými dňami sa v médiách objavila krátka správa o tom, že Súdnej rade bol doručený list Radoslava Procházku, v ktorom sa vzdáva kandidatúry na post sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. Táto, pre väčšinu verejnosti už nezaujímavá správa uzavrela príbeh raketového nástupu a ešte rýchlejšieho pádu niekdajšej nádeje slovenských voličov.

Možno si dnes už nespomínate na to, ako pred piatimi rokmi na rokovaní rady KDH v Skalici Radoslav Procházka zverejnil svoj program ALFA. Sám som vtedy, ako člen predsedníctva, očakával, že autor programu bude chcieť o ňom diskutovať – veď pri predstavení hovoril o tom, že najprv chce pre tento program získať KDH. Ohlasované stretnutia po celom Slovensku a získavanie KDH však Radoslav Procházka napokon neuskutočnil. To čo sa však napokon uskutočnilo, bol jeho odchod z KDH a vo februári 2013 predstavenie samostatnej programovej platformy ALFA - aj so skupinou ľudí, ktorí uverili, že práve on dokáže povzniesť pravicovú politiku. A to bolo asi naposledy, čo sa „Team ALFA“ ukázal na verejnosti.

Každý, kto vtedy opatrne naznačoval, že „nie je všetko zlato, čo sa blyští“ – a nie každý je hodný dôvery – bol označovaný za starého politického mamuta, ktorý sa drží svojej stoličky a brzdí rozvoj kresťanskej demokracie. Radoslav Procházka mal auru neprekonateľného odborníka na ústavné právo a zároveň vizionára, ktorý nenašiel v KDH pochopenie a nedostal príležitosť pozdvihnúť Slovensko. Ani jedno z týchto tvrdení však nebolo pravdivé – aj mnohí z tých v KDH, ktorí úplne nedôverovali jeho osobnostným predpokladom ho vyzývali na účasť vo vedení strany. Byť podpredsedom, alebo členom predsedníctva je však aj o tom vedieť prevziať zodpovednosť a chcieť pracovať v tíme...

To čo nasledovalo dnes už poznáme – od obrovskej podpory, ktorá mu takmer vyniesla účasť v druhom kole prezidentských volieb, cez tesné prekročenie hranice parlamentu jeho stranou až po úplný rozpad vlastnej Siete. A na záver potupný neúspech pri snahe odísť do Luxemburgu.

Áno, Radoslav Procházka bol fenomén – dokázal vzbudiť nádeje tam, kde vlastne neexistovali. Dokázal voličov presviedčať, že „cisár má krásne nové šaty“ – aj keď je nahý. A každý, kto oponoval, bol u voličov zlý.

Inzercia

Politický príbeh Radoslava Procházku je smutný až tragický – je tiež pripomenutím toho, že chybou KDH nebolo to, že nedalo Radoslavovi Procházkovi príležitosť (pretože to nie je pravda), ale skôr to, že príležitosť na vstup do politiky dalo človeku, o ktorom niektorí hovorili, že je neriadená strela.

Ako voliči sa často tvárime, že máme na politikov prísny meter – máme ho však aj na seba?

Koľko voličov si po čase povedalo – urobil som chybu, dal som dôveru tomu, ktorý si ju nezaslúžil – škoda, že som nepočúval tých, čo ma varovali?

Alebo sa v nasledujúcich voľbách poučíme?

Odporúčame

Blog
Správcovia a údržbári

Správcovia a údržbári

V jednom humoristickom príbehu správca cintorína na otázku či je správcom, alebo údržbárom odpovedá: „... Nie, správcom nie som, skôr údržbárom – ja to tu udržujem v tom chátraní...“