Prečo pápež takto hovorí?

Prečo pápež takto hovorí?

Štýl komunikácie súčasného rímskeho biskupa sa odlišuje od jeho predchodcov. Niekedy ľudia kritizujú jeho nejednoznačnosť. Aj mňa prekvapoval, ale veľa som pochopil po prečítaní jeho exhortácie Evangelii gaudium. Tu sa chcem podeliť o príslušné časti.

Pápeži zvyknú vydávať rôzne dokumenty: encykliky, exhortácie, motu propriá, apoštolské listy. Prvý dokument, ktorý pápež vydá, zvykne mať veľkú dôležitosť, lebo tam načrtáva svoju predstavu o pontifikáte, plánoch do budúcnosti. Pavol VI. mal Ecclesiam suam, Ján Pavol II. Redemptor hominis. Prvá encyklika pápeža Františka je Lumen fidei, ktorá však nebola jeho originálnym dielom. Nadväzoval v nej na prácu Benedikta XVI. Až apoštolská exhortácia Evangelii gaudium (EG) veriacim ponúka pohľad na to, ako chce Svätý Otec viesť Cirkev.

Pápež výslovne hovorí: "Chcem zdôrazniť, že to, čo tu zamýšľam vyjadriť, má programový charakter a podstatné dôsledky." (EG 25) Z toho vyplýva, že pre správne porozumenie jeho slovám a skutkom je potrebné poznať text exhortácie. Celý materiál je veľmi bohatý a inšpirujúci, ja sa však chcem zamerať na tretiu časť prvej kapitoly s názvom Zo srdca evanjelia (EG 34-39).

Žijeme v dobe rýchlej komunikácie, ktorú sprostredkúvajú médiá a najmä pre mladých sú atraktívne rôzne tweety a memes. Pápež má tiež účet na twitteri, aby mohol tým, ktorých to zaujíma ponúkať krátke myšlienky, ktoré v zhustenej forme ponúkajú dôležité prvky kresťanstva. O ďalšie sprostredkovanie jeho postojov - či už v pozitívnom alebo negatívnom svetle - sa postarajú rôzni užívatelia internetu.

obrázok s tweetommeme

Takáto rýchla komunikácia neumožňuje vysvetliť komplexné témy. Vyjadrenia nemajú kontext a ľudia si zvyšok obvykle nedoštudujú. Nemá zmysel sa na toto hnevať, treba s tým pracovať. Je to nová výzva pre Cirkev, aby sa učila prinášať evanjeliové posolstvo tak, aby bolo prístupným modernému človeku. Ak na toto budeme zabúdať, je pravdepodobné, že ľudia nezachytia to, čo je na kresťanstve cenné a pekné, ale uvidia iba veci náročné, nepochopiteľné, smiešne.

Pápež chce, aby Cirkev ohlasovala evanjelium všetkým. To je ďalší dôvod, ktorý vyžaduje zjednodušenie hlásania. Treba podať to, čo je podstatné, najkrajšie, najväčšie, najpotrebnejšie. Tým je nádhera spásonosnej Božej lásky, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi.

Tieto zjednodušenia sú výzvou. Nejde len o to, aby sme sa naučili formulovať veci stručne a jasne, zvlášť, keď sa vyjadrujeme v priestore, ktorý monitujú médiá. Dôležité je, aby sme si my sami ujasnili, čo je vlastne to kľúčové v kresťanstve. Toto musí dostať priestor na úkor vedľajších a odvodených tém.

Pápež poukazuje aj na dôležitosť zachovávania miery v kázaní a ohlasovaní. Centrálnym témam sa treba venovať častejšie ako tým, ktoré sú okrajové. Nemá to však viesť k popieraniu niektorých právd a okypťovať jednotu evanjelia.

Myslím si, že toto osvetľuje, prečo Svätý Otec toľko hovorí o milosrdenstve, odpustení, láske, pohostinnosti a neopakuje známe vyjadrenia Cirkvi ohľadom potratov, homosexuality, antikoncepcie. Objavili sa výzvy, aby o tom hovoril viac, aby to jasne odsúdil. František to nevypočul a v EG nachádzame odpoveď, prečo. On tieto témy neignoruje, kto číta jeho diela a počúva jeho kázne, tak vie, že sa im venuje. Ale nie sú v centre záujmu. Je to aj otázka pre nás - o čom je naša katolícka viera? Ako ju prežívame? Ide v nej o vzťah so živým Bohom? Bohom, ktorý nám odpúšťa a povoláva nás k láske ku všetkým ostatným? Alebo si kresťanstvo identifikujeme s témami ako zakazovanie interupcií, pochody za rodinu, poslušnosť cirkevnej hierarchii atď? O čom hovoríme najviac? Prečo sa najhorúcejšie diskusie rozprúdia pri témach sexuality a liturgiky? Vnímame, ako vidia Cirkev ľudia naokolo? Aký je ich pohľad?

Nižšie uvádzam príslušné state z EG, bodaj by pre nás boli povzbudením k evanjelizačnému pôsobeniu v našom okolí.

34. Ak všetko chceme vnímať v kontexte misijnej perspektívy, platí to aj pre spôsob odovzdávania posolstva. V dnešnom svete rýchlej komunikácie a zamerania len na to, čo sprostredkujú médiá, posolstvo, ktoré ohlasujeme, viac než kedykoľvek predtým podlieha riziku, že zostane okyptené a zredukované iba na sekundárne aspekty. Dôsledkom toho by bolo, že niektoré otázky, ktoré sú súčasťou morálneho učenia Cirkvi, ocitnú sa mimo kontextu, ktorý im dáva skutočný zmysel. K najväčšiemu problému dochádza, keď sa posolstvo, ktoré ohlasujeme, stotožní s takými druhotnými aspektmi, ktoré – aj keď sú relevantné – samy osebe nevyjadrujú odkaz Ježiša Krista. Musíme byť realisti a nepokladať za samozrejmé, že naši partneri v dialógu poznajú celé pozadie toho, o čom rozprávame, alebo že dokážu spojiť naše výpovede so skutočným jadrom evanjelia, ktoré týmto výpovediam dáva zmysel, krásu a príťažlivosť. 
 
35. Pastorácia s misijným zameraním nie je posadnutá jednoliatym odovzdávaním množstva doktrín ani ich neodbytným vnucovaním. Keď prijmeme pastoračný cieľ a misijný štýl, ktorý sa skutočne týka všetkých bez výnimky, ohlasovanie sa skoncentruje na to, čo je podstatné, na to, čo je najkrajšie, najväčšie, najatraktívnejšie a zároveň najpotrebnejšie. Ponuka sa zjednoduší bez toho, aby stratila hĺbku a pravdivosť, a stane sa ešte presvedčivejšou a jasnejšou.
 
36. Všetky zjavené pravdy vychádzajú z toho istého božského prameňa a sú predmetom tej istej viery, avšak niektoré z nich majú väčšiu dôležitosť pre jasnejšie vyjadrenie podstaty evanjelia. To, čo žiari v jadre evanjelia, je nádhera spásonosnej Božej lásky, ktorá sa prejavila v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi. V tomto zmysle Druhý vatikánsky koncil konštatoval, že „jestvuje poriadok, čiže ,hierarchia‘ právd katolíckeho učenia, lebo ich súvis so základom kresťanskej viery je rozličný“. To isté platí aj o dogmách viery a tiež o celom obsahu doktríny Cirkvi vrátane jej morálneho učenia.
 
37. Svätý Tomáš Akvinský učil, že aj v morálnom posolstve Cirkvi existuje hierarchia – v čnostiach i skutkoch, ktoré z nich vyplývajú. Skutočne dôležitá je „viera činná skrze lásku“ (Gal 5, 6). Skutky lásky k blížnemu sú najdokonalejším vonkajším vyjadrením vnútornej milosti Ducha: „Základným princípom nového zákona je milosť Svätého Ducha, ktorá sa prejavuje vo viere činnej skrze lásku“. Preto hovorí, že čo sa týka vonkajších skutkov, milosrdenstvo je najväčšou spomedzi čností: „Milosrdenstvo je samo osebe najväčšou čnosťou: jeho obsahom je dávať druhým a, čo je ešte dôležitejšie, dvíhať ich slabosti. Milosrdenstvo je osobitnou úlohou pre tých, ktorí sú nadriadení – veď sa hovorí, že byť milosrdným je Bohu vlastné a práve v milosrdenstve sa obzvlášť prejavuje jeho všemohúcnosť.“
 
38. Je dôležité odvodzovať pastoračnú prax od učenia koncilu, ktorý odráža starobylé presvedčenie Cirkvi. Predovšetkým treba povedať, že v ohlasovaní evanjelia je nevyhnutné zachovať správnu mieru. Tú možno odhadnúť podľa toho, ako často sa spomínajú určité témy, a podľa toho, na čo sa kladie dôraz v ohlasovaní. Ak napríklad farár počas liturgického roka desaťkrát hovorí o zdržanlivosti a iba dva alebo trikrát o láske alebo o spravodlivosti, vzniká nerovnováha, pretože práve tie čnosti, ktoré by mali byť najviac prítomné v ohlasovaní a katechéze, zostávajú v tieni. To isté sa deje, keď sa hovorí viac o zákone než o milosti, viac o Cirkvi než o Ježišovi Kristovi, viac o pápežovi než o Božom slove.
 
39. Ako organická jednota medzi čnosťami bráni tomu, aby niektorá z nich bola vylúčená z  kresťanského ideálu, tak ani žiadnu pravdu nemožno poprieť. Neslobodno okypťovať integrálnu jednotu evanjeliového posolstva. Okrem toho každú pravdu možno lepšie chápať, keď je vložená do harmónie s celistvosťou kresťanského posolstva a práve v tomto kontexte všetky pravdy majú svoju dôležitosť i navzájom sa objasňujú. Keď je hlásanie verné evanjeliu, jasne sa ukáže centrálne postavenie niektorých právd a tiež to, že kresťanské ohlasovanie o morálnosti nie je stoická etika, presahujúca asketiku, a nie je len praktická filozofia ani katalóg hriechov a chýb. Evanjelium predovšetkým pozýva dať odpoveď Bohu, ktorý nás miluje a ktorý nás zachraňuje tým, že ho spoznáme v druhých a vyjdeme zo seba samých, aby sme sa snažili o dobro všetkých. Toto pozvanie v nijakom prípade neslobodno zanedbať! Všetky čnosti sú v službe tejto odpovedi lásky. Ak sa v danom pozvaní nezrkadlí sila a príťažlivosť, morálna stavba Cirkvi sa dostáva do nebezpečenstva, že zostane len domčekom z karát, a to je naše najväčšie nebezpečenstvo. Pretože v takom prípade sa neohlasuje evanjelium, ale iba vybrané doktrinálne alebo morálne aspekty, ktoré vyplývajú z istých ideologických nasmerovaní. Posolstvo vtedy riskuje, že stratí svoju čerstvosť a nebude mať viac „vôňu evanjelia“. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo