Jediné poslanie: Napodobňovať Boha

Jediné poslanie: Napodobňovať Boha

Liturgické čítania nám počas piatich najbližších nedieľ ponúknu výber niektorých Ježišových podobenstiev, ktoré zachytil vo svojom spise evanjelista Matúš. Prvým je podobenstvo O nemilosrdnom sluhovi (Mt 18,21-35).

Hľadať posolstvo pre svoj život

Podobenstvá nie sú Ježišovou novinkou. Používali ich už rabíni pred ním. Ježiš tejto zaužívanej forme príbehov však dal nový rozmer. Za ich pomoci viedol svojich poslucháčov do sveta, o ktorom mal to najhlbšie poznanie. Je to Boží svet s pravidlami a logikou, ktorá sa mnohokrát odlišuje od našich predstáv a očakávaní. Podobenstvá sa nerozprávali na vyplnenie dlhej chvíle. Ich vyrozprávanie bolo najčastejšie reakciou na nejaký problém, správanie alebo postoj, ktorý si žiadal zdôvodnenie alebo vysvetlenie. Úlohou podobenstva je vtiahnuť poslucháča do deja tak, aby v ňom spoznal seba samého a urobil životné rozhodnutie na základe duchovnej pravdy, ktorá mu v nich bola sprostredkovaná. V evanjeliovom úrvku je to prekvapený Peter (a v jeho osobe každý z nás), ktorému Ježiš názorne približuje dôvod a dôležitosť odpustenia.

 

Rušivý prvok

čšina Ježišových podobenstiev obsahuje nejaký nezvyčajný prvok. Bez neho by podobenstvo znelo ako obyčajné rozprávanie, ale práve tento „rušivý“ prvok upriamuje pozornosť poslucháča na podstatu posolstva. V našom prípade je to astronomická suma 10 000 talentov. 1 talent predstavuje 6000 denárov. 1 denár bola v Ježišovej dobe denná mzda. Ak za rok zarobil človek asi 300 denárov, na 1 talent musel pracovať 20 rokov. Keď to vynásobíme 10 000 talentami, dostaneme 200 000 pracovných rokov. Oproti tomu dlh spolusluhu 100 denárov predstavuje prácu asi za 4 mesiace. Pán sluhovi neodpúšťa preto, že mu peniaze vráti. To nie je ani reálne. Dobre vie o tom pán ako aj jeho sluha. Pán mu odpúšťa preto, lebo ho prosil. Tu je nádherným spôsobom vyjadrené správanie Boha. Boh nám neodpúšťa preto, že si to zaslúžime, alebo mu to nejako vynahradíme. Odpúšťa nám, lebo ho o to skrúšene a úprimne prosíme. Od nás žiada jediné: robiť to isté v našich medziľudských vzťahoch. Tragédia nemilosrdného sluhu je vyjadrená v závere, keď je vydaný mučiteľom, kým dlh nesplatí. Splatí ho vôbec niekedy? Aké je dôležité, aby sa to nestalo našou osobnou tragédiou.

 

Boh, ktorý vždy prekvapuje

V podobenstve pán nesplnil prosbu, o ktorú ho žiadal sluha, tzn. nepredĺžil lehotu splatnosti dlhu. Urobil niečo úplne neočakávané – celý dlh mu odpustil, tzn. zľutoval sa nad ním. Rovnaké sloveso zľutovať sa (po grécky splanchnízomai) je použité pri otcovi márnotratného syna (Lk 15,20) a pri Samaritánovi (Lk 10,33). Boh vždy prekvapuje tým, že dáva viac, než žiadame a odvážime sa prosiť. Podobenstvo má dve posolstvá. Prvé je podané z úst pána cez podobenstvo v 18,33: „Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ V samotnom závere zaznieva druhé posolstvo priamo z Ježišových úst v 18,35: „Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ To je Ježišova odpoveď Petrovi ako aj usmernenie pre naše konanie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo