Stanovisko Klubu mnohodetných rodín k prijímaniu Istanbulského dohovoru EÚ

Stanovisko Klubu mnohodetných rodín k prijímaniu Istanbulského dohovoru EÚ

Zajtra sa má hlasovať v Európskom parlamente o prijatí Istanbulského dohovoru pre celú Európsku úniu. Návrh predložila komisárka Jourová, ktorú nominovalo Česko.

Sme presvedčení, že okrem niektorých vykonávateľov násilia (násilníkov) sme všetci proti násiliu a nielen na ženách, ale aj na ostatných skupinách obyvateľstva, či už sú to deti, alebo starí ľudia, ale aj muži. Zdanlivo teda všetci vychádzame z toho istého stanoviska – nesúhlasíme s násilím a chceme potlačiť násilie.

Vyrástli sme v krajinách, kde bolo veľmi intenzívne praktikované násilie a preto mnohí máme s ním osobné skúsenosti. Túto skúsenosť a získanú citlivosť voči násiliu, ktoré zanechalo nielen milióny mŕtvych, ale aj všeobecné poškodenia osobnosti, pošliapanie ľudských práv a dôstojnosti, ale aj ekonomickú zaostalosť postkomunistických krajín musíme mať pred očami, ak chceme sa postaviť proti násiliu. Lebo už bolo dosť bojov za mier, aj takých, že neostal kameň na kameni.

Istanbulský dohovor obsahuje mnoho cenných podnetov. Hodnotu tohto dokumentu znižuje najmä to, že sú pridané záležitosti, ktorá nie sú overené históriou. Obsahuje nejasné pojmy, ktoré nemajú medzinárodne stabilizovaný obsah. Prisvojuje si regulovať oblasti, ktoré zasahujú do intimity človeka a elementárnych vzťahov a vytvára (až Orwelovské) sankčné mechanizmy. Dôkazom, že ide o ideológiu je spôsob presadzovania prijímania Istanbulského dohovoru.

Násilie je tak staré, ako je ľudstvo. Patrí k negatívnym znakom ľudskej mentality. Prečo ho potom odsudzujeme? Lebo chránime aj tých, ktorí sú slabší, zraniteľnejší. Zlepšená ochrana poskytovaná pre všetkých členov spoločnosti je znakom jej vyspelosti. Prax potláčania násilia je stará. Pokiaľ berieme len Európsku úniu (pre nás najbližšiu), tak práve násilie je jednou z kľúčových oblastí, ktorej sa venuje. Teraz už prebieha tretia (overiť) etapa programu DAPHNÉ - boja proti násiliu. Napriek veľkému vynaloženému úsiliu a finančným prostriedkom s veľmi malými výsledkami. Podobne je to aj pri eliminácii chudoby. Obidve tieto oblasti nášho všeobecného zlyhávania poukazujú na to, že riešenie potláčania násilia nepostačuje v aplikácii predpisov, zákonov, legislatívy, ktorú kontroluje medzinárodný kontrolný výbor s nejasnými kompetenciami (GREVIO) naviac zasahujúci do vnútorných záležitostí krajiny neberúc ohľad na kultúrne danosti krajiny. Úderky, ktoré dávajú pozor, aby v návodoch na hračky nebola naznačená rodová rola (dievčatá bábiky a chlapci možno drevené meče) sú už dnes realitou!

Ak Európska únia musí dostať na program Istanbulský dohovor ako 20. bod rokovania Výboru pre rybolov, tak treba spozornieť. Lebo spôsob konania bije na poplach, nie je štandardný. Okrem toho, ak EÚ prijme Istanbulský dohovor, tak jeho aplikácia bude veľmi obmedzená, pretože bude musieť rešpektovať kompetencie členských krajín EÚ.

Opomínaná, ale dôležitá skutočnosť je tá, že vo svete je rozšírené oveľa viac násilie, ako v EÚ, prípadne v krajinách Rady Európy. Pritom Istanbulský dohovor je témou len v týchto „civilizovaných“ krajinách. Dokonca do tej miery, že tam, kde bol prijatý, sa spravidla násilie na ženách zvýšilo. Už len preto označovanie ľudí vyzývajúcich k opatrnosti, že sú nemoderní, patriaci do stredoveku a najmä, že sú proti násiliu na ženách a argumentovanie spojené s rôznymi adjektívami nielenže uráža, ale hovorí o úrovni týchto bojovníkov „kulturkapfu“, zažili sme ho mnoho ráz v nedávnej histórii aj ako pogromy na rasovo nečistých. Ide ozaj iba o násilie na ženách, ako sa nám to snaží vsugerovať Istanbulský dohovor?

Dnes celé odborné tímy skúmajú, prečo Istanbulský dohovor áno, alebo nie. Prijať ho, alebo odmietnuť. Nie je našou úlohou zúčastňovať sa odborných debát. Našou úlohou občianskej spoločnosti je zastupovať verejnosť a upozorňovať kompetentných, teda najmä politikov, ktorým sme delegovali v rámci demokracie právomoci. Teda nie oni rozhodujú za nás, ale nám sa majú zodpovedať na to, ako konajú. Oni nerozdávajú zo svojho (ako sa často tvária) ale iba spravujú spoločné. Naše obavy spočívajú v osobných skúsenostiach s prijímaním rôznych tzv. mierotvorných opatrení, ktoré namiesto upokojenia dlhodobo vedú k rozširovania nepokoja. Máme strach, že práve násilím prijímané opatrenia proti násiliu sú akousi nadprácou vyúsťujúcou do vzrastu extrémizmu skoro vo všetkých krajinách EÚ. Ľavicový extrémizmus podnecuje pravicový a naopak. V našich rukách (zatiaľ) je ešte mierne, rozumné riešenie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo