Kto rozdelil Československo a zbohatol pomocou slovenskej ústavy

Kritiku kontroverznej ústavy, tých, ktorí kládli základy samostatnej Slovenskej republiky, i súčasnej vlády odsudzujú niektorí ako protištátne škodenie Slovensku. Tomu však najviac škodí práve jej zlé dodržiavanie politikmi. Hlavne vďaka nim tu po 25 rokoch samostatnosti vedie vládu exkomunista Fico, parlament kapitán Danko, justícia neslúži spravodlivosti, a štát rozkrádajú mafie oligarchov komunisticko-eštrebáckeho pôvodu.

Slovenskí uctievači štátu hlásajú viacero nelogicky protirečivých názorov o rozdelení Československa a zodpovednosti za problémy, ktoré podnes spôsobuje to kto a ako budoval základy nášho štátu. Deklarovaný pozitívny postoj k slovenskej štátnosti je pre niektorých dôležitejší ako komunistická či eštebácka minulosť, alebo rozkradnuté milióny. Aj keď to takto jasne neformulujú, prejavujú to v diskusiách, vrátane zrušenia Mečiarových amnestií, i pri voľbách od Mečiarových čias až po súčasnosť.

Najväčším a neodpustiteľným zločinom je podľa nich vyslovenie názoru, že zrušenie ČSR pod Mečiarovým vedením bolo nerozumné a škodlivé. Nehlasovanie KDH za kontroverznú ústavu prijatú pred 25 rokmi je aj hlavný dôvod, prečo niektorí kresťania vrátane duchovných pred voľbami v r. 2016 najviac a špeciálne brojili proti KDH. To kritizovali viac ako exkomunistov, liberálov či populistov, a podporovali Kotlebu, Danka alebo Fica. Výsledok je dnešný parlament, vláda, jej kauzy a korupčne rozkradnuté milióny, i nedôvera občanov vo vlastný štát.

Protislovenský Hlinka, proslovenský Klaus?

Československo rozdelili politici proti vôli väčšiny občanov, aj proti odkazu takých osobností ako M.R. Štefánik a A. Hlinka, ktorí  budovali spoločný štát a želali si jeho zachovanie. V r. 1992 aj niekoľko rokov potom bola väčšina Čechov i Slovákov proti rozdeleniu spoločného štátu. V terminológii mnohých Dankových a Kotlebových fanúšikov to znamená, že väčšina obyvateľov Slovenska sú protislovenské živly.

Keď však príde reč na niektoré neodškriepiteľné zlé dôsledky vtedajšieho rozdelenia ČSR, často tí istí tvrdia, že za to môžu Česi a V. Klaus. Ak by to bola pravda, a zároveň platí, že štátna samostatnosť Slovenska je našou najväčšou hodnotou, znamená to že najzáslužnejším proslovenským politikom je V. Klaus, a nie V. Mečiar, ktorý sľuboval Čechov „dokopať do federácie".

Kto rozdelil Československo

Prvým kto po páde komunistickej diktatúry agitoval za rozdelenie ČSFR bola hlasná menšina slovenských nacionalistov, zvlášť „zahraničných“ Slovákov vrátane niektorých vplyvných duchovných. (niektorí z nich, napríklad kňaz Ján Košiar, dnes podporujú Kotlebu) K nacionalistom sa pridali niektorí exkomunisti a eštebáci, ktorí rýchlo pochopili, že im to uľahčí zostať bez zodpovednosti za zlo totalitného režimu a pri korytách. Nasledovali pouličné a mediálne vášne vrátane útokov na prezidenta Havla.

Zlomom boli voľby v r. 1992, ktoré vyhrala v Česku Klausova ODS a na Slovensku Mečiarovo HZDS. 8. júna začala séria rokovaní, kde sa prejavila ich značná rozdielnosť. Podstatnú skutočnosť pripomenul aj F. Mikloško v nedávnom televíznom rozhovore: česká strana chcela aby slovenská jasne formulovala svoje požiadavky ohľadne štátoprávneho usporiadania a vzťahov, s tým, že všetky splní ak sa Slovensko zaručí že už nebude vyťahovať ďalšie. To Slováci neboli schopní či ochotní spraviť. Česká predstava funkčnej federácie s jasnými pravidlami sa nezhodovala so slovenskými návrhmi neurčitej únie či konfederácie.

17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o slovenskej zvrchovanosti, a následne V. Havel odstúpil z postu prezidenta republiky. V tejto situácii V. Klaus a jeho ODS zaujali stanovisko, že ak Slovensko nechce riadnu funkčnú a stabilnú federáciu, lepšie je spoločný štát rozdeliť. Vládne strany zamietli žiadosť opozičných uskutočniť referendum, lebo vedeli, že väčšina občanov by bola proti rozdeleniu spoločného štátu, čo by znamenalo patovú situáciu a nové voľby ktoré by asi nevyhrali.

1. septembra 1992 prijala SNR kontroverznú ústavu, ktorú dnes najviac oslavujú tí, ktorí jej ústavné princípy najviac porušujú.

Čo Slovensko získalo a stratilo

Pozitívnym dôsledkom rozdelenia ČSFR je, že Slovensko ním získalo viac priestoru a nezávislosti aby politicky dozrelo, nieslo zodpovednosť za svoju vládu a rozhodnutia, a nemohlo sa tak ako do r. 1993 vyhovárať na iných. Odstránili sa trenice medzi Českom a Slovenskom.

Vlastnú zástavu na športových súťažiach a zastúpenie v EÚ sme však mohli mať za omnoho menšiu cenu, keby sa rozdelenie dohodlo po deboľševizácii, pod iným vedením s platnosťou od dňa vstupu do EÚ, či krátko pred ním.

Všetko ostatné, čo Slovensko a väčšina jeho občanov za posledných 25 rokov samostatnosti získalo a vybudovalo, mohlo rovnako dobre, a niečo i lepšie vybudovať ako súčasť demokratickej ČSFR. Aj to čím sa 1. septembra prezentovalo na pompéznych, a z našich daní platených oslavách 25. výročia prijatia Slovenskej ústavy.

Zlepšenie nášho školstva ak nejaké je, tak sa ani nedá porovnať s tým, aké Slovensko dosiahlo za prvých 15 rokov "Benešovej" demokratickej ČSR. V kvalite zdravia a zdravotníctva sme na tom horšie než Česko i väčšina EÚ. Vedieme však v miere jeho rozkrádania. (viac tu: https://www.postoj.sk/21903/od-vitazneho-februara-k-vitaznemu-ficovi-a-kotlebovi )

Najväčší zisk z rozdelenia pod taktovkou V. Mečiara a spol. mali komunisticko-eštebácke štruktúry, ktoré sa práve preto pod jeho vedením spojili s nacionalistami. Umožnilo im to spraviť hrubú čiaru za zločinmi ich totalitnej diktatúry, aj zostať pri riadení štátu a hlavne pri korytách privatizácie.

Obrovskou cenou za získanie samostatnosti pod vedením V. Mečiara a jeho zlepenca, ktorú platíme podnes, je zabrzdenie demokratizačných reforiem politického systému, štátnej správy a justície, a s ním súvisiace rozkradnutie miliardových hodnôt a „národných“ majetkov. Heslo „vládnime si sami" Mečiarovci v praxi realizovali ako „kradnime si sami", a v tom sa v rôznej miere pokračovalo za všetkých vlád. A ako si vládne národ je vidno z toho aký parlament a vládu slobodne volí, a čo im dovolí robiť.

Ústava demokratická a kresťanská?

Štát nezíska silu, vážnosť a úctu väčšiny občanov oslavou ústavy a papalášov ktorí ju prijali, ale kultúrnosťou, kvalifikovanou prácou, a presadzovaním spravodlivosti. To chýba na Slovensku, kde základné demokratické a kresťanské princípy ústavy najhoršie porušujú tí, ktorí ju prijali a najviac oslavujú.

Podľa Preambuly a čl. 1 prvej hlavy Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát", ktorý vznikol „v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva".

Podstatou cyrilo-metodského duchovného dedičstva nie je prejav birmovaného komunistu na cirkevno-národnej slávnosti, ani náboženské vyhlásenia netolerantných nacionalistov. Je ním konanie podľa kresťanských zásad formulovaných napríklad v „Desatore", ako nekradnúť a neklamať, rast kultúrnosti a vzdelania, a úsilie o spravodlivosť ako hlavný princíp vlády a riadenia štátu.

Demokratický štát a vláda nie je každá, ktorá vzišla zo slobodných volieb, ale taká, ktorá v zákonoch i praxi rešpektuje demokratické pravidlá, z ktorých hlavným je rovnosť občanov v slobode, právach, zodpovednosti a vzťahu k štátnym inštitúciám a službám.

Čo si myslia občania ?

Aby som netlačil iba svoj názor ponúkam niekoľko zásadných otázok, ktoré ukážu aký je Slovensko štát, a ktoré by mohli byť témou zaujímavého prieskumu verejnej mienky:

Bolo demokratické rozdeliť Československo bez referenda proti vôli väčšiny občanov?

Mali za Mečiarovej privatizácie všetci spravodlivo rovnakú možnosť privatizovať miliónové majetky za zlomok ich hodnoty? Mali najväčšie možnosti komunisti a eštebáci, alebo niekto iný? Zobrala Dzurindova vláda niekoho na zodpovednosť za vytunelované banky a rozkradnuté majetky? Niesli vtedy všetci spravodlivo rovnako záťaž ekonomickej reformy? Mali všetci rovnakú možnosť získať zlaté padáky? Môžu dnes všetci rovnako beztrestne porušovať dopravné predpisy ako Bašternák a niektorí ďalší? Môže každý podnikateľ rovnako neuvádzať zdroj väčšiny svojich príjmov ako Kaliňák, Počiatek a ďalší politici? Môže každý rovnako nezaplatiť dodávateľom ako napríklad ex-eštebák Široký, a ešte aj získať ďalšie lukratívne štátne zákazky? Zaplatí aj za Vás dlhy štát ako za neho?

Boli útoky Lexovej a Mečiarovej SIS proti biskupovi Balážovi kresťanské a demokratické? Zneužitie štátnych orgánov na únos a vraždu, a Mečiarove amnestie, ktoré ich kryli, slúžili budovaniu demokratického právneho štátu? Je spravodlivé a "cyrilometodské" keď Ficova vláda finančne diskriminuje cirkevné školy a školské zariadenia?

Myslíte že naša "národne a sociálne cítiaca" vláda dáva viac na ochranu kultúrnych pamiatok, lesov a životného prostredia, alebo korupčným biznispartnerom? Stará sa lepšie o dôchodcov a chudobné rodiny, alebo o postkomunistických zbohatlíkov?

Fungujú naše úrady a súdy lepšie ako pred 25 rokmi, lepšie alebo horšie než v Česku či Rakúsku? O koľko? Myslíte že väčšina našich vládnych činiteľov je dobrým alebo zlým príkladom v zachovávaní demokratických princípov našej ústavy? Súhlasíte so mnou, že najväčším problémom našej ústavy a zákonov nie sú niektoré nedokonalé formulácie, ale to že v praxi neplatia vždy a pre každého rovnako?

Demokratický právny štát?

Na oslavách Dňa ústavy občanom za naše dane predviedli aj let stíhačiek a zákrok polície proti násilníkovi či teroristovi. Dôveru v štát, ústavu a vládu zákona by však omnoho viac vzbudilo keby videli ako štát berie na zodpovednosť tých, čo korupčne rozkrádajú miliardové majetky, hodnoty a prostriedky daňových poplatníkov. A keby premiér odvolal ministra vnútra Kaliňáka, ktorý rezort riadi tak aby týchto tunelárov a zbohatlíkov kryl.

Ako dobre pripomenul aj arcibiskup C. Vasiľ, dôležitou súčasťou je cyrilometodského odkazu je aj právny systém založený na spravodlivosti. (Homília v Terchovej, na sviatok sv. Cyrila a Metoda - http://grkatba.sk/homilia-arcibiskupa-cyrila-vasila-sj-v-terchovej/)

Slovenská justícia a korupcia patrí dlhodobo k najhorším v Európe. Preto je SR demokratický a právny štát iba na papieri. Základy tohto systému položili Mečiar, Slota, Gašparovič a spol., zásadne ho nezmenila ani Dzurindova koalícia, a do obrovských rozmerov ho rozvíja už tretia vláda Smeru R. Fica.

Protištátne živly

Pred rokom premiér Fico, minister Lajčák i exdisident Čarnogurský označili protesty proti kauze Bašternák za snahu poškodiť Slovensko ( https://www.postoj.sk/15932/carnogursky-proti-papezovi-za-fica-kalinaka-a-bastrnaka ) Podobne odsudzovali kritiku svojej politiky komunisti i Mečiar.

Niektorí politici a internetoví diskutéri označujú kritiku spôsobu a aktérov rozdelenia ČSFR, či ich vlády tvrdením, že ide o protislovenskú snahu obnoviť Československo. Napríklad exposlankyňa za Mečiarovo HZDS Zelenayová tak na stránke alianciazanedelu.sk, podporujúcej Kotlebovu ĽSNS, agitovala proti zrušeniu Mečiarových amnestií, pričom najviac kritizovala KDH, ktoré o to najdlhšie usilovalo. Týmto nahrádzajú nedostatok argumentov aj niektorí diskutujúci za mojimi článkami. Obnovenie Československa však straší iba v hlavách a propagande niektorých politikov a nacionalistov, a reálne sa o to nikto nesnaží.

Najhoršou aktuálnou protištátnou činnosťou je korupcia organizovaných skupín, z veľkej časti prepojených s vládou Smeru, ktorá okráda štát, čiže občanov o miliardy, a reálne porušovanie ústavných princípov a zákonov štátnymi činiteľmi. Toho sa nezbavíme ak nepochopíme príčiny, a nevyvarujeme sa chýb, ktoré to umožnili.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo